Ako riešite situáciu, keď niečo chcete, ale bojíte sa to otca alebo hlavne mamy opýtať, lebo viete, že jej odpoveď nemusí byť kladná a môže to byť ešte horšie, alebo aj lepšie, keďže je nevyspytateľný/á, čiže 50 na 50? Viem, že každý rodič je iný, ale chc
Nerozmýšľam nad ich odpoveďou, ani nad tým, ako sa to spýtam,len sa nadýchnem a vysypem čo chcem.. + ešte vyčkávanie na "správny čas" je dosť nepríjemné, no čo už..
@aprilynne Len keď ešte aj záleží od toho, kedy sa to opýtam, rozmýšľam ešte aj nad tým kedy a keď už to chcem vyklopiť tak váham, či je tá správna chvíľa práve vtedy.. + keď rozmýšľam nad tým ako sa to opýtať pretože vážne netuším ako zareaguje, mám tak hnusný pocit, ale proste sa to vyklopiť bojím, lebo sa bojím toho, že to bude záporná odpoveď..
@magick55 Tak dosť záleží aj od toho, či som chlapec, alebo dievča..Lebo väčšinou o dievčatá sa rodičia viac boja, hlavne matky, čiže aj viac zákazov majú..Napríklad bratia tiež nezvykli byť v takej situácii, ale ja som v nej skoro v jednom kuse
@lana1010 ako keby som seba videla Podobné pocity prežívam, no naučila som sa to proste vyklopiť a psychicky sa pripraviť na to horšie A ohľadom času som prišla na pár zásad, že nepýtať sa, ak rodič šoféruje/robí nejakú manuálnu prácu/vedie rozhovor s druhým rodičom a pod.
Treba len prekonať strach
@aprilynne Tak pri takých aktivitách sa nepýtam To je jasné Lebo ja väčšinou sa pýtam, len keď ide o vec ako napríklad niekde prespať, alebo prísť nejak v noci domov (ale to len ozaj sem tam, lebo nezvyknem tak chodiť von)..A aj keď mi veľa ľudí vravieva, že však mala by som s tým niečo robiť, že aj keď mi nedovolí mama, že už mám dosť rokov na to, aby mi to dovoľovala, ale proste to sú reči od takých ľudí, čo takého rodiča nemali a neboli vychovávaný tak isto Takže nechápu, že keď povie že proste nie tak musím ustúpiť, lebo by to bolo ešte horšie..
Moja situácia s piercingom : -Sadneme si oproti sebe aj hovorím : mami chcem piercing. či s tým súhlasíš alebo nie urobím to. rada by som to spravila s tvojim povolením a súhlasom a nie bez tvojho upovedomenia. či súhlasíš alebo nie spravím to a je len na tebe či sa kvôli tomuto bude hádať alebo sa s tým zmieriš a ak to bude chyba odskáčem si to ja. tvoje rozhodnutie oblivní či sa budeme hádať a zbytočne ťa nase*iem alebo sa s tým zmieriš. výsledok tým aj tak nezmeníš. - takže asi takto riešime naše situácie. moja matka ďaleko lepšie príma veci narovinu ako keď behám okolo horúcej kaše
@shiki tak áno, ale proste keď sa napríklad jedná o situáciu, že by som chcela na svoje narodeniny (presnejšie 18tku) prespať u priateľa prvý krát, tak asi si vieš predstaviť ako by mohla už len pri tom pomyslení šalieť..doteraz by som to bez jej povolenia urobiť nemohla, lebo ona by bola schopná na mňa zavolať políciu a nechať ich, aby ma aj zbili..ona mi to aj narovinu povedala..síce v rozzúrení, ale keby sa to stane, bola by taká nasratá, že by toho bola schopná..čiže ja sa s takými vecami snažím opatrne a nerobiť niečo aj napriek jej zákazu, lebo ja od nej môžem čakať čokoľvek a nielen nejakú hádku, alebo tak..
