nebojím sa chvíle, keď príde môj čas, je mi to jedno... ale mám strach o svojich blízkych, priateľov, kamarátov... hlavne v poslednej dobe, keď viem ako na tom niektorí sú so zdravotným stavom... klepe ma každý večer a dúfam, že keď im zajtra ráno zavolám, zdvihnú...
janevime cito je strach len stale si vzdy ked toto sa ma niekto spyta.. tak sa pytam ze aky toje pocit boze jasito vobec neviem vysvetlit co bude! co vedto co budem behat ako duch anikto ma nebude pocut to nečem /
Lebo si neviem predstaviť čo bude potom... Bude to akoby som spala? Vrátim sa ešte niekedy?... proste neviem čo mám od toho očakávať.. neviem ako zomriem..
pri mojom spôsobe života/jazdy/lozenia/hocičom, ju stretám relatívne často, ale ešte sa ma nedotkla. No bola dosť blízko na to, aby som si uvedomil, že sa nebojím jej - na to mám príliš silnú vieru. Bojím sa však toho, že by som tu nechal niekoľko úžasných bytostí, ktoré by môj odchod veľmi zranil.
Prvé, čo urobím, keď "letím" a viem, že dobre nedopadnem, je modlitba, hneď potom ďakujem, že som prežil (zatiaľ som mal tú možnosť) a napokon sa vždy vyhreším, že mám viac šťastia ako rozumu a je nezodpovedné takto sa zahrávať s tými, ktorým na mne záleží.
Ale často sa bojím viac ich smrti, ako svojej. Pretože som sebec.
Na jednej strane velmi upokojujuca udalost, ale tym ze je vlastne takato skusenost prvy krat a ludia maju tendenciu bat sa veci co nepoznaju, tak v poslednych chvilach by som sa urcite bala toho co bude a kladla by som si otazky typu ci to bude boliet, ci to bude neprijemne, ci ma jebne alebo len zaspim a nezobudim sa atd..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
nerada by som umrela mlada, (v danych moznostiach) zdrava, kvoli frajerine alebo hluposti niekoho ineho.
mam pred sebou este dost mojich malickych snov. ktore tuzim zazit.
A nebojím sa jej, pretože som ju prežil.
bojím sa smrti lebo neverím že všetko zrazu skončí... ani nechcem veriť!
Prvé, čo urobím, keď "letím" a viem, že dobre nedopadnem, je modlitba, hneď potom ďakujem, že som prežil (zatiaľ som mal tú možnosť) a napokon sa vždy vyhreším, že mám viac šťastia ako rozumu a je nezodpovedné takto sa zahrávať s tými, ktorým na mne záleží.
Ale často sa bojím viac ich smrti, ako svojej. Pretože som sebec.
BUDE ODO MŇA POKOJ!!!!!!!!