Get out of this town, not know where we’re heading ...pamatám sa ked som tú pesničku počúvala asi tak pred rokom vo vlaku ako nezamestnaná cestou na prednášku ktorá mi mala pomoct nájsť si konečne robotu. Ani vo sne by mi nenapadlo že raz naozaj odídem a odídem na miesto o ktorom som vobec ani nepremýšlala že by som sa tam mohla dostať alebo že by som tam vobec chcela ísť. Ale som tu a som....no celkom spokojná. Všetko je ok , všetko je skvelé až na ten pocit samoty...poznáte to určite ked sa cítite sami aj ked ste každý den medzi stovkami ľudí...a v mojom pripade naozaj stovkami. Neviem čím to je ale akosi mám problém (a vždy som mmala) navazovať kontakty...hej mám kolegov s ktorými sa denne bavíme a bláznime ale sú to kolegovia, nie priatelia...nikto kto by ma naozaj poznal. Asi mám strach sa ludom otvoriť, ukazáť kto naozaj som...ja nevbiem, vždy som bola taká divná...taký outsider...ja viem že tu na birdzi sa za outsidera považuje 90 percen ľudí ale ked ste ním naozaj tak sa tým nechcete chváliť...nechcete si to ani priznať...vyhováram sa na nové prostredie, nových ľudí ale je to naozaj tým...doma som bola taká tiež...dokonca ani moji rodičia ma naozaj nepoznajú a naše vzťahy sú také chladné ako by sme boli len vzdialení príbuzní...niekedy mám taký pocit, neviem si pomocť.
Takže všetko je v poriadku, všetko je fajn. Len som sama.
Snáď sa to raz zmení.
(pesnička na začiatku článku:
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
Ja som tiež taký býval. Teda stále som introvert a podobných milión vecí mám v sebe, ale...
Ak chceš mi napíš...
Ak chceš mi napíš...
Napíš svoj komentár
Gl, nech sa ti dari!