Ja neviem. To clovek bud citi, alebo to nie. Ja citim, ze na mna vplyva pozitivne a vyzaruje z neho energia suroda s tym, co si predstavujem pod pojmom KULTURA (a nie jogurtova..). Chodim tam rada, lebo to tam mam rada a ked mam nieco rada, uzivam si to. Nerozmyslam o tom. Rozum vacsinou vsetko pokazi, co sa takychto pripadov tyka .
je proste iné ako čokoľvek ďalšieho... Dýchaš tie isté vône, cítiš to isté teplo ako tí, ktorí sú okolo teba, nech sú to herci, alebo diváci.
Keď sa dobre pozerám, tak vidím každú chybičku, každý detail, a to robí divadlo ľudskejším, ako ktorékoľvek iné umenie. Navyše, keď pozerám niekoľko krát ten istý film, neobjaví sa v ňom nič nové, ale v divadelnom predstavení sa vždy zmení aspoň jedna drobnôstka.
A keď hrám, tak viem, že zo seba musím vydať to najlepšie, že všetci ľudia v sále sledujú mňa a mojich kamarátov. Cítim, že keby som sklamala divákov, tak sklamem aj samú seba...
Divadlo proste nieje umelé, nieje dokonalé ako tisíckrát prerobený film, je INÉ.
nuz,... ludia su zvyknuti na televiziu. a ked to zrazu vidia nazivo,. je to cosi uplne ine, maju pocit, ze su vneseni priamo do deja, je to pocit interakticity, pocit,... prelomenia stereotypu... neviem,, mozno
Je to tá najskvelejšia a zároveň najfalošnejšia inštitúcia na svete...
Za jedným predstavením je tak strašne veľa roboty a úsilia.
Je náočné to vysvetliť, ale myslím si, že herci, ktorý sú už starší majú dosť problém sa zaradiť do života mimo divadla. Proste im vadí keď majú hrať len jednu rolu - samého seba.
A prečo je čarovné? Pretože na jednom javisku stretávame Hamleta, Annu Kareninu, Mizantropa, Antigonu, Lakomca...
Všetci sú na ednom javisku a všetky tie postavy môžu byť jeden človek.
Práve tie charaktery a to zhmotnenie napísanej hry sú čarovné.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
p.s.: dakujem za odpoved
Keď sa dobre pozerám, tak vidím každú chybičku, každý detail, a to robí divadlo ľudskejším, ako ktorékoľvek iné umenie. Navyše, keď pozerám niekoľko krát ten istý film, neobjaví sa v ňom nič nové, ale v divadelnom predstavení sa vždy zmení aspoň jedna drobnôstka.
A keď hrám, tak viem, že zo seba musím vydať to najlepšie, že všetci ľudia v sále sledujú mňa a mojich kamarátov. Cítim, že keby som sklamala divákov, tak sklamem aj samú seba...
Divadlo proste nieje umelé, nieje dokonalé ako tisíckrát prerobený film, je INÉ.
dakujem za vaše názory, pomohli mi
Je to tá najskvelejšia a zároveň najfalošnejšia inštitúcia na svete...
Za jedným predstavením je tak strašne veľa roboty a úsilia.
Je náočné to vysvetliť, ale myslím si, že herci, ktorý sú už starší majú dosť problém sa zaradiť do života mimo divadla. Proste im vadí keď majú hrať len jednu rolu - samého seba.
A prečo je čarovné? Pretože na jednom javisku stretávame Hamleta, Annu Kareninu, Mizantropa, Antigonu, Lakomca...
Všetci sú na ednom javisku a všetky tie postavy môžu byť jeden človek.
Práve tie charaktery a to zhmotnenie napísanej hry sú čarovné.