ked som bol maly, asi ziadneho stáleho, ale keď som bol trošku väčší (hoci stále malý - tak okolo 10 rokov), tak som dost dlho mával fešáka z aktov x, eugena toomsa, co sa vedel prepchat vsade
to by som tu vypisovala rok, čoho všetkého som sa bála a čoho všetkého sa bojím (preto by som sa potrebovala postaviť pred prízrak, aby som zistila čoho najviac)
@ohavnost vždy som sa chcela, a ešte stále chcem, postaviť pred prízrak aby som vedela, čoho sa uplne že najviac bojím...lebo veľa toho nie je ale...chapeš
kohúta teraz keď mám ísť k sliepkam zásadne nie v červených monterkách, a VŽDY mám topánky so železnou špičkou... Aj keď je kohút dosť debilný na to aby po odkopnutí do diaľky pár metrov sa vrátil (stalo sa to bratovi, asi 3x sa vrátil) tak dúfam že by som ho kopol dosť silno
@smajdalf my sme mali tiež takého kohúta, otec chodil medzi sliepky s palicou, kohút vždy dostal, občas až tak, že si otec myslel, že jamu bude musieť kopať, no kohút sa len otriasol a už zase útočil... a keď som tam išla ja, tak mi otec musel kohúta zavrieť, aby som sa postarala o sliepky...
striga sebastianita = bola to suseda na chate a sesternica mi natárala že svojho muža zabila a uvarila a že to urobí s každým kto jej prekročí prah chaty a preto som k nej nikdy nešla na koláč aj keď ma veľa krát pozývala
inak tiež som sa bála chodiť ku sliepkam, lebo ako malej mi rozväzovali šnúrky na topánkach a potom ma jedna ďobla do kolena... no teraz už problém nemám
ja som mal taku onu sadrovu masku dakeho domorodca co vysela na stene v hale som sa jej velmi bal a aj sa mi vela snivalo, ze oziva v pici toto detstvo
Mala som nad posteľou porcelánovú bábiku. Takú s dlhými plavými kučeravými vlasmi. Sedela na húpačke obrastenej kvetmi, na hlavne rozkošný klobúčik a malinké belasé očká.
Neskutočne, ale fakt neskutočne som sa jej bála. Vtipné na tom je, že som ju dala dole asi pred rokom, ja som sa k nej normálne bála priblížit
ja som jednému nášmu kohútovi kopnutím zlomil nohu - skočil raz, odkopol som ho, zamával krídlami a skočil zas, tak som kopol tak, že sa až odrazil od plota - na druhý deň bola kohútia polievka
Keď som bola malá bežala v telke nejaká rozprávka neviem presne ako sa to volalo ale bola tam jeden hlavný škriatok a zlí trolovia tak tých som sa vždy som si predstavovala ako mi vyliezajú na postel a chcú ma zožrať
bál som sa keď bola v noci otvorená kúpeľka a videl som do nej a bola tam uplne tma.. a potom som sa bál keď boli šaty prehodené cez skriňu a potom keď bol za oknom strom niekedy
Mojím bubákom bol trpazlík so zakrvavenými zubami, ktorému z očí liezli červy. Pretože keď ma pozoroval z rohu izby vo svojom obrovskom voľnom kabáte, vyzeralo to akoby sa ten kabát vznášal vo vzduchu aj a som si hovoril "vznášajúci sa kabát? Desivé!". Ale keď som mal dvanásť, zmizol. Ostali po ňom len matné spomienky a ryhy od noža vyryté omietke.
Otec mi poradil, že ak svojmu bubákovi dám smiešne meno, prestane byť desivý. A mal úplnú pravdu. A teraz mi dokonca chýba, nikdy nezabudnem, Vraždiaci Hobit
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
šišiek ževraj úplne panicky
@ohavnost presne to som si aj ja hovorila, že potrebujem prízrak!
a dodnes z nich mám panickú hrôzu
a ešte kukučkových hodín a celkovo všetkých kukučiek.
inak tiež som sa bála chodiť ku sliepkam, lebo ako malej mi rozväzovali šnúrky na topánkach a potom ma jedna ďobla do kolena... no teraz už problém nemám
Neskutočne, ale fakt neskutočne som sa jej bála. Vtipné na tom je, že som ju dala dole asi pred rokom, ja som sa k nej normálne bála priblížit
@smajdalf @ohavnost
ja som jednému nášmu kohútovi kopnutím zlomil nohu - skočil raz, odkopol som ho, zamával krídlami a skočil zas, tak som kopol tak, že sa až odrazil od plota - na druhý deň bola kohútia polievka
ja som mal tuším gumáky
ale špičku majú dosť pevnú
taky permanentny strach som nemala asi z nicoho
smrti !