Zvláštny svet v daždi..

Prší.
A moje ja tuší,
že sa všetko mení.

Veď zmena je život,
ale mne prišlo clivo
za tým čo bolo.

Moje ´´ja´´ chce žiť,
a nie len kyslík dýchať a vodu piť,
ale objavovať krásy sveta
ako dieťa cez ružové okuliare.

Možno som také mala,
ale neviem, prečo som ich dole dala,
a tým sa beztarostného života vzdala.

Prší..
A moje ja tuší,
že niečo nie je v poriadku.

Snažím sa síce najsť
v každom prečítanom riadku
knihy zvanej život pravdu,
ale nedarí sa.

Mám šancu byť ako pilot
a riadiť svoj let.
Nemám však právo riadiť tento zvláštny svet.

Na to je niekto iný
a celkom bez viny
sa díva na tú skazu,
ktorá nás ničí nie len zvonku,
ale aj zvnútra.

Nie som až taká múdra
ako sa mi zdalo.
Mám nejako sily na to málo,
aby som sa bránila okolnostiam,
ktoré na mňa útočia
a môj vysnívaný hrad mi ničia.

Prší...
A moje ja už presne tuší,
že to nie je dážď,
ale moje slzy..

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu