aj ja mam vela problemov, pozeram sa na ne z lepsieho uhlu a važim si toho čo mam netrapim sa z toho čo nemam... utri slzy do vreckovky a raduj sa z toho že si
A ake mas problemy? hm? Myslis si, ze tie problemy su fakt velke? nemas co jest a musis zhanat jedlo? Musi ppracovat lebo rodina nema co papt? musis bojovat zo zakernou chorobou ako v afrkie s hiv a aids? co este mas ake problemy? pokial sa bues lutovat ake som ja chudatko tak skoncis na dne. Hlavu hore. probemy sa daju vyrisiet napisa ake problemy a potom je priklad vyrieseny. ak sa najde spravna varianta ako ho vyriesit
Teba stačí len dobre vyšlahať po zadku a hneď ťa to prejde ty opľan akýsi. Čo máš za problém? Vykakal sa ti pes na chodník? aké už problémy môže mať 16 ročné decko, pubertiačka. Sa uvedom, ako žijú ľudia na tomto svete, niektoré deti nemajú čo jesť, sú znásilňované, vraždené a ty tu piskuješ o tom že sa chceš zabiť. Tak sa zabi a neotravuj naše životy
Yurdo: ak si vazis zivot,tak by si sa zabit kvoli problemom nemal
Ak mas problemy tak smrtou sa to nevyriesi. AK sa tvoje problemy spajaju s niekym inym, ze treba daco vyiesit,tak ked zmiznes z povrchu zemskeho, tie problemy zostanu,nemyslis?
A ver, ze su an tom aj horsie niektori ludia
Lucika: nemas pravdu...nemozes vediet ake ma problemy
Tommyhot vzy som si myslel, ze HIV je HIV co sa da nakazit aj inym sposobom ako AIDS. Myslel som si, ze AIDS sa da nakazit len krvov a HIV aj inym sposobom ako slinami alebo ja neviem co. raz to som to aj videl na letaku africkymch deti STOP HIV AIDS . Ale kedze je to opak. tak ti dakujem za obajsnenie problema
Je jedno či HIV je vírus a AIDS choroba, ide o to, že deti tam s tým bojujú, a pri HIV je len otázka času kedy vypukne AIDS. Vírus je v podstate tiež choroba asi keď mám nejaký vírus, tak som chorá, nikto ma neoznačí za zdravú tak tu nemudruj a zamýšľaj sa nad inými vecami.
Život je paradox, pretože prvou sekundou smerujeme k smrti. Tímto sa absurdita, akou sa s nami tento svet zahráva, približuje k zdárnemu nekonečnu. Žijeme preto, aby sme trpeli. Pri narodení dieta nie je schopné udržať si samo svoju telesnú teplotu. Rýchlo ju stráca a bez opateri by neprežilo. Dieťa sa narodí a prvé, čo pocíti je bolesť. No hneď na to sa k nemu skláňa niekto, kto sa oň chce postarať. A to je prvý kontakt z láskou. A keď sa nikto taký nenájde, v tom okamihu dieťa zomiera. Už nie je viac živou bytosťou. V priebehu ďalších rokov človek stretá množstvo bolesti. Najskôr pociťuje tú fizickú. Niekedy má pocit, že je to na nevydržanie a potom príde niečo, čo to všetko zmení. Láska. Ak je raz spozná, stane sa jednou z potrieb, ktoré musí naplniť. Ak sa tak nestane, trpí. Vtedy spoznáva naozajstnú bolesť. Pretože tá nie je taká priama. Ukáže sa zrazu, potom zmizne, potom sa objaví. Núti každého k nezmyselnému správaniu, občas sa stane, že sa s toho všetkého zblázni. Neunesie tú ťarchu, nedokáže sa ukludniť, nedokáže nájsť zmier so svojim vnútrom. A to som nespomenul ešte spoločenské problémy. Žijeme v rozvitej spoločnosti s určitými pravidlami. Dáva nám útočisko v rôznych menších celkoch, ktoré sú viac, či menej stotožnené s hlavným ideologickým prúdom. Alebo, ako sa vravý, všeho chuť. A samozrejme, nie každý sa dokáže v spoločnosti prejaviť a uspieť. Potom má pocit, že do spoločnosti nezapadá, nenachádza útechu ani na jej okrajoch, aj keď sa o to snaží. Potom mu ostáva iba jediné. Vnoriť sa do seba. Psychologický terminus ... depresia, stav úzkosti, jednoduch nikdy nekončiace muky, ktoré sa síce prerušujú, no nikdy nezmyznú. Myslíš si, že máš problém?? Že máš neriešitelný problém, upadáš do svojej úzkosti a nenachádzaš východisko? Tak to je najväčšia hlúposť, aká ťa môže napadnúť. Nech je aj celí svet proti tebe, nech nenachádzaš povzbudenie už v ničom a jediné východisko, či úzku trhlinku uspokojenia ti ponúka myšlienka na smrť, spomen si na jedno. Si len hlúpi narcis. Sebec zahladený do seba. Riešiš viac seba, než život. Skúpo si myslíš, že život je len tvoj. Zabúdaš na ľudí, ktorí majú na tvoj život ovela vedší nárok, než ty sám. Jedno prirovnanie, či skôr zamyslenie, pre lepšie pochopenie myšlienkového rozpoloženia ľudí. Dnes žijeme v miery. Je to krásne. Nadávame na všetko, riešime to, ako by nám mohlo byť ešte lepšie, nevážime si minulosť, nechceme myslieť na budúcnosť. Veď načo aj. Asi nás aj tak nečaká nič nové, poriadne, či azda pozitívne. Žijeme si vo svojom prepychu bez najmenšieho uvedomenia si, čo nás stál, čomu zaň vďačíme, a aký je pôvabný. Ale tak je to vždy. Tak si spomeňme na vojnu. Predstavte si. Máte sedemnásť - osemnásť - devetnásť - dvacať... Pomali premýšľate nad tým, čo by ste chceli robiť vo svojom živote. A potom niekto príde a povie, no musíš ísť bojovať za svoju vlasť, za slobodu. A vám je nejaká vlasť či sloboda úplne ukradnutá, jednoducho vás to moc nezaújma. Veď si nežijete zle. No žiaľ ta musíte. Nechápete tých, ktorý horlivo túžia po boji. A načo? Začo? Len kvoli vyblednutej sláve. Nechcete byť hrdinom. No akosi nemáte navýber. Hnusný výcvik, preklínate vlasť, za ktorú máte bojovať, že vám to spôsobila. Začína vám chýbať vaše pohodlie. A potom to príde. Dostanete výzbroj a nasadnete do konvoja, ktorý vás odváža do prvej línie. Už začínate počúvať reči o tom, že 70 percet z vás už je mŕtva. Idete tam ako štít pre tých pár
"vyvolených". Azda vám začína dochádzať, že smrť je za dverami. Začnete premýšlať, ako to býva zvykom u ľudí, o svojom živote. Hladáte v ňom zmysel. Premýšlate nad tým, či sa vám chce ešte žiť. Určit nechcete trpieť a keď už máte umrieť, nech vás guľka trafí rovno do hlavy a koniec. Zrazu sa otvoria dvere. Všetci vybiehajú von no akosi už polovica z vás dostala zásach. A je to tu. Dostanete zásach. No žiaľ nie je to ten túžobne očakávaní, lež hnusný priestreľ pľúca. Krv sa valí a viete, že zomierate. Cítite bolesť, ktorá je koniec koncov aj tak otupená, pretože adrenalín zariadil svoje. "Žiaľ nevychutnáte si ju." No hurá je tu smrť. A bola nezmyselná? Iste nie. Vy zomriete, iný žijú. A prečo to všetko? Pretože sú ľudia a nie je ich málo, ktorý chcú žiť. Prečo? To je zvláštne a zavše tomu často nerozumiem, ale je to tak. Aj keď to všetko smeruje do jedného bodu. Dokonca sú ľudia, ktorý sa na takýto koniec podujmú dobrovolne. Môžeme sa len dohadovať o tom, prečo to robili, no ja si myslím, že to nerobili so sebeckých dôvodov. Aj keď viete, že 70 percent z vás padne v priebehu pol hodiny. A azda jediné, čo vám môže byť nápomocné je myšlienka na to, že vás život padol azda zbytočne, no pre to, aby iný mohli žiť! Čo k tomu dodať? Žijete. A žijete vďaka 100kám 1000com dokonca 1000000om ľuďom. Iste nie priamo, no všedci tý, čo zomreli, aj keď v nezmyselných bojoch dali šancu tebe, tebe, tebe aj tebe aj mne. Niektroý zomreli len pre to, aby nás bolo menej a mohli sa narodiť nový, pretože vo svete to už tak chodí, že keď je nás ľudí veľa, tak sa prečistíme sami. Toľko ľudí sa snaží, aby si každý s nás mohol ohrievť svoju polievočku, pritom nás to už aj tak nezaujíma. Sme príliš zahľadený do seba. No ja hovorím. Ak chceš zomrieť, tak zomri pre