Stromy

Sme naivný ako stromy. Videl si už strom? Aký si ho pamätáš? Samozrejme, že si ho pamätáš v jeho najväčšej sláve, zelený, bujný, s krásnou korunou listov. Stromy sú naivné stvorenia. Každý rok musia svoje koruny znova a znova obnovovať. Je to voči nim spravodlivé? Veria vôbec stromy, že zima sa zas vráti? Podľa mňa nie. Neveria, lebo ani ľudia neveria. Každú jar začínajú od znova. A stále sa do toho púšťajú naplno, akoby to bolo navždy. Svoju korunu naplnia zeleňou, nechajú ju rozvinúť sa do plnej krásy a zas veria, že nepríde zima. Všetko stavia na jednu kartu. A tak to ide dookola. A celé leto stromy veria, že nenastane zima, ale jeseň je krutým svedkom zimy a nedovolí aby zapochybovali o jej príchode. O hoci zime stále neveria zhodia svoje lístie, lebo sa zľaknú jesene. Čo by sa stalo, keby za jeseňou prišla zas jar? Odvážil by sa nejaký vzoprieť sa prírode a veriť? Možno by sa taký našiel, ale neprežil by. Lebo po každom sklamaní musíme začať odznova.
Zľakneme sa a vzdáme sa, trpíme búrky, víchrice, ľad, stiesnenosť, samotu, beznádej a predsa pri prvom záblesku svetla jari, zas začíname odznova. Preberieme sa, naplníme svoje telá životodarnou miazgou, zakvitneme v krásny symbol znovuzrodenia a znova podrastieme v novom lete. Svoju korunu rozvinieme ešte viac a rastieme akoby sme nemali zas okúsiť chlad. Vrátime sa k životu a aj život sa vráti k nám, lebo s nami neožijeme len my. Aj v lete prídu búrky, aj v lete príde strach, ale nám nemôže ublížiť, lebo sme silný. Vietor spieva v našej korune, keď sa pomaly prepletá pomedzi listy. Hladí nás, šteklí, zabáva, hrá sa s nami. Kvapky dažďa nás napájajú a živia. Zem nám dodáva silu a oporu, ktorej môžeme vždy veriť , a ktorej zrieknuť sa znamená smrť. Bez základu by sme totiž neprežili, musíme hlboko zapustiť korene aby nás vietor čo sa s nami teraz hrá opatrne ako so silnejším bratom nezmiatol, keď si uvedomí našu slabosť. Musíme sa jej pevne držať, aby voda, ktorá nás teraz napája a mi ju za to vďačne vraciame do neba, nás vo svojej nevďačnosti, potom čo si uvedomí našu zraniteľnosť nezmietla. Lebo všetky živly sveta sa obrátia proti tebe a budú ťa skúšať počas tvojej zimy, ale ty len ver a zostaň verný svojej zemi. Lebo slnko ťa teraz príjemne ohrieva, no bude ťa chcieť upražiť aj zmraziť. Vietor ťa šteklí, ale bude ťa chcieť zvaliť. Voda živý, no bude ťa chcieť zabiť. Pozri sa na zem a zisti, že trpí spolu s tebou, voda ju odnáša, mení, slnko vysúša, vietor unáša, ale predsa ty chrániš ju a ona sa ťa nezriekne. Dovolí sa vysávať, dovolí sa ti rozvíjať, dovolí ti všetko, lebo ona jediná chápe tvoje utrpenia a ona jediná je tu pre teba. Ak zistíš, že si zhodil listy, lebo prišiel čas opätovného utrpenia, ver, že si niekomu pomohol, prikryl si vernú spoločníčku, matku, živiteľku a priateľku. Dal si zemi svoj šať aby ona prečkala mrazy s tebou. Tvoja obeta nepadla na neúrodnú pôdu, lebo ona ti ju vráti do tvojich žíl. Vloží ich do teba späť každú jar. Nebuďte teda zúfalý a neplačme za svojou bývalou krásou, veď ste ňou ochránili vašu najlepšiu priateľku, ktorá vás neopustila, hoci ste ju kvôli smútku nevideli, vždy vás pevne držala a nedovolila aby ste sa vzdali a vy ste si to ani neuvedomovali. A ona jediná Ti dá vždy viac, ako si ty dal jej.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu