Ja som bol s kamarátmi/spolužiakmi preč. Celý deň. Celý deň sme boli mimo médií (síce sme boli v meste, ale nejak sme nezačuli nič o tom). Potom sme prišli večer za ďalším, a ten zhrozene behal, že "Palestína napadla Ameriku" a my sme sa smiali, že mu šibe...
mal som 13, bol som vtedy už doma a pamätám si ako tie zábery neustále opakovali na Ta3 - ke. Potom ako vravíš, na druhý deň v škole (teda v stredu) o tom vraveli viac
Inak u nás doma vraj bola celkom sranda. Segra to s otcom kukala v mimoriadných správach, akurát keď sa to dialo.
Mama šla autom z roboty a oničom nevedela, prišla domov, a kukla čo kukajú v telke a povedala vraj dačo takéto: "To čo za americký katastrofický thriller kukáte?" a potom vraj prišla bližšie a videla logo stanice: "Jáj, Nova, tam sú furt takéto akčné kraviny..."
Mal som 9 rokov a viem ze matka mi hovorila ze vsetky moje absurdne otazky sa asi vyplnia (nejaky cas predtym som sa jej pytal co by sa stalo ak by lietadlo narazilo do mrakodrapu) :d
mi sme akurát mali takú rodinnú atmosféru a všetci sme kukali do televízora že ježiši kriste, bude tretia svetová!
koľko som mala rokov - 11 wow to už prešlo času
Mal som 11 rokov vtedy...a pamätám si to ako včera - akosi mi to utkvelo v pamäti. Bol som akurát u kamaráta, keď zrazu do izby pribehol jeho otec a povedal nám, nech si zapneme telku...tak sme tak učinili a videli sme tú katastrofu,čo sa práve udiala...bolo to nejaké aktuálne spravodajstvo...
ja som pozerala tv, zavolal ma otec a pozeram, ze to islo, prepli sme kanal a tam to iste, ale stale som to brala, ze ved to je bezna sprava a druhy den ucka v triede o tom hovorila, tak mi to prislo scestne, lebo skola ma byt apoliticka a naco sa bavit o tom, co pozerame vo volnom case? ale povedala zaujimavost, ze vraj niekto vyskakoval padakom, ze to bolo vidno na nejakej zahr. stanici. to som bola tretiacka, mala som 8. hej a potom este aj cez vikend sme o tom hovorili u babky a potom uz vsade a od vtedy je to poriadne otravne, vobec ma to nezaujima, lebo neznasam, ked sa pouzivaju take slova pre opis senzacie a namiesto suchych faktov tam revu v zaberoch a este aj reporter nevie povedat co sa vlastne deje, len blaboce a slovo katastrofa je klucove, len skoda ze to ostatne dolezite nepovie skor nez mi z toho vytecu nervy a prepnem.
8 rokov, bola som chorá a bola som s jedným z rodičov na pohotovosti - už si nepamätám s ktorým, ale bol podvečer už asi, lebo keď sme prišli domov tak ten druhý sedel v obývačke a čumel na správy že lietadlá do mrakodrapu - ale som tomu veľmi nevenovala pozornosť vtedy, šák dajaké katastrofy v správach dávali furt.
mi to celé došlo až taak 3 roky dozadu keď som bola pri ground zero a v takom kostole blízko kde si vtedy spravili nejakú centrálu záchranári a tam bola dajaká expozícia a tak
@bumerang lahsie by sa dalo zo sprav zapamatat si, keby najprv povedali co kde ako kedy preco a az potom do toho popridavali pridavne mena ako strasni a blablabla. preto ani nepozeram nehody a tak. nevydrzim to cez tu emocionalnu omacku. a je rozdiel ked o tom hovoria ludia, ktorych sa to tyka a ked reporteri. neviem, tebe ked niekto da a4ku zrutenych opisov, co niekto preziva a v tom su 3 fakty, tak to precitas cele, len preto, ze na zacitaku je slovo: pozor, velka tragedia? lebo ja ne.
@sapphirizing nevravím že to pomáha keď v tom sú emócie, ale za prvé všetci mali obrovský strach, proste im padla predstava o bezpečnej amerike, bol strašný chaos, nikto netušil čo sa deje, aký jeho známy pritom zomrel, kde je jeho rodina, či nebudú dajaké ďalšie útoky...a aj tak tí novinári museli pracovať, tak chápem že neboli v pohode ani náhodou, za druhé by to bolo asi aj neslušné a bezcitné voči ľuďom, ktorých sa to najviac dotklo aby sa o tom hovorilo len tak bez emócií.
ako samozrejme, mali by sa k tomu podať aj seriózne citovo nezafarbené informácie, ale bezprostredne potom, keď aj tak nikto ešte nič nevie?
ja mám z teba taký pocit, že si strašne neempatická a tvoje vlastné maniere sú pre teba najdôležitejšie. občas sa nad také veci treba povzniesť.
@bumerang ja som vtedy nepoznala nikoho, kto by mal niekoho v amerike, tak v pohode moze kazdy sucitit s ludmi aj na inom kontinente, len by bolo lepsie, keby najprv povedali tu podstatu a potom sa dostali k tomu, aky z toho maju pocit.
akoze vsak mas pocit, ze ja utvaram tie spravy alebo co teraz chces odo mna? obcas? a ako mam vediet, ci to je len jedna z milionov prehnanych sprav, ked kazda. jedna. sprava v telke, aj ked je o jezkovi na ceste je brutalne prehnana emociami? prave preto by sa mali krotit a davat emocie len do katastrof a nie do kazdej blbosti, vies?
Ja som ten deň strávil na chirurgii, pretože som si narazil či zlomil ruku, už ani neviem a potom keď sme prišli domov, bolo to v tv. A viem, že počasie bolo podobné tomu dnešnému
bol som v kine na pearl harbour @james144 su take datumy ktore ostavaju v pamati napr kazdy vtedy zijuci american si pamata co robil ked zabili Kennedyho
asi som prišiel zo školy a prepinal programy a natrafil som na tatrojku a som pozeral stale dookola.. vždy si spomeniem na zónu a a jednu pesničku a potom na ďalšie protiamericke pesničky.. ani som sa netešil a ani nesmutil, nijak sa ma to netýkalo.
a mal som 15..
tym som myslela, ze tych emocii dali nad ramec aj na jezkov aj do katastrofy, neuskodilo by im trocha ubrat, nie ze ten 11 sep bola bola, aby si zo mna zase nespravila nevychovanu.@bumerang ty mas fakt chut si kazdy den sadnut ku spravam a revat z toho?
navyse ja som nikdy nemala predstavu o bezpecnej amerike, v zivote som si ju neidealizovala, ani nikto v mojej rodine alebo okoli. az ked zrazu nebola bezpecna som sa dozvedela, ze niekdey bola...a ano este 100 rokov o tom nebudme schopni hovorit akoby sme nezili v amerike ale na slovensku. lebo mne to akurat sposobilo, ze som sa potom asi 2 roky bala pri zaspavani, ze mi vpadne bomba do okna, tak asi taky malo efekt hento zvelicovanie reporterov. ale samozrejme ze som neempaticka, lebo napisem dlhy koment. @ bumerang akoze sorry ale take daco si vyprosim, aby ma niekto cez net oznacoval za empaticku, ked o mne nevie dokopy nic.
@sapphirizing Súhlasím, pekne si to vystihla. Ide nielen o podanie správy ako takej ale aj o zloženie správ. Správy sú skladané viac negatívne ako pozitívne na jednej strane. Na druhej strane je dôležitý spôsob ich podania - ak niekto napr. povie: "Na ten hrozný čin sa museli pozerať aj deti" atd. Sugestívny výber slov je pritom veľmi dôležitý. Ďalej ide o prirodzenú ľudskú vlastnosť skorej si vypočuť o nešťastí iných ako o tom, že niekto vyhral milión - kúpil si nové auto, dom a darí sa mu atd. Aj babky na dedinách pri ohováraní nespomínajú ako sa darí tej a tej suseda a ako pomáha iným - práve naopak, vyberajú všetku špinu...
az sa divim ze to este odnikial dnes na mna nevyskocilo. bolo by dobre keby to neopakovali moc v tv.
bola som v skole, vecer som nechapala o co islo, som sa pytala mamy ci aj k nam pridu a straaasne som sa bala aby to nebolo aj tu.
mal som 12 rokov a zo začiatku som to až tak vážne nevnímal. myslel som si, že sa stala nejaká nehoda, kde nechtiac narazilo nejaké menšie lietadlo do budovy.
až potom keď som prišiel domov zo školy, (cca 13:00) tak som sledoval telku, kde boli takmer na každej stanici live prenosy a reportáže o tom, čo sa stalo.
keby sa to stalo v mojom momentálnom veku, práve dnes. tak by som to vnímal ale podstatnejšie ináč a oveľa vážnejšie.
ja som mala 6 rokov, bola som v druzine a tam sme sa hrali a bola zapnuta telka a akurat tam isli nejake flash spravy o tom, co sa stalo.. ja som tomu vtedy moc nechapala a hovorila som si, ze tolko kriku pre spadnuty mrakodrap
Mal som 6 a neviem kde sme boli....az potom vecer u deda na TA3 sme to pozerali.
a viem,ze som plakal lebo som si predstavil,ze sme tam my.....
a potom som si z kociek staval mrakodrapy a liertadlom som do nich narazal.a potom som si to aj kreslil.....
@james98 diky za uznanie, na tomto portali to je niekedy balzam na dusu.
lebo fakt ked 8 rocne decko zisti, ze dakde sa bombarduje a vsade sa o tom hovori, pritom vsetko bolo v poriadku a zrazu z nicoho nic take halo, tak ja by som tie nocne desy aj prekonala, lenze racionalne som nevedela prist na to, preco sa vlastne bormadovali a preco teda nema niekto dovod zbombardovat nas. lebo aj by som vedela, lenze ti reporteri kym sa dostali k veci, ja som musela uz utekat niekde a zapamatala som si len ,,stala sa katastrofa''. zbytocne vsetko prehanaju nad ramec.
mala som 9 a akurat som prisla zo skoly ku babke, boli toho plne spravy a viem, ze sme len v soku vsetci cumeli na obrazovku... dokonca si pamatam, aky som mala sveter vtedy na sebe, tak presne sa mi ta situacia vybavuje...
ja som mal 8 rokov a pozeral som s mamou telenovelu a potom som siel do kuchyne za nou a cez okienko do obyvacky nam to samo vyskocilo v telke a sme nechapali co sa deje. ale pamatam si na to uplne.
@sapphirizing jj presne tak a druhá vec, nikto nemôže čakať nejaké veľké emócie, keď sa dozvieš o udalosti, ktorá sa ta len málo alebo vôbec netýka. napr. pred 2 ma dnami, bol Pamätný deň Holokaustu (na to si tu nik nespomenul). Keď som bol decko a učili sme sa o tom na dejepise, nič to so mnou samozrejme nerobilo - len nejaký fakt z histórie. Ale keď som mal 19 - 20, začal som čítať príbehy ľudí ktorí prežili, ešte neskôr som sa s niektorými aj stretol a počúval to priamo od nich. Ak si s tým priamo v kontakte, vtedy sú emócie na mieste - a ani plaču sa často neubrániš.
mala som 5 a bola som doma s rodičmi a išlo to v telke...a pamätám si, že ocino bol zdrvený, lebo pred pár rokmi (pred útokom) bol na jednej dvojičke na neviemktorom poschodí
...a ešte keď sme boli so sestrou malé, tak nám zvykol hovorievať ako my sme tie dvojičky a ako nás tam niekedy zoberie...hmm
Ja si to pamätám celkom dobre..mama to pozerala v mimoriadnych správach a keď to zbadal otec, začal sa na tom baviť a aj niečo výstižné povedal ...
jo a mala som 12...
Mala som 7 rokov, boli sme na dovolenke asi v Chorvátsku.. Matne sa mi zdá, že tie správy neboli po slovensky. Mama mi o tom hovorila a potom som videla aj reportáž.
Strašne som sa bála, že bude vojna a že to zasiahne aj nás
mala som 11, bola som doma a normalne som sa ucila na dalsi den do skoly, bola som nasrata ze v telke nejde nic ine iba to, proste som tomu nerozumela vobec mojim detskym zmyslanim. a pamatam si ze mamin manzel nervacik, lebo mal v NY dceru.
o par rokov som si o tom nastudovala snad vsetko co sa dalo. a pripominam si to kazdy rok, lebo ti teroristi ma desia coraz viac.
ľudia sa nepoučili, znova a znova zabíjaju, nešťastie, strašný strach o život, nekonečné utrpenie je aj dnes na dennom poriadku...
v ten ďeň som bol na výlete a pozerali sme to v nejakej restike.
Mal som 14 vtedy a viem ze som akurat dosiel zo skoly. Ako vzdy som po skole zapol telku a kukal nieco. Kedze v tom case som internet nemal este. Prepinal som a prisiel som na tusim BBC a tam to davali v priamom prenose akurat.
Mala som osem a pamätám si, ako som stála vo dverách z detskej do obyvačky, akurát výhľad na telku, dookola to omielali na TA3, tak som pochopila, že to bude asi niečo iné, ako bežné katastrofy v telke. A fascinovali ma zábery toho dymu, čo sa dral ulicami.
Prirovnávala som si to vtedy k Titanicu, nejako som si nedávala do súvislostí to, že Titanic bol nehoda a tamto bolo cielené, pre určitý zámer, ale bola to jednoducho veľká katastrofa, kde umrelo veľa ľudí.
JJ, pozerali sme s rodicmi MASH ked v tom prerusili vysielanie kvoli priamemu prenosu. Tiez som velmi nechapala co sa deje...A este viem, ze som bola nahnevana, ze nedopozeram serial.
som mal 16 a pozeral som vtedy tuším sa to volalo Doma s Markízou či tak nejak. A tam akurát dávali mimoriadne správy, že scénka ako z akčného filmu a potom už len tomu sa venovali a v priamom prenose som videl ako to všetko popadalo
co ja viem asi 11 a inak neviem nic a nechapem preco sa o tom rok co rok pise jak o zazraku kazdy den zabijaju niekde v Syrii stovky ludi a nikto s toho sviatok nerobi ale ked si jebnuty americania zhodia 2 vezicky tak musi smutit cely svet
@70 bol som doma a pozeral som to cely den v telke,a cela rodina stresovala,ci tam nie su nasi znami.a ty si co robila?
A co ste robili v den vybuchu VOP?
Mal som 9 rokov, sedeli sme v škole keď nám učiteľka povedala čo sa stalo, počúvali sme rádio, prvá vec čo ma napadla, že sestra mala byť v NY, ale odlet odložila o dva týždne, do NY sa už nedostala ...
mala som 6 a sedela som s mamkou v kuchyni... asi som sa učila do školy, alebo čojaviem, čo som robila... a starý otec nás zavolal, že sa máme ísť pozrieť na správy.... a viem, že som stála pred telkou a nechápala, čo sa deje...
Mal som nejakých 12 rokov a čosi som pozeral v telke, keď všade nahodili mimoriadne vysielanie. Najprv som nechápal o čo ide a tiež som si neuvedomoval, že sú to mrakodrapy v ktorom sú tisíce ľudí a že tam umierajú a keď sa zrútil prvý, tak sa mi páčilo jak sa to skladá do seba. Na druhý deň som si poriadne uvedomil, keď to bolo v správach večer, že tam zahynulo veľa ľudí ale nejak mi to bolo jedno.
mal som 11 rokov a kym som bol v skole, daco kolovalo, ale boli to VELMI nejasne a skreslene spravy, ktore pochopitelne absolutne nikto nebral vazne. az ked som doma zapol TV a sli mimoriadne spravy, oblial ma studeny pot. doteraz sa mi otvara vo vacku nozik, ked si predstavim, kolko nevinnych civilistov ti vyjebani islamisti zabili... @44
Mala som 3 roky a úplne dobre sa na to nepamätám, ale tie čriepinky, na ktoré si ešte spomínam sú len tieto.
Krstný volal z Ameriky, že bol len kúsok od dvojičiek a všade sú vystrašení a zranení ľudia. Najprv sme si mysleli, robí si srandu, (je srandista) iba večer v novinách keď bola reportáž sme zistili, že nebola.
Mal som 15. Bol som na intráku v počítačovej miestnosti. Vychoš nám niečo málo o tom povedal a ukázal to na monitory, nevenoval som tomu nejako pozornosť, až doma som si uvedomil ten rozsah toho...