@magick55 tak nejde ani o zdôverovanie..Ale keď si proste všimne, že si niečo také urobil, napríklad, že by si nebol doma, to by proste vedela, to by si sa zdôverovať ani nemusel
@lana1010 mama povedala že ak budem raz chcieť prespať u svojho priateľa mam prísť povedať jej to a hneď odisť aby nemala čas reagovať- slová mojej matky
@magick55 nie myslím situáciu, že niekde chcem byť, ale predtým mi to nedovolila a aj napriek tomu, že o 3 dni mám 18 a vtedy chcem niekam ísť a prespať tam, ale ona sa o mňa proste bojí, takže tomu nedávam veľkú šancu, že ma zrazu pustí
@shiki však presne aj moja..Preto neviem ani ako by zareagovala
ved zalezi ako velmi chcem tu vec pre seba...ked bez toho nemozem byt, tak riskujem a ked predstava ze kvoli tomu nieco stratim ma naplna hrozou tak od toho idem...
@sapphirizing tak ja to chcem dosť..aj keby to nevyjde, je aj iná alternatíva, ale tá už nieje taká dobrá ako tá prvá..Lebo keby mi to vyjde tak mám asi najkrajšie narodeniny a to nielen kvôli tomu, že 18..
ja lutujem vsetky prehovaracky rodicov, lebo vzdy som chcela nieco, cim som sa ohrozila a islo o to, ze oni mali verit, ze to zvladnem...samozrejme som nezvladla a popalila sa. popremyslaj nad tym.
@sapphirizing tak ja som sa už veľakrát popálila..Ale to bolo v takých veciach, keď som nemusela prehovárať A nevidím v tomto, čo by som chcela nič také zlé, čo by sa mohlo stať.
pokiaľ nešlo o peniaze a školu tak som sa rodičov nikdy nejako nevypytovala... nebolo treba, mám vychovaných rodičov a neserú sa mi do čoho nemusia ale aj bez srandy, tým, že mi nezakazovali furt dačo ma nechali naučiť sa byť zodpovedná sama za seba a navyše mali istotu, že im v minimálne 90% poviem pravdu. takže, keď som niekam chcela ísť som proste povedala: "mami, idem tam a tam, prídem vtedy a vtedy" a mama zvyčajne prehodila len niečo v tom zmysle, aby som mala nabitý mobil a bolo. nikdy nemala námietky, aj keď som mala na ne prichystanú diplomatickú reč o tom, že chápem jej starosť, ale už som veľké dievča a musím sa naučiť zodpovedať sama za seba a že ak sa bojí, tak sa jej budem pravidelne ozývať, že som v poriadku
Istý čas okolo nich chodím a všímam si ich mimiká a gestá. Keď som si istá, že majú dobrú náladu, prosto začnem s úsmevom na tvári, nahodím oči a do toho, pokiaľ chcem auto a pod.
No čo sa týka peňazí, tak to hneď na nich vyblafnem
@lansue Jo a keď dostanem zápornú odpoveď, začnem sa smiať a vyjednávať. Väčšinou to pomôže, ale niekedy sa fakt nedá, ale zlý pocit potom z toho nemám, jednoducho spravím vždy tak, aby som chápala aj ja aj otec, mama.
Som síce dievča, no na mňa je skôr otec prísny, mamy sa ani pýtať nemusím, len oznámim, vlastne ani tatu nie. Iba ak sú to nejaké hanlivé situácie.
@lana1010 ale však to si len musíš vychovať... resp. ísť ozaj na to diplomaticky... bol taký komiks, kde syn pýtal od mamy GTA V... a ona mu na to, že si nie je istá, či je na tú hru dosť veľký... tak sa malý rozplakal, ako tú hru chce a mama len sucho skonštatovala: nuž, práve si ma presvedčil, že ešte nie si dosť veľký ponaučenie znie, že aj chceš, aby ti rodičia verili, že si dosť dospelá, musíš sa podľa toho správať
No pri povahe mojej mamy a otca, to by na všetko bola záporná odpoveď, aj keby som sa pýtala, či môžem upratať dom. Samozrejme, o päť minút by mi nadávala, že som lenivé prasa.
Ale ináč si väčšinou robím všetko po svojom, ak usúdim, že to urobiť chcem, alebo že tam chcem ísť, idem - nie som pod ich dohľadom...našťastie. Ale samozrejme, musím aj zvažovať, či to ozaj môžem alebo nemôžem urobiť.
