Viac sa rozpíšem asi v komentári, kedže mi je z toho všetkého tak strašne smutno a možno to budem chcieť preto neskôr zmazať Ja len, že či nie som jediná, či to má niekto tiež teraz tak strašne ťažké a smutné. Môžeme sa aspoň navzájom trochu podporiť.
@petushiq18 Mne už aj toto pomáha, že sa môžeme takto navzájom o to podeliť, príp. že nie som jediná. Aj som sa rozplakala, ked som si prečítala tvoj koment, ale plač je asi lepší, ako to dusiť v sebe. Ale asi skúsim v skratke to nejako priblížiť.
@azizi
ja tak minulý rok, išlo o správanie istej osoby aj počas roka, a aj počas Vianoc, na základe čoho som zo psychiky pochytala všetko možné ako som spomínala v inom fóre, toho roku už myslím, že bude v pohode
@petushiq18 Mám to už rozpísané, ale žiaľ sa mi to nepodarilo v skratke. Ale to nie je podstatné, vôbec to nemusíte čítať, sú to moje veľmi osobné problémy a asi to neskôr aj tak zmažem.
Moja zlatučká prítulná havinka, môj milujúci anjelik, ktorý nás má nadovšetko rád a dôveruje nám, má veľmi vážne zdravotné problémy. A najhoršie na tom sú tie výčitky, že sme ju mohli zachrániť. Lenže ja som bola chorá v zahraničí, no bola som v kontakte s veterinárom, ktorý je zároveň môj známy a viem, že by spravil pre ňu všetko. Vravel, že vôbec nie je v ohrození života, ale prizvukoval, že mama s ňou musí chodiť každý druhý deň na kontroly, aby mohol upravovať liečbu, zvážiť nutné zákroky atd. No až tesne pred príchodom domov som sa dozvedela, že je na tom veľmi zle a že ju videl až po celých 2 týždňoch! A pritom celý ten čas sa to rapídne zhoršovalo, čo som ja netušila. Rana, nekrotizujúce zapáchajúce tkanivá, edém. Samozrejme ihned nastavil liečbu, spravil potrebné zákroky. Ale do telefónu mi povedal, že ked sa tak dlho otálalo a strácal drahocenný čas, ktorý nemáme, tak sa jej už v podstate asi nedá pomôcť. Veľmi trpela celé tie 2 dlhé týždne, môj anjelik, ktorý mi dôveroval. Ja som vždy pre ňu spravila úplné maximum až do vypľutia duše a teraz sa toto dopustilo. Tie výčitky ma zožerú. Tak veľmi som ju úpenlivo prosila, aby na tie kontroly chodila. Ja som verila, že bola, inak by som okamžite pricestovala, či niekoho poprosila. Vôbec som netušila v akom až zlom stave je a napriek mojim prosbám a jeho zdôrazňovaniu ju tak dlho nevidel. Ked som ju ja videla tesne predtým, tak bola plná života, aktívna, skákala, behala, brechala, tešila sa. Nutné bolo však chodiť na tie pravidelné kontroly, čo veľmi prizvukoval. Teraz sú to pravdepodobne jej posledné vianoce, ničí ma to a zožiera, že som pre ňu zdaleka nedokázala spraviť to, čo bolo treba a že sme ju nechali trpieť a zhoršovať to do fatálneho štádia. Aj ked za to priamo ja nemôžem.
Posledné týždne som sa veľmi trápila a dosť som kvôli tomu schudla, vôbec nedokážem jesť a stále na ňu myslím a odkedy som sa dozvedela, ako na tom je a že sme ju mohli zachrániť, keby bola počúvala jeho alebo moje prosby, tak celé noci iba plačem. Naviac kvôli tomu, že sa o ňu treba non-stop starať a že je na tom zle, nevzala som si ju po príchode tam, kde teraz bývam. No a tu som nemala ani svoje prezúvky, iba také nepohodlné topánky, v ktorých som sa asi 7 krát za deň strašne pošmykla, no kedže som bola úplne vynervovaná, tak som to vôbec neriešila. Až som sa nakoniec pošmykla tak, že mám úplne desnú trieštivú zlomeninu zápastia. Tá ruka nevyzerala ani ako ruka, bolo mi zle ked som to videla, úplne zdeformovaná. Takže musím mať ruku min 2 mesiace v sadre, lenže to si teraz absolútne nemôžem dovoliť. Ale vôbec si neviem predstaviť, ako by som s tou rukou mohla fungovať sama v zahraničí, plus cesta a manuálna práca v labe už vôbec. Chápem, že mám na to asi právo, v takomto prípade zostať doma, ale nie je to tak jednoduché, ta situácia je oveľa zložitejšia.
