Pokiaľ ide o mňa tak ak viem že je to pravda tak ma to naštve no prijmem to a vezmem si k srdcu. No pokiaľ to pravda nieje tak ma to neskutočne pobaví potom naštve no v konečno dôsledku je mi to jedno.
Vzdy si to vezmem k srdcu ale nikdy nereagujem negativne ani sa nezacnem hadat. Len nad tym musim rozmyslat, ze ci je to fakt pravda alebo si chcel len niekto rypnut. Prave preto ja nikdy nikoho nekritizujem , zdrzim sa komentara ak sa mi nieco nepaci , lebo viem ake to je neprijemne. mne robi skor radost ked mozem niekoho pochvalit.
kritiku beriem ako každodennú súčasť života...už si ani nespomínam na deň kedy som žiadnu nepočul...nikdy som si nepotrpel na tom aby ma mali všetci radi a všade som bol obľúbený a všetko som robil len a len dobre...žijem svoj život, robím si čo chcem a mám dosť peňazí nato aby som sa nemusel kritikmi zaoberať...
aj kritika sa dá povedať milo, skoro vždy ju príjmem, ale názor od človeka, ktorý vie len kydať na všetko či je to dobré a či nie a hľadá chyby neberiem objektívne, takže ju nepríjmem a robím to, čo pred tým
Horšie je skôr, keď na tebe niekto sedí, alebo je jednoducho zainteresovaný voči tebe. Takého človeka by som asi dopichal nožom pod rebrá a nechal ho krvácať na ulici a ešte mu hodil 20 centov, že nech si kúpi obväz.
Ak to je normálna kritika, slušná, tak jasné, že odpovedám a argumentujem. Ale čo milujem, keď sa niekto do mňa hneď pustí, lebo sa mu to skrátka nepáči a hneď ma pomenuje rôznymi slovami.
podla toho v akej situacii a od koho. vacsinou ma vsak vsetci len chvalia.... inak negativnu kritiku beriem v pohode,neurazam sa,len ked viem ze nebola opodstatnena,lebo ja si skoro vzdy uvedomim co kedy dojebem.... nepotrebujem to ešte aj od druhej osoby pocuť
Negatívnu kritiku príjmam len od ľudí, ktorí ma dobre poznajú.
Cudzí ľudia ma nemajú čo kritizovať, ja sa tiež absolútne nikomu nesriem do života, ani do toho čo niekto robí, ani do toho ako vyzerá a takí ľudia čo to robia sú pre mňa primitívné hovná
podla toho v akej forme. Ked mi niekto da kritiku ktorá je z 90% nadávky . smejem sa. ak to niekto zoberie milo a ptoste len napíše že sa mu to nepáči tak sa z toho poučim .
trochu ma zamrzí ale inak to neriešim... ak je to pravda sa zamyslím nad tým... ale ak je to lož tak to neriešim... len si poviem, že ďalší čo súdi a pritom nepozná
no ako ktorú ak ide o nejaké moje schopnosti alebo tak, tak to myslím zvládam v pohode a snažím sa zobrať si z toho niečo Ale ak ide o výzor, tak sama zo seba si robiť srandu môžem, ale ak to robí niekto iný, tak... hrám sa na hrdinu , ale vnútri ma ide roztrhnúť a všetko si strašne vezmem k srdcu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
pokiaľ to nie je pravda, tak ma to naserie, ale väčšinou neriešim
Ak je to lož, dokážem to pekne oplácať a potom to zas ignorujem.
ak opodstatnená je, tak si vlastné chyby uvedomujem aj sama, aj bez toho.
takže vlastne nemá veľmi zmysel.
ale co sa tyka konstruktivnej kritiky, ked viem ze mi chce dotycny pomoct, som zistila, ze mna nesere samotna kritika, alebo rada
ale ten fakt ze som na to neprisla sama, alebo mne to nebolo hned jasne a potom ma musia opravovat aj ked hned jak to povedia vidim presne co je zle
ja viem ze to je normalne ze druhy nezaujaty clovek da druhy pohlad na vec a hned inak sa nato pozerate
ale mna sere to ze mi pre nejaky ciel treba nazor alebo pohlad toho druheho, ze si nevystacim sama
Ak to je normálna kritika, slušná, tak jasné, že odpovedám a argumentujem. Ale čo milujem, keď sa niekto do mňa hneď pustí, lebo sa mu to skrátka nepáči a hneď ma pomenuje rôznymi slovami.
ale nie... je mi to u prdele
Cudzí ľudia ma nemajú čo kritizovať, ja sa tiež absolútne nikomu nesriem do života, ani do toho čo niekto robí, ani do toho ako vyzerá a takí ľudia čo to robia sú pre mňa primitívné hovná