Raz som sa zastala frajera a potom si ma riaditeľ zavolal, nahučal na mňa, nadával a vyhrážal sa mi dvojkou zo správania..
Fakt som nič hrozné neurobila, nepovedala a jeho reakcia bola dosť prehnaná
Keď som bola tretiačka na základnej škole, tak cez vyučovaciu hodinu vletela do triedy osa a dosť nás všetkých otravovala. Tak spoločne s učiteľkou sme sa ju všetci pokúšali zabiť alebo aspoň dostať von z triedy. Mali sme delenú hodinu a nebolo nás v triede veľa, takže sme všetci splašene pobehovali po celej triede s jasným zámerom, zabiť tu osu čím skôr a stať sa tým frajerom ktorému sa to ako prvému podarí. No a ja som tu osu už naozaj takmer mala, len mi to učiteľka akosi prekazila a odplašila mi ju a keď pristála na stene hneď vedľa nej, tak sa po nej zahnala s knihou (naozaj stačilo len trochu rýchlejšie reagovať) lenže sa netrafila. Proste to strelila úplne mimo.
No a keďže ja som bola v úplnom ošiali a návale endorfínov zo samotného lovu na osu, tak som zo seba po učiteľkinom nezdarnom pokuse nevdojak vyprskla "Ta čo ste slepá?" čo som si v tom momente vôbec neuvedomila, komu to vlastne hovorím a s kým mám tu česť. Takže to skončilo tým, že ja som dostala svoju prvú a našťastie aj poslednú poznámku a pred tou učiteľkou som sa hanbila do posledného dňa, ktorý som na tej škole ešte strávila.
@themickey normál doma na tlačiarni, ale nedošlo mi v tom veku že asi nebudú sedieť počty obedov a lístkov, asi 2x kvôli mne nemala jedáleň dosť obedov a potom ma niekto práskol.
Bola to strašná blbosť a spätne sa na tom síce smejem, ale inak sa zato dosť hanbím.
na prvom stupni som to mala tazke :/
na vs som raz odovzdala skoro vsetky protokoly naraz a ten docent mal na mna riadne nervy a som myslela, ze mi to spocita ale chvala Bohu nic a raz na cviceni mi horelo umyvadlo to bol doslova svetly moment mojej kariery
Jemine, toho bolo akoze mostly sa to ignorovalo, lebo nasich vsetci v meste poznaju a casto od nich potrebuju veci a reprezentovala som skolu na vsemoznych predmetovych olympiadach and shit, ale raz to bolo kolektivne a asi tretina triedy sme mali dvojku zo spravania
(Pili sme v skole vo veku asi 13 rokov. Taky klasicky den na osemrocnom gymnaziu...starsi sme to potom robili bezne, nepoucili sme sa.)
@themickey no presne o ten... to som sa kedysi naučil taký super trik pri iných grázloch z dediny, ako odrovnať človeka, ktorý ťa napadne odzadu...až na to, že tu to to nevyšlo ako som si prestavoval každopádne, ten spolužiak sa stal mojím najlepším kamošom po zvyšné 2 roky na škole predtým ho všetci mali za total debila a toto ho zmenilo k omnoho zodpovednejšiemu človeku
Keď som sa bil s riaditeľom uprostred improvizovanej klietky, ktorú kuchárky nainštalovali do stredu jedálne. Vyhrával som, ale nakoniec ma diskvalifikovali, pretože som po ňom hádzal školské lavice, čo je vraj zakázané.
Skupinový:
1. keď sme na zborovnu napísali kokoti (chceli volať grafologa 0_0 ..prišlo mi to cez)
2. Vytopili sme hadicou ucebnu ucta aby sme sa vyhli pisomke ..aj sme sa
No a potom som bol obvinený že šikanujem spolužiačky ... hotového teroristu zo mna spravili lebo som v zime nalial holke do čižiem vodu a že vraj jej omrzla noha ..doteraz jej to neverím ..
A na ZŠ asi keď som ukradol z kabinetu sadu skalpov/skalpelov?? Neviem jak sa to píše...proste tie nože kt vo filme americania pitvu zaby a ešte som si zobral kostlivca lebo som ho strašne chcel
Skákala som z druhého poschodia našej školy (mali sme točite schodisko a dolu boli trampolíny na skákanie do výšky) a chytila ma riaditeľka
Zablokovala som prístup do triedy aby sa nemala ako profesorka dostať dnu a kričala som na ňu, nech nám nedá písomku, alebo nech nám dá 5 eur
merali sme na fyzike avometom a keďže sme s kamarátkou boli ľavé z fyziky tak sme sa len tvárili, že niečo robíme, načo prišiel profesor a kričal na na, že nám horí avomet (lebo sme furt len pridávali prúd). Ja som spanikárila a chcela som to uhasiť a tak som naňho skrikla "šak počkaj"
A potom som na chemikárku pustila v labaku vodotrysk (bola to zhodou okolností fyzikarova žena)
kadejake dobre storky boli, ale osobne len moj najvacsi pruser bol, ked sa mi jedna ucitelka vyhrazala par mesiacov pred maturitou vyhadzovom zo skoly, lebo som narovnavala satanske devatoro (ci co to je), ktore niekto rozlepil po skole a myslela si, ze som to vylepila ja (jop, vadia mi veci na krivo a mam aj ine vady, ale tie radsej nezverejnujem
a zavolali aj polisov do skoly normalne a vtedy som zistila, ako mas kamosov v ludoch, o ktorych si to ani nemyslis, lebo jeden chalan-znamost zakazal kazdemu otvorit polisom vchodove dvory a pustit ich do skoly
nakoniec som ale zmaturovala s vyznamenanim, uz na druhy den som vedela, kto to vyvesil a v skole to nezistili dodnes ja som z toho mala srandu, ale mojim rodicom dost lepilo
ja ani neviem, kde zacat polovicu strednej som bol podmienecne vyluceny jedno podmienecne skoncilo, zacalo dalsie dvojka z chovania bola celkom uspech, raz som mal aj stvorku
Na strednej v prváku som si na písomke z nemčiny vygumoval 4ku známku a napísal 2ku. Čo už, nemala to známkovať ceruzkou. Mali sme úplne tupú nemčinárku a neprišla na to
Hm, ja som bola vždy také to slušné dievčatk Ale raz sme v prvom stupni 8 roč. gymnázia zachránili jedno mačiatko, do ktorého ľudia permanentne pred školou kopali :/ Striedali sme sa asi 3 v jeho strážení, mali sme ho počas hodín ukryté vo vrecku na telesnú. No nejak sa na to prišlo (je pravda, že často nahlas mňaukalo) a dostali sme poznámku triednou učiteľkou za držanie "mačky vo vreci" Moji rodičia sa za tú poznámku strašne smiali a keď sa ma pýtala triedna, čo na to povedali, tak som mlčala, ehm, myslela to ozaj vážne a nemohla som povedať, že vybuchli v smiech. Ale teda nebolo mi vtedy všetko jedno.
Mali sme novo zrekonstruovanu skolu a hneď v prvý tyzden som bola tyzdenicka s tlstym velkym chalanom, ktorý sa tvaril, ze ma chcel... a cez veľkú prestávku, keď všetci okrem nás dvoch boli na chodbe, utierala som tabuľu a on ma zozadu chytil a nechcel pustiť, tak som ho chcela ospliechat tou mokrou hubkou, čo sa mi aj podarilo, ale zároveň som ospliechala aj pekne namalovanu stenu... snažila som sa to vysusit, ale nešlo to a učiteľka mi za to dala poznámku a hrozila mi, že ak tam ostanu smuhy, tak to budem musieť premalovat... nastastie, keďže bol zaciatok roka, mali sme aj čistú spongiu, tak neostali ziadne fľaky
Paradoxne za to, že som dala spolužiakovi (tomu istemu) riadnu facku, že mal este pol hodinu červené lice, tak za to na ešte telocvikar pochválil a polka jedálne mi tlieskala
Párkrát som kohosi vraj šikanoval. Proste, niekto sa permanentne choval ako debil a ja som mu dával najavo, čo si o ňom myslím. Vždy sa to ale nejako zahladilo, lebo aj učitelia uznali, že dotyčný šikanovaný bol proste naozaj debil.