Do toho dlhšiu dobu vážne zdravotné mojich najbližších, čo ma trápi z toho všetkého úplne najviac, lenže to nemám ako ovplyvniť a veľmi zlá finančná situácia, ktorá sa tou zlomeninou iba výrazne skomplikuje. A naviac aj mne jedny zdravotné testy vyšli dosť zle, takže aj to budem musieť potom ešte riešiť.
Najhorší je však ten pocit, že ona celý život vedela, že mi môže dôverovať. A ja som ju nedokázala zachrániť, aj ked sa to dalo. A teraz sa na ňu musím pozerať, ako chúdatko trpí, tie výčitky ma zožierajú každú jednu sekundu. Ako sme jej to mohli spraviť.
@10 ach, to mi je strašne ľúto, ja tiež viem čo prežívaš, to je najhoršie, keď strašne ľúbiš zvieratko a zvieratko ľúbi teba a je vďačné a je to taký člen rodiny, taká radosť, a potom sa mu niečo stane, nebodaj odíde.
mam pocit ze toto su moje najhorse a najsmutnejse vanoce v zivote. Toto mi pripomina ze som v marci stratil psika, ktery bol pre mna v zivote velmi dolezity. No ale to neni hlavny dovod mojho smutku a depresii v tomto obdobi. Som natom tak zle ze seriozne uvazujem o sebalikvidacii, nevidim z toho cesty ven aj ked sa snazim hladat vselico mozne. Asi si len nakonec povim: I tried... in the end... I did
@azizi chúďa moje, viem sa do teba veľmi vcítiť A na tvoju mamou nemám slov... mnou by asi lomcoval hnev a smútok zároveň... Každé 2 dni kontrola a ide po 2 týždňoch a nechá psíka trpieť? To je neskutočné, ja by som to len tak tiež ľahko neprekusla...
Pevne verím, že sa havinku ešte podarí zachrániť nevzdávaj to
Mala by som rovnaké výčitky, ale nie je to tvoja chyba... Ja by som si tiež myslela, že sa môžem na mamu spoľahnúť v tomto. Držím palce. Skús sa vzchopiť aspoň kvôli psíkovi a prísť na iné myšlienky
@trevor1994 Včera mi bolo tak strašne zle psychicky a mala som podobné myšlienky... Ale naozaj to prešlo a je mi lepšie... a určite to prejde aj tebe a bude lepšie, ver mi
Ja som napísala kamošovi, ktorý ma rozptýlil a podarilo sa mi dostať sa z toho bludného kruhu zlých myšlienok... Netreba sa nechať do toho vcucnúťa podľahnúť tomu.. Depky sú podľa mňa ako tornádo, človek do nich veľmi ľahko vpadne a keď tam už je tak cesta späť je naozaj ťažká
a čo sa týka tej sadry - zlomeniny patria k životu a prídu vtedy keď to človek najmenej potrebuje, no s tým sa už žiaľ nič narobiť nedá.. Len si dávať pozor a chodiť opatrne nech zas nepadneš... Podľa mňa to nie je až taká tragédia, aj keď v kontexte udalostí, čo píšeš by som to tiež vnímala rovnako.
Zbytočne sa príliš obvinuješ. Dali ste svojmu psovi taký život aký by len málokde zažil. 99,9% psov žije bud na ulici, v utulkoch alebo v divočine. Tvoj pes preto môže byť rád že žil u vás, ktorý ste mu dali fakt všetko. Naozaj si nemáš čo vyčítať, i ked samozrejme možno s tou prehliadkou sa dalo niečo spraviť, avšak každý robí chyby, neexistuje človek ktorý by niekedy nejaku chybu v niečom nespravil. Sme ludia a sme omylné bytosti.
@lenkaska1 lenze ja mam uplne iny problem jako ty a trva uz prilis vela rokov, takze to neprejde, len sa to chvilami zmierni a potom zas udrie v plnej sile..
ja som bol ,,dosť mimo,, minulé vianoce, mal som pocit že ani nežijem, len prežívam
... teraz som v pohod ale tento rok bol chvíľami dosť ťažký aj pre mňa, to je však asi prirodzená súčasť života že občas musíme trpieť :/
jako sorry ale tvoja mama zasluzi nakopat. mne hento keby mama spravi tak jej asi nieco skarede poviem a neuvidi ma pol roka.
a druhe.... vzchop sa ,ak ju to boli a neda sa nic robit, potom by si mala spravit tu jedinu spravnu vec ... daj ju utratit. ak ju mas rada, urob to pre nu. to jedine jej teraz pomoze. takymto odsuvanim nevyhnutneho jej len predlzujes utrepenie. ja mam zvierata rad (viac ako ludi) ale priroda nema city. pozna len zivot a smrt. naozaj je pre zviera velka sluzba ak moze zomriet rychlo a bezbolestne. alebo bolest co najviac skratit.
