ale chuja, nieje ziadna romstina, je to len hatlanina a nie ich vlastny jazyk... preto v kazdej casti sveta maju inu hatlaninu a navzajom si ti skurvenci vobec nerozumeju
Svoj materinský jazyk majú všetky národy sveta. Deti sa ho učia od rodičov a pozdejšie, keď sa z nich stanú rodičia, prihovárajú sa ním svojim vlastným deťom. Materinská reč sa predáva z pokolenia na pokolenie celé stáročia. Funguje to tak bez ohľadu nato, či má alebo nemá uzákonenú spisovnú podobu a či sa vyučuje v škole. Ak ľudia ktorí ním hovoria a majú k nemu citový vzťah, bude žiť ďalej. Je to tak aj s rómskym jazykom (romaňi čhib), teda s rómčinou. Romaňi čhib jekhguleder - Rómska reč je najsladšia - hovoria Rómovia. Poznáme rómske príslovie: Ko pes ladžal vaš peskeri čhib, ladžal pes the vaš peskeri daj - Kto sa hanbí za svoj jazyk, hanbí sa aj za svoju matku – tu dosť presvedčivo vyjadrili svoj vzťah ku svojmu materinskému jazyku.
Európski Rómovia hovoria jazykom, ktorý patrí do skupiny indických jazykov. Predkovia Rómov opustili svoju pravlasť- Indiu pred viac ako tisíc rokmi, na ich reč vždy vplývalo aj prostredie, kde pobudli nejaký čas. V tejto reči aj dnes náchádzame slová - perzské, grécke, arménske ba aj slovanské. Slovenskí Rómovia majú vo svojom jazyku je veľa slov pochádzajúcich zo slovenčiny. V jazyku Rómov z južného Slovenska sú viacmenej slová „požičané“ z maďarského jazyka. Na Slovensku sú i miesta, kde Rómovia hovoria jazykom okolitých, zároveň i väčšinových obyvateľov, akoby na svoj jazyk úplne zabudli. Všeobecne však platí, že Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos - S rómčinou prejdeš celý svet. Rómovia v Európe sa dorozumievajú rôznymi nárečiami a väčšinou si porozumejú.
Rómčina disponuje špecifickými hláskami: čh, kh, ph a th, ktoré sa vyslovujú s jemným prídychom, spoluhlásky bez prídychu menia zásadne význam slova, napr.: pherel (=čerpať) – perel (=padať), khoro (=džbán) – koro (=slepý). Rómčina nepozná y, má však mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ , ktoré sa bežne označujú mäkčeňom, čo sa líši od češtiny a slovenčiny.ň
Rómsky jazyk pozná jedenásť slovných druhov - člen, podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia. Gramatika rómskeho jazyka má dva rody - mužský a ženský, jednotné a množné číslo, osem pádov a jeden nepriamy pád, ktoré tvoríme pomocou koncoviek. Pri slovesách rozlišujeme časy: - prítomný, budúci, minulý nedokonavý a minulý dokonavý. Spôsoby poznáme - oznamovací, rozkazovací, podmieňovací prítomný a minulý. Rody zas - činný a trpný. V róčine častokrát využívame zdrobňovanie, kedy sa zvyšuje účinok slova, napr.: čuno (trochu), čunoro (trošku), čunororo (trošilinku).
V citlivých rómskych pesničkách sa stretávame s pôsobivými metaforickými slovnými spojeniami, ako sú napríklad: čarav tro voďori - pekne ťa prosím, doslova lížem tvoju dušičku, alebo čumidav tro jiloro - bozkám tvoje srdiečko.
Rozprávky (paramisa) sú najstaršou formou jazyka, ktoré sa uchovali. Zachovali sa vďaka ústnemu podaniu z generácie na generáciu, predovšetkým vďaka nadaným “veľkým rozprávkarom” - baro paramisaris, ktorí sa našli skoro v každej komunite. Väčšinou boli určené tieto rozprávania dospelým poslucháčom, lebo tak to kedysi bolo vo všeobecnosti, nielen u Rómov. Rozprávky pojednávali zväčša o hrdinoch spomedzi Rómov, kráľoch, príbehy o nadprirodzených javoch a bytostiach, nechýbali vážne či vtipné príhody odpozorované z bežného života a diania v okolí. V týchto rozprávaniach bývali použité ustálené obraty, príslovia, metafory i niektoré pôvodné slová v rómčine, ktoré sa postupom času vytrácali z bežného jazyka.
Jiří Lípa v spracoval rómske nárečia z východného aslovenska – konkrétne z okolia Humenného a v roku 1963 vydal publikáciu s názvom Příručka cikánštiny. Lingvistka PhDr. Milena Hubschmannová v roku 1974 vydala knihu - učebnicu Základy romštiny a v roku 1991 s ďalšími spoluautormi bol vydaný Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. PhDr. Milena Hubschmannová - popredná romistka zvolila východoslovenské rómske nárečie preto, lebo ním hovorí najviac Slovenských i Českých Rómov v oboch našich bývalých republikách. V literárnych dielach rómskych autorov sa stretneme práve s takou rómčinou, prevažne na stránkach rómskych periodík, v rozhlase či televízii vo vysielaní pre Rómov. Taktiež v predstaveniach Romathanu - košického rómskeho divadla. Rómsky jazyk v súčasnej podobe môžeme u nás považovať za štandardizovaný približne od roku 1974.
Rómskemu jazyku chýbali odborné slová a výrazy. Je to viacmenej pochopiteľné, pretože existovala zväčša ako hovorový jazyk. Boli a sú to hlavne výrazy spojené v súvislosti s niektorými oblasťami v súčasnom živote, ako sú napríklad ekonómia, technika, štátnou správou atd. Jazykovedná komisia pri medzinárodnej rómskej organizácii Romaňi union, ktorá pôsobí pri Univerzite Reného Descarta v Paríži, sa snaží vyriešiť tento problém. Snažia sa predovšetkým o oživovane už zaniknutých starších slov – archaizmov, vytvárajú aj nové slová, tzv. neologizmy. Rómsky jazyk v súčasnosti je možné študovať v Indologickom ústave Filozofickej fakulty KU v Prahe a aj na Katedre rómskej kultúry Pedagogickej fakulty v Nitre.
slušných nechať (tí by rozprávali aj pekne po slovensky)...tích ostatných primitívov,ktorí rozprávajú svojím jazykom,sú špinaví,smrdia,roznášajú parazitov=tých vysťahovať niekde preč na nejaký pustý ostrov...
a viem,že to nie je veľmi k téme,ale nepomôžem si...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
@kesuoriesok tak daj odpoved
nepovedala som ze viem odpoved
@kesuoriesok tak daj nazor
Európski Rómovia hovoria jazykom, ktorý patrí do skupiny indických jazykov. Predkovia Rómov opustili svoju pravlasť- Indiu pred viac ako tisíc rokmi, na ich reč vždy vplývalo aj prostredie, kde pobudli nejaký čas. V tejto reči aj dnes náchádzame slová - perzské, grécke, arménske ba aj slovanské. Slovenskí Rómovia majú vo svojom jazyku je veľa slov pochádzajúcich zo slovenčiny. V jazyku Rómov z južného Slovenska sú viacmenej slová „požičané“ z maďarského jazyka. Na Slovensku sú i miesta, kde Rómovia hovoria jazykom okolitých, zároveň i väčšinových obyvateľov, akoby na svoj jazyk úplne zabudli. Všeobecne však platí, že Romaňa dumaha dodžaha pal calo svetos - S rómčinou prejdeš celý svet. Rómovia v Európe sa dorozumievajú rôznymi nárečiami a väčšinou si porozumejú.
