zhruba pred 4 rokmi mi zomrela mamina a musela som sa s tým naučiť žiť, lebo som nemala na výber...ten pocit by som nepriala ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi
Keď mi zomrela starká, tak som plakala vždy, keď som si na ňu spomenula asi mesiac. Po tom čo som sa to dozvedela som asi 4 dni intenzívne plakala....a na jej pohrebe som nevyronila na rozdiel od ostatných ani slzu...už som nemala akú....
mne zomrel pred cca mesiacom kamarát, čo je na tom omnoho horšie a pre mňa nepochopitelnejšie je to, že spáchal samovraždu, obesil sa.... v deň pohrebu som sa odišiel pozrieť na most, z ktorého .... bol to odporný pocit, nie smutný, nie veselý... jednoducho čudný, až príliš čudný na to, aby som tam vydržal čo i len 3 minúty....
hm mne zomrel starky pred rokom ,na jar ...ja som to celkom ako takl vydrzala ,aj ked to bolo neznesitelne na pohrebe...ale plakala som cele dni vkuse ,ale naucila som sa zit s tym (len moja mamina bola na tom zle )cize som sa bala o nu ,ale ja som v tom case mala aj tak problemy "sama so sebou" ,cize nejak extra som sa nezaujimala o inych ..ja som si tu bolest proste pretrpela ...ale neviem kebyze mi zomrie jeden z rodicov alebo tak to naozaj netusim co by som robila ..ale viem ze dobre by to nebolo urcite!
ja môžem povedať, že absolútne vpohode....zomrel mi dedo, jediný, s ktorým som niečo prežila, pretože ten druhý zomrel, keď som bola malá, ledva si na neho pamätám....s dedom som mala neskutočne dobrý vzťah, doteraz si pamätám, ako som s ním u neho v kuchyni tancovala valčík až na pohrebe som si uvedomila, že už tu nie je, vyronila som možno tri slzy a bol koniec...zmierila som sa s tým, pretože aj ja raz takto skončím a nemala som s tým problém, problém mala moja mama, ktorej zomrel tak mladý otec...
smrť vášmu srdcu blízkeho človeka je to najstrašnejšie, čo môžete prežiť. Na chvíľu, tu celkom v začiatkoch pomáha neprijať realitu. A potom... neostáva nič iné, len sa s tým vyrovnať. Každá smrť je hrozná, lebo je konečná, po nej už nenasleduje nič. V svojom živote som sa stretla so smrťou a každá bolela, ale najstrašnejšie bolo rozlúčiť sa s mamou. Už nikdy nechcem prežiť nič horšie. Dúfam, že ma život pred tým ochráni.
v prvom rade smrť netreba brať ako večné odlúčenie ale ako odchod na večnosť a s postupnou to blížiacou sa mne vekom večnosťou brať všetko z nadsáskou a vecnosťou ... pretože keď už nebudem i ja žiť budem aspom s osobou mne stratenou dade v súmraku dna holdovať a piť .. .
mne umrel otec ked som mal 3.. pamatam si uz len malo od neho a tiez sa ani nepamatam ako to bolo v tom momente ked odisiel ani na pohreb sa nepamatam .. bol som primaly aby som to prezival viacej..
asi normalne nakolko som prababku nevidel cca8rokov lebo som nemal moznost...
a keby som mal tak asi budem mat viac emocii ale nakolko som ju nemal moznost vidiet tak som par slz vironil...
a moja skusenost je nech clovek radsej zomrie v zime ale nie ked je horko lebo vtedy je to v krematoriu neznesitelne aked je zimsie tak je to tam znesitelnejsie...ale asi clovek si nevibera kedy zomrie?
Moc si nepamätám, iba dedka v truhle... Bola som malá..
Teraz si neviem predstaviť že by mi odišiel niekto blízky.
Keď môj starý otec bol v nemocnici, lebo mal nádor na mozgu, na hlave... Tak mi nebolo najlepšie, bolo mi do plaču... Našťastie ešte žije Ale nevypadá po tej operácii najlepšie.
zle. na dusicky mi zomrel starky a bolo to...proste zle. pomaha sa vyplakat ale na druhej strane ja som nemohla. neviem preco ale nemohla som. tak som sa tak pomaly kazdy den uzierala este pol roka. potom som sa s tym nejako vyrovnala. ale nebyt mojho byvaleho ktory bol vtedy stale somnou a mojej najlepsej kamosky nvm ako by sm to zvladla
zo smrti niektorých blízkych som sa nedostala ešte ani doteraz a v mojich "čiernych hodinkách" ma z toho vie stále chytiť depka ... A @narazuvzdornaa - ty si buď fakt odporne vrcholne necitlivá, alebo sa tak len snažíš prezentovať
Mne zomrel v máji dedko. Keď mi to mama oznámila ani som neplakal ale na pohrebe sa to nedalo. Myslím že horšie na tom bol môj brat ten k nemu mal silnejší vzťah ako ja lebo je starší
keď mi povedali že mi zomrel starký, neplakala som, nejako mi to nedochádzalo alebo čo. Až potom na pohrebe som plakala a moc. Ale našťastie väčšina ľudí ktorých naozaj lúbim sú medzi živými(okrem starkého) takže v pohode no. A pohreby neznášam.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
Nejako sa ma to nedotýka.
blbe to bolo,velmi blbe....a na pohrebe plac(az kvilenie) jeho matky...ako keby vam nieco zarezavalo do duse...
Skor ma srala ta zla psychicka situacia v celej rodine :/
a keby som mal tak asi budem mat viac emocii ale nakolko som ju nemal moznost vidiet tak som par slz vironil...
a moja skusenost je nech clovek radsej zomrie v zime ale nie ked je horko lebo vtedy je to v krematoriu neznesitelne aked je zimsie tak je to tam znesitelnejsie...ale asi clovek si nevibera kedy zomrie?
Teraz si neviem predstaviť že by mi odišiel niekto blízky.
Keď môj starý otec bol v nemocnici, lebo mal nádor na mozgu, na hlave... Tak mi nebolo najlepšie, bolo mi do plaču... Našťastie ešte žije Ale nevypadá po tej operácii najlepšie.
@15 prečo...
Neviem, mňa trápia iba veci dotýkajúce sa výhradne mojej osoby.
Čo sa ostatných týka, dokážem si povedať, že ľútosť/strach/smútok/whatever sú kontraproduktívne a ničomu nepomôžu.
Preboha, LIEČIŤ?!Ešte to by mi chýbalo, zrútiť sa za každým cudzím nešťastím..