Ja som pozeral takú divnú rozprávku s lesnými ľuďmi na Cartoon Network v obývačke, keď som prišiel zo školy, a potom som prepol na iný program a tam to všade bolo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
102 komentov
Mama šla autom z roboty a oničom nevedela, prišla domov, a kukla čo kukajú v telke a povedala vraj dačo takéto: "To čo za americký katastrofický thriller kukáte?" a potom vraj prišla bližšie a videla logo stanice: "Jáj, Nova, tam sú furt takéto akčné kraviny..."
mamča má narodky. musím ju vycmučiQovať, keď príde z roboty :letim:
a k téme asi som sa o tom dozvedela z telky. mala som vtedy 10rokov
Dozvedela som sa to v škole od učiteľky zemepisu.
koľko som mala rokov - 11 wow to už prešlo času
mi to celé došlo až taak 3 roky dozadu keď som bola pri ground zero a v takom kostole blízko kde si vtedy spravili nejakú centrálu záchranári a tam bola dajaká expozícia a tak
na nič si nepamätám
az potom som cital ze to live ... ani som nemrkal ...
ako samozrejme, mali by sa k tomu podať aj seriózne citovo nezafarbené informácie, ale bezprostredne potom, keď aj tak nikto ešte nič nevie?
ja mám z teba taký pocit, že si strašne neempatická a tvoje vlastné maniere sú pre teba najdôležitejšie. občas sa nad také veci treba povzniesť.
akoze vsak mas pocit, ze ja utvaram tie spravy alebo co teraz chces odo mna? obcas? a ako mam vediet, ci to je len jedna z milionov prehnanych sprav, ked kazda. jedna. sprava v telke, aj ked je o jezkovi na ceste je brutalne prehnana emociami? prave preto by sa mali krotit a davat emocie len do katastrof a nie do kazdej blbosti, vies?
@james144 su take datumy ktore ostavaju v pamati napr kazdy vtedy zijuci american si pamata co robil ked zabili Kennedyho
a mal som 15..
bola som v skole, vecer som nechapala o co islo, som sa pytala mamy ci aj k nam pridu a straaasne som sa bala aby to nebolo aj tu.
:ehm: nastastie to nebolo mozne
až potom keď som prišiel domov zo školy, (cca 13:00) tak som sledoval telku, kde boli takmer na každej stanici live prenosy a reportáže o tom, čo sa stalo.
keby sa to stalo v mojom momentálnom veku, práve dnes. tak by som to vnímal ale podstatnejšie ináč a oveľa vážnejšie.
a viem,ze som plakal lebo som si predstavil,ze sme tam my.....
a potom som si z kociek staval mrakodrapy a liertadlom som do nich narazal.a potom som si to aj kreslil.....
lebo fakt ked 8 rocne decko zisti, ze dakde sa bombarduje a vsade sa o tom hovori, pritom vsetko bolo v poriadku a zrazu z nicoho nic take halo, tak ja by som tie nocne desy aj prekonala, lenze racionalne som nevedela prist na to, preco sa vlastne bormadovali a preco teda nema niekto dovod zbombardovat nas. lebo aj by som vedela, lenze ti reporteri kym sa dostali k veci, ja som musela uz utekat niekde a zapamatala som si len ,,stala sa katastrofa''. zbytocne vsetko prehanaju nad ramec.
...a ešte keď sme boli so sestrou malé, tak nám zvykol hovorievať ako my sme tie dvojičky a ako nás tam niekedy zoberie...hmm
jo a mala som 12...
Strašne som sa bála, že bude vojna a že to zasiahne aj nás
o par rokov som si o tom nastudovala snad vsetko co sa dalo. a pripominam si to kazdy rok, lebo ti teroristi ma desia coraz viac.
v ten ďeň som bol na výlete a pozerali sme to v nejakej restike.
Prirovnávala som si to vtedy k Titanicu, nejako som si nedávala do súvislostí to, že Titanic bol nehoda a tamto bolo cielené, pre určitý zámer, ale bola to jednoducho veľká katastrofa, kde umrelo veľa ľudí.
a kde ste boli a čo ste robili, keď ste sa dozvedeli o výbuchu v bani v Handlovej
A co ste robili v den vybuchu VOP?
muhahahá
a k tomu dňu sa mi spojuje celá amerika, takže aj mierna averzia voči nej
proste sa to rozoberá ako najväčšia katastrofa ever a to mi vadí aj keď jasné že mám úctu k mŕtvym
@44
Krstný volal z Ameriky, že bol len kúsok od dvojičiek a všade sú vystrašení a zranení ľudia. Najprv sme si mysleli, robí si srandu, (je srandista) iba večer v novinách keď bola reportáž sme zistili, že nebola.