@lordnorton správal sa ako debil v akom zmysle? Lebo ja som toho názoru, ze sikanovane decka maju casto same nejaky problem. Ten môže pramenit z napr. okolnosti doma, z predskolskeho veku a tak. Potrebuju najma pomoc a pochopenie a sikana, posmech a pod. to casto len zhoršuju :/
@azizi Vedel nepríjemne urážať a myslel si, že je to vtipné (robil to aj učiteľkám). Niekoľkokrát napadol fyzicky spolužiaka, ktorý si jeho blbé reči nenechal páčiť. Takže v podstate nakoniec jeho mama obvinila prakticky celú triedu, že ho šikanujeme. Nakoniec sa to ututlalo.
Hej, mne sa smiali za to, že som mal dobré známky, za to, aké mám priezvisko. Deti nešikanujú iba niekoho, kto má nejaký problém. Pokiaľ za problém nepovažuješ prospech.
Tak tomu rozumiem a chápem, ach jo. A rozumiem aj tomu, že nie vždy je to zapríčinené nejakým konkrétnym problém. Ale často krát áno. Napr. ja som bola šikanovaná dosť na základke aj na gymnáziu a teraz už mám vyše 10 rokov po skončení strednej a až poslednou dobou som si začala uvedomovať, prečo to tak bolo. Nechodila som do škôlky, bo som mala problémy s imunitou a v našom okolí neboli žiadne deti, takže som do 6 rokov nebola absolútne v kontakte s rovesníkmi, kolektívom. Len s rodičmi. A potom to už išlo ľahko. Nemala som absolútne žiadne skúsenosti s tým, ako fungovať v kolektíve, bola som strašne tichá, často (najmä kvôli nedostatočným sociálnym skúsenostiam) aj "trápna". A následný posmech a šikana to len zhoršovali, nemala som kamarátov, takže som stále nenadobudla potrebné skúsenosti a tak dokola. Taký bludný kruh. Až to vyústilo v extrémnu sociálnu úzkosť. Najhoršie, že ja som si to neuvedomovala, iba som sa tým nechala úplne ovládať. Brala som to tak, že som proste asi divná, iná, zlá a neviem aká, no nechápala som v čom. Teraz však viem, že keby si to niekto bol vtedy všimol, mohla som na tom začať nejako pracovať a všetko mohlo byť inak. Začala som to riešiť až posledné 2-3 roky, najviac vecí som si však uvedomila za asi posledného pol roka a mám pocit, že tým, že som si tieto moje problémy začala viac uvedomovať a aj to, z čoho pramenia, tak je zo mňa teraz úplne iný človek, doslova. Stále je to veľmi ťažké, ale tým že si to uvedomujem, tak sa tým nenechám toľko ovládať a pracujem na sebe. Najhoršia stopa, ktorú to vo mne zanechalo je však to, že som prestala dôverovať ľuďom a nesmierne ťažko si k sebe niekoho pustím a keď aj, tak to trvá desne dlho. Preto mi je ľúto, že je šikana na školách tak prehliadaná. Aspoň keď ja som chodila do školy, tak tomu tak bolo. Pričom chápem, že rodičia si to všimnúť nemusia, nerozumejú tomu a pod. Ale aspoň učitelia by mali byť v takých veciach školení a pomôcť, keď je niekto očividne dlhú dobu extrémne vytlačovaný z kolektívu. A riešiť to do hĺbky (tým myslím nie len s tými čo šikanujú, ale v určitých prípadoch aj s tými, ktorým sa to deje). U nás bola šikana prehliadaná totálne, maximálne tak po hodine jedna vyučujúca prišla za nami (takou mojou outsiderskou skupinkou), s plačom na krajíčku, že ako to tam vôbec môžeme vydržať, že ona by tam nemohla zostať už ani sekundu a utekala preč :/ Vydržať sa to moc nedalo, ale mali sme inú možnosť? (ja som aj skúsila kvôli tomu prejsť na inú školu, no nespravila som prijímačky) Takže moje 2 kamarátky každý deň plakali, chodili každú chvíľu na toaletu plakať a pod. No aj tie som mala až posledné 4 roky, keď sme sa spojili s druhou triedou. A strašne ma to celé štve, hrozne rada by som bola, keby sa školstvo (a samozrejme nie len v tomto) zásadne zmenilo. Pretože mne to výrazne ovplyvnilo v negatívnom zmysle celý môj nasledujúci život, ach jo. Možno keby som si tie veci uvedomovala skôr, mohla som už mať aj rodinu. ....Prepáč prosím, že som sa tak rozpísala.
Bol som asi v 6 ročníku, začínali sme klasicky o 8, ale v triede sme boli skoro všetci už na 7:30, no prvú hodinu sme mali matiku, ja ako vzorný študent som nemal domácu úlohu, samozrejme, že ráno sme mali rozsvietené svetlá a opisovali úlohy. Zrazu svetlo zhaslo, ja bez toho aby som zodvihol hlavu som skríkol "čo ža piču zhaslo svetlo?"! Vtedy nastalo hrobové ticho lebo svetlo zhasla učiteľka s ktorou sme mali nasledujúcu hodinu.
Kedže sme boli celko malá škola (možno cca 100žiakov) tak raz do mesiaca sme mali všetci v telocvični niečo ako "vyhodnotenie" tried za daný mesiac. A vtedy sa do mňa obul zástupca riadieľa pred celou školu, že hreším ako drevorubač... No poviem vám, že som sa aj bál lebo nechýbalo veľa a jebnu mu v mozgu cievka.
@sugy1 ja som mal trikrát pokarhanie od riaditeľa školy písomné, asi to najhoršie od dvojky z chovania, ale pohoda. o pár rokov som šiel študovať teológiu, proste som dospel. základnu som neriešil, tych učiteľov som vždy bral s rezervou. bol som svojský, ale konflikty som nerobil nikdy, okrem toho, že so spolužiakom som ukradol počas hodiny klasifikačný, čo si učitelka nevšimla, dopísali sme si známky, a potom sme ho vrátili.
na základnej sme mali imatrikulovať prváčikov a dostal som za úlohu zohnať nejaké polystyrény ktoré mali slúžiť ako nástennky a od učiteľky som dostal taký malý tip že by som to mohol skúsiť vybaviť s robotníkmi ktorí tým zateplovali blok nedaľeko školy...na druhé ráno cestou do školy som tam prišiel, všetci boli hore vo výškach tak som zobral balík a sucho som ho ukradol s tým že po mne kričali a videli ma bežať až do školy našťastie sa im to asi nechcelo riešiť aj keď učiteľka ma strašila dobrežene väzením ...a ešte som spravil dieru (hodom fľaše plnej vody) do nových dverí ktoré sme mali asi dva dni
v 9. som dopisovala známky do elektronickej žiackej knižky, však prečo nie, keď nám učiteľka požičala tablet, aby sme sa pozreli na nejakú stránku .. mala som pokarhanie od riaditeľky a hrozila mi 2 zo správania. Nakoniec sa to nejak ututlalo, predsa som reprezentovala školu .. no potom mi všetky otravné dôchodkyne učiteľky hovorili: No toto som si o tebe nemyslela, Tak dobre sa učí a toto vyvedie, Mala by si byť ako tvoje sestry, Mala som o tebe lepšiu mienku, myslela som si, že si vzorná žiačka a blá blá blá >
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
Fakt som nič hrozné neurobila, nepovedala a jeho reakcia bola dosť prehnaná
No a keďže ja som bola v úplnom ošiali a návale endorfínov zo samotného lovu na osu, tak som zo seba po učiteľkinom nezdarnom pokuse nevdojak vyprskla "Ta čo ste slepá?" čo som si v tom momente vôbec neuvedomila, komu to vlastne hovorím a s kým mám tu česť. Takže to skončilo tým, že ja som dostala svoju prvú a našťastie aj poslednú poznámku a pred tou učiteľkou som sa hanbila do posledného dňa, ktorý som na tej škole ešte strávila.
Bola to strašná blbosť a spätne sa na tom síce smejem, ale inak sa zato dosť hanbím.
na vs som raz odovzdala skoro vsetky protokoly naraz a ten docent mal na mna riadne nervy a som myslela, ze mi to spocita ale chvala Bohu nic a raz na cviceni mi horelo umyvadlo to bol doslova svetly moment mojej kariery
(Pili sme v skole vo veku asi 13 rokov. Taky klasicky den na osemrocnom gymnaziu...starsi sme to potom robili bezne, nepoucili sme sa.)
1. keď sme na zborovnu napísali kokoti (chceli volať grafologa 0_0 ..prišlo mi to cez)
2. Vytopili sme hadicou ucebnu ucta aby sme sa vyhli pisomke ..aj sme sa
No a potom som bol obvinený že šikanujem spolužiačky ... hotového teroristu zo mna spravili lebo som v zime nalial holke do čižiem vodu a že vraj jej omrzla noha ..doteraz jej to neverím ..
A na ZŠ asi keď som ukradol z kabinetu sadu skalpov/skalpelov?? Neviem jak sa to píše...proste tie nože kt vo filme americania pitvu zaby
a ešte som si zobral kostlivca lebo som ho strašne chcel
Zablokovala som prístup do triedy aby sa nemala ako profesorka dostať dnu a kričala som na ňu, nech nám nedá písomku, alebo nech nám dá 5 eur
merali sme na fyzike avometom a keďže sme s kamarátkou boli ľavé z fyziky tak sme sa len tvárili, že niečo robíme, načo prišiel profesor a kričal na na, že nám horí avomet (lebo sme furt len pridávali prúd). Ja som spanikárila a chcela som to uhasiť a tak som naňho skrikla "šak počkaj"
A potom som na chemikárku pustila v labaku vodotrysk (bola to zhodou okolností fyzikarova žena)
a zavolali aj polisov do skoly normalne a vtedy som zistila, ako mas kamosov v ludoch, o ktorych si to ani nemyslis, lebo jeden chalan-znamost zakazal kazdemu otvorit polisom vchodove dvory a pustit ich do skoly
nakoniec som ale zmaturovala s vyznamenanim, uz na druhy den som vedela, kto to vyvesil a v skole to nezistili dodnes ja som z toho mala srandu, ale mojim rodicom dost lepilo
Paradoxne za to, že som dala spolužiakovi (tomu istemu) riadnu facku, že mal este pol hodinu červené lice, tak za to na ešte telocvikar pochválil a polka jedálne mi tlieskala
Nepamätám sa na žiaden pruser
Hej, mne sa smiali za to, že som mal dobré známky, za to, aké mám priezvisko. Deti nešikanujú iba niekoho, kto má nejaký problém. Pokiaľ za problém nepovažuješ prospech.
Kedže sme boli celko malá škola (možno cca 100žiakov) tak raz do mesiaca sme mali všetci v telocvični niečo ako "vyhodnotenie" tried za daný mesiac. A vtedy sa do mňa obul zástupca riadieľa pred celou školu, že hreším ako drevorubač... No poviem vám, že som sa aj bál lebo nechýbalo veľa a jebnu mu v mozgu cievka.