Loď, ktorá sa plaví do neznáma... alebo dlhší blog o mojich priateľstvách...

„Tak ešte chvíľu zostaň, tak ešte chvíľu zostaň,“ pošepkal som v duchu šťastiu, ale zrejme malo zasa raz mp3-ku v ušiach. To mi pripomína, že musím napísať Ježiškovi, ale neodbočujme...

Môj milý birdzovský denníček,
Opäť sa na teba obraciam, lebo mám chuť si s niekým pokecať, ale akosi nemám s kým. Ženuška je stále v práci, drobec by polovicu vecí potreboval vysvetliť slovo po slove, Marek má starosti sám so sebou dosť (mimochodom ešte stále je u nás), Kika je na tom horšie ako pre rokmi, keď na tom bola v podstate prvý a zároveň poslednýkrát takto zúfalo... ale k tomu neskôr.

Pod minulým blogom som si našiel komentár, že ako sa darí mojim ostatným tehotným, homosexuálnym a neviem ešte akým priateľom.

Na úvod by som spomenul, že väčšina po tom ako sa dozvedela o tejto stránke ma začína nenávidieť. Mona na mňa kričala, že kedy bola protivná a odporná na ľudí, Tomino sa obhajoval, že on naozaj nie je pod papučou a môže si robiť čo chce (v pozadí bolo len tak medzi nami počuť Monin rev, či už povešal prádlo), ale áno drahý Tomino, pred celým birdzom uznávam, že nie si pod papučou, ty si stelesnená svojprávnosť a dominantnosť. A doma máš stelesnenie dokonalosti a pokory... (btw. – dúfam, že rozumieš slovu sarkazmus )

Luboš bol v podstate jediný, ktorému nedošli všetky skutočnosti a fakt sa ma normálne spýtal, že kedy som ho naposledy počul rozprávať o sexe, babách, kozách a ešte raz sexe a tak som sa hlboko zamyslel, aby som si spomenul na presnú formuláciu viet zo začiatku jeho telefonátu. Počkať, hmmm, ako to len bolo, aha jasné, už viem:

On: „Čaw Filip, vieš kde som?“ bez toho aby som stihol odpovedať, bez toho aby mi dal vôbec šancu odpovedať pokračoval, „v Londýne. Meryl tu má prácu alebo školenie, no to je jedno, ale ešte som z Londýna veľa nevidel, vlastne len dole reštiku v hoteli, väčšinou sme iba na izbe. Bože Filip, ona je bohovská. To si ani nevieš predstaviť, normálne som z nej v koncoch, už ani neviem ako jej to mám urobiť, už sme skúšali fakt všetko. Všetko také normálne, zasa škrtiť ju nebudem. Haha by som bol ako ten Jack Rozparovač, to on zabíjal v Londýne nie? Alebo to, počkať Temža je tu, že geoška mi nikdy nešla. Inak mal by som si ten Londýn fakt pozrieť, kým je na tých školeniach, kurzoch, v práci, či ktovie kde. No ale vlastne volám ti, že kým je moja pusinka preč, tak som zatiaľ čítal tvoje blogy, Nika mi poslala link a to ako fakt stále rozprávam len o sexe? Veď kedy naposledy som ti rozprával o sexe? Ty normálne zavádzaš tých ľudí, že čo som to sexuálneho maníka. No vážne, kedy som ti naposledy rozprával o sexe? No ak si za celé tie roky čo ma poznáš spomenieš na dva prípady, tak si dobrý...“

Ja: „No vieš čo Luboš, máš pravdu, neviem si spomenúť ani len na jeden taký prípad, tobôž nie dva. Veď ja som ťa vlastne celé týždne ohováral, veď ty nie si kurevník, prepáč – milovník žien, veď ty si človek so životom nejakého mnícha, ty si v podstate také nevinné dieťa čisté ako ľalia...“

On: „Skočil si?“

Ja – „Skončil...“

On – „Si hovado, vieš o tom?“

Ja – „Viem, Mona mi volala pred chvíľou...“

On – „Ale inak to s tou pusinkou bolo dobré, na to som už aj zabudol. Ale vieš, že som ju stretol minule?“

Ja – „Koho?“

On – „Katku...“

Ja – „Akú? Mal by som poznať nejakú Katku?“

On – „No tú babu čo so mnou bola na našej stužkovej. Aspoň myslím, že to bola ona.“

Ja – „Jáj tú Katku... Dal si ju?“

On – „Čo si...“
Dlhá pauza, normálne som počul Lubošove myšlienky v tom tichu. Myslíte, že sa to nedá? Viete náhodou aké je vlastne jednoduché počuť NIČ?

A potom zahlásil – „Jasné že dal. Trikrát...“

Ja – „Nie je vydatá?““

On – „Veď to nie je telesná vada... aj ty si ženatý...“

Ja – „To si mám nejako spojiť s tým vadným?“

On – „Ale čo si...“ (hmm, nepočul som to niekde asi pred minútou?)

Z pozadia sa ozvalo také – „My Darling, I´m here...“

On – „Počuj Filip, musím končiť, mám tu ešte nejakú robotu.“

Ja – „To si viem predstaviť. Pozdrav Meryl.“

On – „Dik, aj ty Nadiu. Pa.“

Hovado... mohol sa aspoň vypnúť, nie on sa nechá zapnutý a vypínať to musím ja, traumatizovaný pár sekundovým počutím, toho čo som nechcel počuť ešte som si musel švihnúť ako kvôli svojmu duševnému zdraviu, tak aj preto, aby nepribehol krpec, pretože ten má v sebe radar na vycítenie „takýchto správnych“ momentov. Ja nerád vysvetľujem takéto veci, aj veta – Život je kulka – bola priťažká a tak som ju nechal radšej na drahú...
Pri cudzích deťoch mi to ide, tam na tie ich večné otázky povymýšľam kopu hovadín, ale tak snáď si nebudem robiť blbca z vlastného drobčeka a „kŕmiť“ ho mojimi fantasmagorickými odpoveďami na tak detsky duchaplné a životne dôležité otázky. Zasa som odbočil.... Bóše, mám to ja priveľa myšlienok a nemám sa o ne s kým podeliť.

No ale späť k veci – zavolala mi aj Sima, aby mi oznámila, že keď prídem nabudúce do nášho mesta, mám sa za ňou staviť a že mi vysvetlí, čo znamená slovné spojenie „komerčná lezbička“ a že som jej mohol normálne povedať, že tomu nerozumiem, že to nie je hanba spýtať sa, keď človek nevie. Veď ako povedala – „Nikto učení z neba nespadol.“
A tiež dodala, že sa jej moje blogy páčili a hlavne to ako s nadhľadom a vtipne dokážem opísať vzťahy medzi nami a ona, zdôrazňujem ONA AKO RECESISTKA to uznáva. Vraj odľahčujem ten snobský nádych v našej partii...

Prepáč, ale Sima, ty a recesistka? Tak toto ma vážne pobavilo... to ako keby bol Luboš fakt stelesnením nejakého toho budhistického mnícha.
No nič, mohol som si zvyknúť, že moje prejavy umenia sa nestretnú s porozumením...

Dnes poobede sa u mňa stavila Lucy. Vraj bola na nákupoch vo Viedni a po prehliadke asi 40 párov topánok, 3 kožuchov (nie je náhodou globálne otepľovanie???), neviem koľkých svetríkoch, opaskoch, kabelkách a ktovie čoho všetkého ešte (btw. Prečo baby nikdy nepredvádzajú aj bielizeň čo si kúpili?) mi porozprávala aké obchody plánuje uzavrieť, čo má na starosti vo firme, o prognózach jej finančnej situácie v nsledujúcich rokoch, o tom ako jej svetová kríza nedá spávať (keby o nej hovorila ešte 5 minút dlhšie, vyrieši ju) a neviem čom všetkom sa na mňa pozrela a povedala – „Rozhodla som sa zmeniť. To, že si ma označil za mamonárku mi otvorilo oči. Idem žiť skromnejšie. Ďakujem ti Filip.“

V duchu som si povedal, že teraz už naozaj môže žiť skromnejšie, pretože zo zásob čo si za 6 hodín narobila normálna obyčajná africká žena spraví výbavu prinajmenšom pre svoje 4 nasledujúce generácie....

Predvčerom som mal návštevu – Lukáša s Martinom. Vraj s nimi musím ísť okamžite ku Kike. Nechápal som odkedy má Lukáš také starosti o nás. A tak mi vysvetlil, či si pamätám ako nám každý rok upiekol napr. na Mikuláša, Vianoce, Valentína alebo len tak na párty svoje slávne Lukášové koláčiky, ktoré jedol iba tak Luboš a potom ho prenasledovali štvorce a rôzne iní geometrické záležitosti... nechcite vedieť čo robilo kružidlo obdĺžniku

No a že Lukáš vie, ako Kika to pečivo skladuje doma v špajzi a opovrhuje jeho kulinárskym umením a že keď tak čítal moje blogy (vyslovil sa, že to bol jediný román, ktorý kedy prečítal, ale že sa mu to páčilo aj keď film by si z toho pozrel radšej, tak že sa bojí keď je na tom Kika teraz tak blbo, aby ho všetko nezjedla, lebo to ju vraj isto zabije...