ale tie vianoce sa ti teda vydarili, to ked sa serie tak sa serie no :/
Nechcem sa tu veľmi opustat ale hej no, prvé Vianoce odkedy na opustili moje dve najvacsie lasky. Každá inym sposobom. Celkovo by som to zhodnotila ako: proste už nič nemám :/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
ja tak minulý rok, išlo o správanie istej osoby aj počas roka, a aj počas Vianoc, na základe čoho som zo psychiky pochytala všetko možné ako som spomínala v inom fóre, toho roku už myslím, že bude v pohode
Posledné týždne som sa veľmi trápila a dosť som kvôli tomu schudla, vôbec nedokážem jesť a stále na ňu myslím a odkedy som sa dozvedela, ako na tom je a že sme ju mohli zachrániť, keby bola počúvala jeho alebo moje prosby, tak celé noci iba plačem. Naviac kvôli tomu, že sa o ňu treba non-stop starať a že je na tom zle, nevzala som si ju po príchode tam, kde teraz bývam. No a tu som nemala ani svoje prezúvky, iba také nepohodlné topánky, v ktorých som sa asi 7 krát za deň strašne pošmykla, no kedže som bola úplne vynervovaná, tak som to vôbec neriešila. Až som sa nakoniec pošmykla tak, že mám úplne desnú trieštivú zlomeninu zápastia. Tá ruka nevyzerala ani ako ruka, bolo mi zle ked som to videla, úplne zdeformovaná. Takže musím mať ruku min 2 mesiace v sadre, lenže to si teraz absolútne nemôžem dovoliť. Ale vôbec si neviem predstaviť, ako by som s tou rukou mohla fungovať sama v zahraničí, plus cesta a manuálna práca v labe už vôbec. Chápem, že mám na to asi právo, v takomto prípade zostať doma, ale nie je to tak jednoduché, ta situácia je oveľa zložitejšia.
Do toho dlhšiu dobu vážne zdravotné mojich najbližších, čo ma trápi z toho všetkého úplne najviac, lenže to nemám ako ovplyvniť a veľmi zlá finančná situácia, ktorá sa tou zlomeninou iba výrazne skomplikuje. A naviac aj mne jedny zdravotné testy vyšli dosť zle, takže aj to budem musieť potom ešte riešiť.
Prajem veľa mentálnej sily
Pevne verím, že sa havinku ešte podarí zachrániť nevzdávaj to
Mala by som rovnaké výčitky, ale nie je to tvoja chyba... Ja by som si tiež myslela, že sa môžem na mamu spoľahnúť v tomto. Držím palce. Skús sa vzchopiť aspoň kvôli psíkovi a prísť na iné myšlienky
Ja som napísala kamošovi, ktorý ma rozptýlil a podarilo sa mi dostať sa z toho bludného kruhu zlých myšlienok... Netreba sa nechať do toho vcucnúťa podľahnúť tomu.. Depky sú podľa mňa ako tornádo, človek do nich veľmi ľahko vpadne a keď tam už je tak cesta späť je naozaj ťažká
Zbytočne sa príliš obvinuješ. Dali ste svojmu psovi taký život aký by len málokde zažil. 99,9% psov žije bud na ulici, v utulkoch alebo v divočine. Tvoj pes preto môže byť rád že žil u vás, ktorý ste mu dali fakt všetko. Naozaj si nemáš čo vyčítať, i ked samozrejme možno s tou prehliadkou sa dalo niečo spraviť, avšak každý robí chyby, neexistuje človek ktorý by niekedy nejaku chybu v niečom nespravil. Sme ludia a sme omylné bytosti.
... teraz som v pohod ale tento rok bol chvíľami dosť ťažký aj pre mňa, to je však asi prirodzená súčasť života že občas musíme trpieť :/
a druhe.... vzchop sa ,ak ju to boli a neda sa nic robit, potom by si mala spravit tu jedinu spravnu vec ... daj ju utratit. ak ju mas rada, urob to pre nu. to jedine jej teraz pomoze. takymto odsuvanim nevyhnutneho jej len predlzujes utrepenie. ja mam zvierata rad (viac ako ludi) ale priroda nema city. pozna len zivot a smrt. naozaj je pre zviera velka sluzba ak moze zomriet rychlo a bezbolestne. alebo bolest co najviac skratit.
ale tie vianoce sa ti teda vydarili, to ked sa serie tak sa serie no :/
V zdraví ale držím palce veľmi silno, to je skutočne podstatné. Bude lepšie, takto o rok keď si toto budeš čítať, dáš mi zapravdu