Rómčina disponuje špecifickými hláskami: čh, kh, ph a th, ktoré sa vyslovujú s jemným prídychom, spoluhlásky bez prídychu menia zásadne význam slova, napr.: pherel (=čerpať) – perel (=padať), khoro (=džbán) – koro (=slepý). Rómčina nepozná y, má však mäkké spoluhlásky ď, ť, ň, ľ , ktoré sa bežne označujú mäkčeňom, čo sa líši od češtiny a slovenčiny.ň
Rómsky jazyk pozná jedenásť slovných druhov - člen, podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá, príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia. Gramatika rómskeho jazyka má dva rody - mužský a ženský, jednotné a množné číslo, osem pádov a jeden nepriamy pád, ktoré tvoríme pomocou koncoviek. Pri slovesách rozlišujeme časy: - prítomný, budúci, minulý nedokonavý a minulý dokonavý. Spôsoby poznáme - oznamovací, rozkazovací, podmieňovací prítomný a minulý. Rody zas - činný a trpný. V róčine častokrát využívame zdrobňovanie, kedy sa zvyšuje účinok slova, napr.: čuno (trochu), čunoro (trošku), čunororo (trošilinku).
V citlivých rómskych pesničkách sa stretávame s pôsobivými metaforickými slovnými spojeniami, ako sú napríklad: čarav tro voďori - pekne ťa prosím, doslova lížem tvoju dušičku, alebo čumidav tro jiloro - bozkám tvoje srdiečko.
Rozprávky (paramisa) sú najstaršou formou jazyka, ktoré sa uchovali. Zachovali sa vďaka ústnemu podaniu z generácie na generáciu, predovšetkým vďaka nadaným “veľkým rozprávkarom” - baro paramisaris, ktorí sa našli skoro v každej komunite. Väčšinou boli určené tieto rozprávania dospelým poslucháčom, lebo tak to kedysi bolo vo všeobecnosti, nielen u Rómov. Rozprávky pojednávali zväčša o hrdinoch spomedzi Rómov, kráľoch, príbehy o nadprirodzených javoch a bytostiach, nechýbali vážne či vtipné príhody odpozorované z bežného života a diania v okolí. V týchto rozprávaniach bývali použité ustálené obraty, príslovia, metafory i niektoré pôvodné slová v rómčine, ktoré sa postupom času vytrácali z bežného jazyka.
Jiří Lípa v spracoval rómske nárečia z východného aslovenska – konkrétne z okolia Humenného a v roku 1963 vydal publikáciu s názvom Příručka cikánštiny. Lingvistka PhDr. Milena Hubschmannová v roku 1974 vydala knihu - učebnicu Základy romštiny a v roku 1991 s ďalšími spoluautormi bol vydaný Romsko-český a česko-romský kapesní slovník. PhDr. Milena Hubschmannová - popredná romistka zvolila východoslovenské rómske nárečie preto, lebo ním hovorí najviac Slovenských i Českých Rómov v oboch našich bývalých republikách. V literárnych dielach rómskych autorov sa stretneme práve s takou rómčinou, prevažne na stránkach rómskych periodík, v rozhlase či televízii vo vysielaní pre Rómov. Taktiež v predstaveniach Romathanu - košického rómskeho divadla. Rómsky jazyk v súčasnej podobe môžeme u nás považovať za štandardizovaný približne od roku 1974.
Rómskemu jazyku chýbali odborné slová a výrazy. Je to viacmenej pochopiteľné, pretože existovala zväčša ako hovorový jazyk. Boli a sú to hlavne výrazy spojené v súvislosti s niektorými oblasťami v súčasnom živote, ako sú napríklad ekonómia, technika, štátnou správou atd. Jazykovedná komisia pri medzinárodnej rómskej organizácii Romaňi union, ktorá pôsobí pri Univerzite Reného Descarta v Paríži, sa snaží vyriešiť tento problém. Snažia sa predovšetkým o oživovane už zaniknutých starších slov – archaizmov, vytvárajú aj nové slová, tzv. neologizmy. Rómsky jazyk v súčasnosti je možné študovať v Indologickom ústave Filozofickej fakulty KU v Prahe a aj na Katedre rómskej kultúry Pedagogickej fakulty v Nitre.
a viem,že to nie je veľmi k téme,ale nepomôžem si...