niekoho, nie pre to, že si príliš rozmaznaný svetom a nevieš, čo je to boj o prežitie. Taký boj, keď nemáš čo do úst, keď nemáš kde spať. Pozri sa na tých pouličných tulákov. Sú na dne a predsa žijú. Utápajú sa v drogách, len nech nevnímajú tú trpkú skutočnosť, že sú asociáli a v spoločnosti nemajú svoje miesto či oň nestoja. A kto by im to vyčítal? Skúste sa vzime túlať a nemať nič. A hneď sa vytratí všetka romantika. Zatrpknete. A prečo ešte stále pokračujete. Je to azda len taký primitývny popud, ktorý nás núti snažiť sa prežiť a ktorý je nám vlastný. Inak by sme už dávno vymreli. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko úsilia sa obetúva na záchranu a predlžovanie života?? Záchranná služba, polícia, požiarnici, starostlivosť o starých, ťažko chorých, dokonca nevyliečiteľných a podobne. Koľko miliárd ročne stojí každý jeden štát táto starostlivosť. No viete si predstaviť, že by nebola. Začne horieť.. NO A? máte horúčku.. NO A? niekto vás ohrozuje zbraňou.. NO A? áno, aj napriek snahe, je to často tak, že na vás aj tak kašlú, no keď je najhoršie, trebárz sa vybúrate v aute a uviaznete v ňom. Nie je príjemné vedieť, že je tá možnosť, že vás nájdu, pomôžu vám. Je to povzbudivé, pretože keby ste mali problém a pritom by ste vedeli, že to nikoho nezaujíma tak stratíte všetku nádej a tým aj zajtrajšok a tým svoj život. Každý trpel. To je fakt. Len sa zamyslime nad tým, či je to dvôvod na to, ukončiť svoj život, len tak. Je to sebecké, je to hnusné. Voči všetkým tým. Ak chce niekto z vás zomrieť, ale naozaj, že to plánuje a nie len sentimentálne návalové pocity, ktoré odoznejú, i keď sa časom vrátia, no stále to nie je na tak "dobrej" ceste, tak vám odporúčam jedno. Choďte večer von, niekam, kde to je dosť nebezpečné a keď uvidíťe, že niekto potrebuje pomôcť, že ho niekto ohrozuje, zaplete sa, a nechajte sa zabyť. Azda niekoho zachránite. No nebojte sa. Nebudete hrdinovia. To určite nie, i keď by vás pravdepodobne tak vykreslili, iba by ste boli zbabelci, ktorý nechali na niekom inom to, čo sami nezvládli. No pri tom by vaša smrť dostala zmysel. Pretože život, ako bolo povedané na začiatku j evlastne nezmyselný, tak nech aspoň smrť nejaký zmysle má. A keď na to nemáte a radšej si podrežete žili, či nebodaj zoženiete strelnú zbraň, skočíte pod auto, podpáli te sa, otrávite sa, či niečo podobné. No nemôžem tvrdiť, že by vás nebola škoda, len vaša sebecká existencia stratí aj to zrnko významu. Že nezvládate... hmm. prosím, hore uvedený návod, ako zomrieť so zmyslom. A pritom všetko tkvie v tom, že už si nikto neváži slobodu, mier a tých, ktorý za ne položili svoje životy. Za nás všetkých, ktorý môžeme žiť. Veď je to ďaleko a máme "iné problémy." A je to tak, len je to smutné...
aj ja si velmi casto hovorim, ze by som chcel zomriet, dokonca uz aj niekedy premyslam nad samovrazdou, ale v skutocnosti nechcem zomriet, ale chcem krajsie zit...teda stacilo by zit, lebo ja len prezivam...kazdy den to iste, len sedim cely den pri compe, cez tyzden som este okrem toho v stanku, kde predavam, ale to je tak vsetko...s kamosmi, co som ziskal vdaka vyske sa uz z nejakeho neznameho dovodu nestretavam, takze uz vlastne ani ziadnych kamaratov nemam a strasne ma to trapi, lebo prvy semester co som bol teraz na vyske som bol azda najstastnejsi v zivote, mal som dost kamaratov, stale som chodil niekde von, a zrazu to z nejakeho dovodu skoncilo a ja som zas tam, kde som bol predtym, takze toto co mam teraz sa ani neda nazvat zivot, citim sa byt strasne osamoteny a zoziera ma to...
Lucates skús to ešte raz.Ver mi oplatí sa skončiť výšku.Veď nemusíš celý život predávať v stánku. Ale teraz to skús otočiť. Najprv skúšky a potom flámy s kamarátmi. Tak je to dobré a uvidíš, že ti to vyjde. Stále sa oplatí bojovať. Zase budeš mať kamarátov.
je to trosku divne ze tu pisem ja.Ja som sa pred cerom opil jak duha ale som slubil kamaratou ze pojdeme si zastrielat s ersotovime zbranmy ja som sa na nich vybodol a to som nemal ja to ho lutujem.Ja som asi ich poslal tam kam som nemal ja osobne ja bi som polozil ruku do ohna ze som to nechcel.Ale mne asi neuveria velmi som ich sklamal najracej bi som sa chcel zabit aj mozno ze som otom dolho a dolho rozmislal ale to ze ja uz nemam kamaratov to zu neje jak pretim.Dakujem ze ked mi odpoviete ale 23.5.2008 sa idem zabit ..................................................
noo myslim ze skoro kazdy uvazuje nad smrtov..momentaalne aj ja mam probleem kery som ece nikdy nemala.. a naoozaj by som najracej skapala ja ta uuplne chaapem ,ale thak aj ked smrtou vysriesis to ze sa uz dalej nebudes trapith..potom sa ale budu naopak veelmi trapit tvvoji rodiccia.. a priatelia,takze myslim ze nad takymi vecami by sa racej nemalo rozmyslath uz len kvoli svojim blizkim... a drzim palce nech sa ti podari vyriesith tie problemi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
M-mastná
O-ofina
ak si o tom pevne rozhodnuta tak sxa zabi mas na to pravo ale asi by to bola skoda
Ak mas problemy tak smrtou sa to nevyriesi. AK sa tvoje problemy spajaju s niekym inym, ze treba daco vyiesit,tak ked zmiznes z povrchu zemskeho, tie problemy zostanu,nemyslis?
A ver, ze su an tom aj horsie niektori ludia
Lucika: nemas pravdu...nemozes vediet ake ma problemy
"musis bojovat zo zakernou chorobou ako v afrkie s hiv a aids?"
bracho aids je choroba a hiv je virus ktory ju sposobuje
povedal pán decko
Je jedno či HIV je vírus a AIDS choroba, ide o to, že deti tam s tým bojujú, a pri HIV je len otázka času kedy vypukne AIDS. Vírus je v podstate tiež choroba asi keď mám nejaký vírus, tak som chorá, nikto ma neoznačí za zdravú tak tu nemudruj a zamýšľaj sa nad inými vecami.
Kasko: Som rad ze som ti rozsiril obzor
"vyvolených". Azda vám začína dochádzať, že smrť je za dverami. Začnete premýšlať, ako to býva zvykom u ľudí, o svojom živote. Hladáte v ňom zmysel. Premýšlate nad tým, či sa vám chce ešte žiť. Určit nechcete trpieť a keď už máte umrieť, nech vás guľka trafí rovno do hlavy a koniec. Zrazu sa otvoria dvere. Všetci vybiehajú von no akosi už polovica z vás dostala zásach. A je to tu. Dostanete zásach. No žiaľ nie je to ten túžobne očakávaní, lež hnusný priestreľ pľúca. Krv sa valí a viete, že zomierate. Cítite bolesť, ktorá je koniec koncov aj tak otupená, pretože adrenalín zariadil svoje. "Žiaľ nevychutnáte si ju." No hurá je tu smrť. A bola nezmyselná? Iste nie. Vy zomriete, iný žijú. A prečo to všetko? Pretože sú ľudia a nie je ich málo, ktorý chcú žiť. Prečo? To je zvláštne a zavše tomu často nerozumiem, ale je to tak. Aj keď to všetko smeruje do jedného bodu. Dokonca sú ľudia, ktorý sa na takýto koniec podujmú dobrovolne. Môžeme sa len dohadovať o tom, prečo to robili, no ja si myslím, že to nerobili so sebeckých dôvodov. Aj keď viete, že 70 percent z vás padne v priebehu pol hodiny. A azda jediné, čo vám môže byť nápomocné je myšlienka na to, že vás život padol azda zbytočne, no pre to, aby iný mohli žiť! Čo k tomu dodať? Žijete. A žijete vďaka 100kám 1000com dokonca 1000000om ľuďom. Iste nie priamo, no všedci tý, čo zomreli, aj keď v nezmyselných bojoch dali šancu tebe, tebe, tebe aj tebe aj mne. Niektroý zomreli len pre to, aby nás bolo menej a mohli sa narodiť nový, pretože vo svete to už tak chodí, že keď je nás ľudí veľa, tak sa prečistíme sami. Toľko ľudí sa snaží, aby si každý s nás mohol ohrievť svoju polievočku, pritom nás to už aj tak nezaujíma. Sme príliš zahľadený do seba. No ja hovorím. Ak chceš zomrieť, tak zomri pre niekoho, nie pre to, že si príliš rozmaznaný svetom a nevieš, čo je to boj o prežitie. Taký boj, keď nemáš čo do úst, keď nemáš kde spať. Pozri sa na tých pouličných tulákov. Sú na dne a predsa žijú. Utápajú sa v drogách, len nech nevnímajú tú trpkú skutočnosť, že sú asociáli a v spoločnosti nemajú svoje miesto či oň nestoja. A kto by im to vyčítal? Skúste sa vzime túlať a nemať nič. A hneď sa vytratí všetka romantika. Zatrpknete. A prečo ešte stále pokračujete. Je to azda len taký primitývny popud, ktorý nás núti snažiť sa prežiť a ktorý je nám vlastný. Inak by sme už dávno vymreli. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko úsilia sa obetúva na záchranu a predlžovanie života?? Záchranná služba, polícia, požiarnici, starostlivosť o starých, ťažko chorých, dokonca nevyliečiteľných a podobne. Koľko miliárd ročne stojí každý jeden štát táto starostlivosť. No viete si predstaviť, že by nebola. Začne horieť.. NO A? máte horúčku.. NO A? niekto vás ohrozuje zbraňou.. NO A? áno, aj napriek snahe, je to často tak, že na vás aj tak kašlú, no keď je najhoršie, trebárz sa vybúrate v aute a uviaznete v ňom. Nie je príjemné vedieť, že je tá možnosť, že vás nájdu, pomôžu vám. Je to povzbudivé, pretože keby ste mali problém a pritom by ste vedeli, že to nikoho nezaujíma tak stratíte všetku nádej a tým aj zajtrajšok a tým svoj život. Každý trpel. To je fakt. Len sa zamyslime nad tým, či je to dvôvod na to, ukončiť svoj život, len tak. Je to sebecké, je to hnusné. Voči všetkým tým. Ak chce niekto z vás zomrieť, ale naozaj, že to plánuje a nie len sentimentálne návalové pocity, ktoré odoznejú, i keď sa časom vrátia, no stále to nie je na tak "dobrej" ceste, tak vám odporúčam jedno. Choďte večer von, niekam, kde to je dosť nebezpečné a keď uvidíťe, že niekto potrebuje pomôcť, že ho niekto ohrozuje, zaplete sa, a nechajte sa zabyť. Azda niekoho zachránite. No nebojte sa. Nebudete hrdinovia. To určite nie, i keď by vás pravdepodobne tak vykreslili, iba by ste boli zbabelci, ktorý nechali na niekom inom to, čo sami nezvládli. No pri tom by vaša smrť dostala zmysel. Pretože život, ako bolo povedané na začiatku j evlastne nezmyselný, tak nech aspoň smrť nejaký zmysle má. A keď na to nemáte a radšej si podrežete žili, či nebodaj zoženiete strelnú zbraň, skočíte pod auto, podpáli te sa, otrávite sa, či niečo podobné. No nemôžem tvrdiť, že by vás nebola škoda, len vaša sebecká existencia stratí aj to zrnko významu. Že nezvládate... hmm. prosím, hore uvedený návod, ako zomrieť so zmyslom. A pritom všetko tkvie v tom, že už si nikto neváži slobodu, mier a tých, ktorý za ne položili svoje životy. Za nás všetkých, ktorý môžeme žiť. Veď je to ďaleko a máme "iné problémy." A je to tak, len je to smutné...