Zamýšľala som sa nad tým, prečo v romantických filmoch vyzerá láska tak ružovo a dokonalo? Určite každá zo žien si po pozretí romantického filmu minimálne raz povedala "ach, to je krásne, aj ja by som chcela taký vzťah/chlapa...." Aj keď vieme, že je to len film
Vzťahy vo filmoch vyzerajú dokonalo, pretože aj keď nemusia byť o ľuďoch, ktorí sú si noví a čerstvo zamilovaní, väčšinou v nich vidíte to, ako sa ľudia (za)ľúbia, robia jeden pre druhého pekné veci, trávia spolu romantické chvíle, vážia si jeden druhého, vystrájajú spolu hlúposti... A v každom z nich sa niečo zvrtne. Vždy tam je aj nejaká hádka alebo problém - ale asi v každom, ktorý som ja videla, sa jednalo o niečo, čo naozaj za hádku stálo. Väčšinou to dobre dopadne - ten, čo pochybil, sa ospravedlní, alebo skrátka niekto z páru dostane rozum, alebo si uvedomí, že toho druhého miluje a problém nejako vyrieši, alebo nájdu spolu kompromis.
Tie filmy sú pekné a tie vzťahy v nich tiež, pretože sú zidealizované, samozrejme. Čo nám však na druhej strane bráni mať také vzťahy? My sami, naše rozhodnutia, naše egá, naše sebectvo, ješitnosť...a aj priority. Dnešná smutná doba.
Napríklad, čo v tých filmoch väčšinou nevídame? "Katastrofálne" scenáre, ako to, že zabudol vyniesť smeti... Alebo že ona nenavarila... Alebo, že sú na zemi špinavé ponožky... Samozrejme, do filmu nedajú bežný, každodenný, rutinný život točiaci sa okolo každodenných vecí. A vedia fakt vytočiť, aj keď sú to prkotiny. Na druhej strane, všetko sú to veci, ktoré vieme s nadhľadom vyriešiť, s vtipom poznamenať, ako to malo byť, alebo to proste urobiť, aj keď sme o to požiadali toho druhého. Veď O NIČ NEJDE. Ale v dnešnej dobe si zabúdame občas kúsnuť do jazyka, zabúdame, že nie všetko stojí za to, aby sa to riešilo. A určite to nie je dôležitejšie, ako vzťah alebo láska, ktorú máme.
V dlhodobých vzťahoch, keď už tam nie je zaľúbenosť, ale "iba" láska, môžeme mať pri sebe toho najlepšieho partnera na svete, ale časom si to prestávame vážiť. Zaľúbenie opadne, začneme vnímať toho druhého ako samozrejmosť, prestávame si na ňom vážiť to, čo nás spočiatku fascinovalo a prečo sme do neho/nej zaľúbili. PREČO...? Nie je to smutné...? Viete si na tie začiatky a to, čo vás na tom druhom oslovilo ešte spomenúť?
Väčšina z nás robí tú istú chybu - na vzťahu už ďalej nepracujeme. Chodíme spolu, získame si ho/ju, začneme spolu bývať a z randenia, výletov, prechádzok, spontánnych vášnivých bozkov (a všeličoho iného , romantických chvíľ a prekvapení, sedenia pri pohári vína a rozprávania sa držiac sa pritom za ruky sa stane sedenie doma pri telke alebo počítači so stiahnutým filmom, venovanie sa každodenným povinnostiam, práci, domácnosti... VŽDY je niečo dôležitejšie ako to, aby sme si našli čas jeden pre druhého. Lebo nie je upratané. Lebo nie je navarené, oprané. Lebo musím dokončiť tento projekt. Lebo som unavený/á.
Ach, kde sú tie časy začiatkov vzťahov...? Či som mala 15 alebo už zachvíľu 25, stále mi to pripadá rovnaké a vždy na to rada spomínam... Keď pre nás nebolo snáď nič dôležitejšie ako to, aby sme sa s tým druhým mohli vidieť... Všetko bolo na druhom mieste - spánok, povinnosti, práca(škola)... bozkávali sme sa dlho a vášnivo, vyzliekali očami, vedeli sme sa pre toho druhého premôcť a obetovať mu spánok aj čas. Hovorili sme si a písali sme si krásne veci. Hltali sme každé slovo, čo ten druhý hovoril a všetko sme si pamätali. Boli sme blázniví a spontánni, snažili sme sa robiť všetko pre to, aby bol ten druhý ŠŤASTNÝ.
Páni sa snažili o romantiku, nosili nám kvety, dávali nám masáže, chystali nám prekvapenia. Dámy sa viac usmievali, upravovali, snažili sa byť záhadné a sexi, vedeli sa viac odviazať.
Prečo to všetci robíme? Prečo tú lásku, ktorú sme si od semiačka vypestovali, nezveľaďujeme, nezalievame, nezastrihávame? Veď to chce niekedy len trochu snahy. Mám niekedy pocit, že to všetci v dlhodobých vzťahoch majú "odfajknuté", že "partnera mám", a teraz idem riešiť napríklad kariéru, bvanie, atď... nemôžeme na to zabúdať. Nemôžeme prestať zveľaďovať lásku, ktorú máme, lebo nám ináč uhynie. Alebo nám ju ukradne niekto iný.
V dnešnej hnusnej, uponáhľanej dobe, kedy sme od svitu do mrku v robote a máme za to také peniaze, že ledva vyžijeme z výplaty do výplaty a nemôžeme si dovoliť nič z toho, po čom túžime, si tú lásku treba pestovať ešte viac ako kedykoľvek predtým. Nenechať sa pohltiť, vedieť vypnúť. Pretože život nám preteká pomedzi prsty a práca, peniaze, majetky sú všetko veci tak nestále a v skutočnosti vôbec nie také dôležité, ako láska, pokoj, rodina, priatelia...
A, ako si veľa chlapov veľakrát myslí, nie je to o peniazoch. Zavolať partnerku na romantickú prechádzku, odtrhnút jej kvetinku (prípadne teraz v zime kúpiť napríklad karafiát za asi 50centov), zobrať ju na nejaké pekné miesto, alebo doma zapáliť sviečky, zapnút romantickú hudbu a zatancovať si/porozprávať sa (a neskôr možno aj niečo iné nestojí nič, len váš čas, vašu snahu a vôľu. A nemusí to byť vždy takýto typ romantiky, ak máte s partnerkou radi niečo iné, ide hlavne o to, MYSLIEŤ na ňu, chcieť ju POTEŠIŤ, PREKVAPIŤ.
U žien to tiež nie je zložité - napríklad prichystať nejaké atypické jedlo, ktoré bežne nerobíte, spraviť drahému striptíz, masáž...skrátka, chcieť prekvapiť, potešiť, urobiť niečo, čo nie je rutina.
Prajem Vám krásny nový rok, veľa šťastia v láske a všetko, po čom túžite. Snáď aspoň niekoho môj blog zaujme a možno aj pomôže. Ja idem upiecť drahému nejaký koláč. Lebo aj keď varím rada a bežne, nezvyknem piecť koláče, lebo ich sama veľmi nejem. Ale on sa poteší
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
2
Ja takých síce nepoznám, ale určite takí existujú. Asi hlavne tí, ktorí už majú (podľa okolia) "vek na to", aby niekoho mali.
Ja som ale písala o bežných vzťahoch, nie tých "z donútenia", alebo tých, kde sú naozajstné problémy(podvádzanie, násilie, drogy, alkohol, atď...)
Ja som ale písala o bežných vzťahoch, nie tých "z donútenia", alebo tých, kde sú naozajstné problémy(podvádzanie, násilie, drogy, alkohol, atď...)
3
suhlasim s autorkou. Dnes som sa zamyslel na temu chudobnych a preco maju mnoho deti. Hoc peniaze nemaju, nevenuju sa tak relaxovaniu a konickom, boja sa viac o prezitie, preto to neskonci jednym dietatom. Ludia nerozmyslaju nad tym, co budu robit az dosiahnu nehu a nedokazu sa uspokojit len svojou polovickou
4
to mas, ako ked niekomu das velmi vytuzeny darcek. cakas, ako velmi sa z neho potesi, ako ho bude hned skusat, venovat mu plnu pozornost. ale nemozes cakat, ze sa z neho bude rovnako tesit po cely zvysok zivota a stale bude cely bez seba, ked ho chyti do ruk.
rovnako aj s partnerom po case uz o sebe viete VSETKO, co kto kedy povie, ako sa kedy zatvari, aky ma na co nazor, takze je dost tazke byt fascinovany kazdym slovom ako na zaciatku.
napriek tomu ale s tebou velmi suhlasim
rovnako aj s partnerom po case uz o sebe viete VSETKO, co kto kedy povie, ako sa kedy zatvari, aky ma na co nazor, takze je dost tazke byt fascinovany kazdym slovom ako na zaciatku.
napriek tomu ale s tebou velmi suhlasim
Napíš svoj komentár
Ďalšia chyba je, že vzťah berú ako cieľ, v skutočnosti sa to tam len všetko začína...