@devine na intráku si? či? Tak ja to s tým upratovaním mám podobne akurát, že keď mi už nadáva, že niečo neurobím a keď už to urobím tak mi nadáva, že som to urobila, lebo som to urobila blbo (aj keď stačilo by mi povedať ako presne to mám urobiť)
@lana1010
Nie, na internáte nie. Najskôr som bývala u tety, ale tá odišla preč, tak teraz s priateľom bývam.
No, ono ja vždy upracem ako najlepšie viem, pochválim sa, že každý môj kamarát vraví, ako je u nás úžasne upratané, že som šikovná a mama jediná príde, že je u nás zase bordel, nič neviem, som sprostá hus, ani upratovačka dobrá zo mňa nebude, nič, že mám jej zmiznúť z domu radšej, tak odídem preč, do bytu.
No veď samozrejme.
Po 21 rokoch spoločného súžitia viem zhruba dopredu odhadnúť reakciu a tým pádom sa to snažím naformulovať diplomaticky tak, aby aj vlk bol nažratý, i ovca ostala celá. Nič iné aspoň na našich nefunguje viac, než využiť ich slabé stránky a na oplátku za ich ústupok niečo sľúbiť.
@upirka113 tak ja žijem len s mamou, ale dovoliť si to k nej nemožem, keď je v niečom rázne proti..Preto, keď niečo chcem, musím na to strategicky A ja sa nebojím, bojím sa tej reakcie..Aj keď už budem mať 18, ja som proste tak vychovaná a dosť toho pre mňa robila, takže ani jej nechcem robiť napriek
ja mam vseobecne dost velku volnost co vie byt obcas aj zle, ale ked si nie som ista ako na to bude mamareagovat (ona ma vacsinovu rozhodovaciu instanciu) tak to priamo nenavrhnem, len o tom hovorim, ako tam a tam chcem ist alebo tak...a ona sa casom podda
@lana1010 ono ani ta apriorna dovera podla mna nie je prirodzena, ale vybudovana.. ako ja mam velku volnost ale viem ,ze keby sa mi mama nemohla pol dna dovolat, tak ma rozjebabre... to je rposte uplne cele zle ked jej uz nemozemdvihnut alebo co, ze nema o mne info ked sa rozhodne mi raz za dva dni zavolat... a fakt kdekolvek som bola nedovolila som si jej nezdvihnut, tazke zjavne vidi, ze sa dokazem skonsolidovat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
@magick55 Tak dosť záleží aj od toho, či som chlapec, alebo dievča..Lebo väčšinou o dievčatá sa rodičia viac boja, hlavne matky, čiže aj viac zákazov majú..Napríklad bratia tiež nezvykli byť v takej situácii, ale ja som v nej skoro v jednom kuse
Treba len prekonať strach
@magick55 tak nejde ani o zdôverovanie..Ale keď si proste všimne, že si niečo také urobil, napríklad, že by si nebol doma, to by proste vedela, to by si sa zdôverovať ani nemusel
moja mama miluje dvojzmysli alebo neurčité vety takže je tažké odhadnúť o čom rozpráva
@shiki však presne aj moja..Preto neviem ani ako by zareagovala
povedz jej to narovinu a maš odpoveď ako zareaguje
to jej vyrazí dych a buď ťa zabije alebo pustí
@biancadetolle Kiež by jej to stačilo
No čo sa týka peňazí, tak to hneď na nich vyblafnem
Som síce dievča, no na mňa je skôr otec prísny, mamy sa ani pýtať nemusím, len oznámim, vlastne ani tatu nie. Iba ak sú to nejaké hanlivé situácie.
Ale ináč si väčšinou robím všetko po svojom, ak usúdim, že to urobiť chcem, alebo že tam chcem ísť, idem - nie som pod ich dohľadom...našťastie. Ale samozrejme, musím aj zvažovať, či to ozaj môžem alebo nemôžem urobiť.
Nie, na internáte nie. Najskôr som bývala u tety, ale tá odišla preč, tak teraz s priateľom bývam.
No, ono ja vždy upracem ako najlepšie viem, pochválim sa, že každý môj kamarát vraví, ako je u nás úžasne upratané, že som šikovná a mama jediná príde, že je u nás zase bordel, nič neviem, som sprostá hus, ani upratovačka dobrá zo mňa nebude, nič, že mám jej zmiznúť z domu radšej, tak odídem preč, do bytu.
No veď samozrejme.