Zároveň tak silno a nežne
A v nich niečo záhadné
Ako keby to tak bolo bežne.
Pred svetom to ukryť chcela
Nechcela deliť sa
Ale dávať pozor nevedela
A prišla o to predsa.
Aj keď sa z celej duše snažila
Tak vzácne bolo to
Nejaká zlá sila osudu ožila
A jej je to teraz ľúto.
Bolo to ako motýľ, krehučké a vyzeralo nádherne
A aj tak ako motýľ to uletelo rýchlo
Stačilo, aby verila a na sekundu otvorila dlane
Smútok do jej dní to vdýchlo.
Ten motýľ vlastne láska bol
Ona mu až príliš verila
Tak zvláštne jej svetom pohol
A preto sa tak veľmi spálila....
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ronny
3. 5.mája 2007 22:14
pekné to je!
Napíš svoj komentár