Panebože, začo ma trestáš? No vážne čo som ti urobil, keď ma takto desíš. Požičal, no dobre ukradol som Marekovi kľúče od Kikinho bytu kým spal a šli sme k nej.
Sedela v kuchyni na zemi a plakala nad úplne ohorenýmčiernym hrncom. Vraj si chcela len pripomenúť detstvo čokoládovým pudingom akoby od mojej maminy, ibaže jej z toho vzniklo toto – „spomienka na jej detstvo“ – ako to nazvala. A tak sa rozhodla ochutnať z Lukášovho pečiva. Namelené zvyšky sa nachádzali po celej kuchyni.... boše a ten bodrel a tá špina, keď sme ju dostali do postele, musel som jej tam upratať, veď to sa proste nedalo. Hrôza a že ženy sú poriadkumilovné...

Keď ležala v posteli, pozerala sa na mňa tými svojimi úžasnými očami, ktoré ma vždy fascinovali a dokonca aj teraz, keď boli absolútne mimo, a vraví mi – „Filip?“

Ja – „Áno Kika?“

Automaticky otočila hlavu na druhú stranu, pretože mala pocit, že na ňu hovorím práve odtiaľ, tak som jej ju otočil tým správnym smerom – „Aha, ďakujem. Vieš čo? Luboš mal pravdu, ten obdĺžnik robí hrozné veci tomu kružidlu...“

Nedalo mi aspoň sa nepousmiať a do toho ešte zahlási – „Prečo tancuješ? Veď nehrá hudba...“

Ja – „Vieš čo, ty spi a pokecáme si o tom zajtra...“

Potom som šiel upratovať, ochotne mi pomáhal Lukáš aj s Martinom, ešte stále neviem zvyknúť na tie ich občasné nežnosti, ale fakt vyzerá Lukáš šťastný a to je hlavné, nezáleží na tom s kým je šťastný...ale aj tak... mňa by iba zaujímalo, že či ako prídu chalanom sexy dve baby prídu aj babám sexy dvaja chalani...

Pred odchodom som chcel ešte skontrolovať Kiku.... sedela na komode a vraví mi – „Čo keby som skočila ako v tej pesničke?“

Ja – „Z komody môžeš. No skoč, chytím ťa a ideš spať.“

Ona – „Verím ti Filip...“a otočila sa opačnou stranou odo mňa a skočila.... narazila si tak trošičku bradu, ale aspoň si išla ľahnúť, ale robila okolo toho rozruch ako keď bola malá, rozbila si koleno a jej rodičia ju museli niesť k nám, aby jej to moja mamina ošetrila, aj keď to bolo len malé škrabnutie. Aj teraz chcela moju maminu aby jej to prišla zalepiť.
Prišlo mi to úsmevné, pretože som si spomenul ako mi raz rozbila nos a nemohla sa so mnou hrať. Keby ju mamina videla v takomto stave, tak to by mala zakázané sa na mňa aj pozrieť, nieto ešte so mnou hovoriť.... (keďže sa už ako dospelí nehráme)

Tak som jej tú obitú bradu prelepil farebnými náplasťami, ktorými si značkujem drobca keď narieka, že chce niečo prelepiť. Vyzerala ako idiot, ale odhliadnuc od toho ako Kika vyzerala už keď sme prišli, bola tá zelená náplasť s obrázkami nič

Tak som poveril chalanov, aby pri nej ostali a dávali na ňu pozor, lebo ja musím bežať. Už je inak ok, ak by chcel niekto vedieť absolútne pri zmysloch len sa snaží zistiť, čo komu o sebe narozprávala za tri dni čo sústavne len pila. Mám výčitky, že som za ňou nešiel už skôr. Ale proste nemôžem sa rozdvojiť a Marek je na tom predsa len trošku horšie a Kika má aspoň „deda Jozefa“ =D

No ale dosť srandy... prijímam rady a typy ako vyriešiť čím skôr túto situáciu a ako tých dvoch dať opäť dokopy, lebo to tí proste musia byť spolu. Patria k sebe ako mlieko ku granku, jahody k šampanskému, vankúš k perine atď.... (ďalej radšej nepokračujem, lebo mi nenapadajú už vhodné a slušné prirovnania )

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu