Že som si zafarbila niekedy vôbec vlasy, že som nebola zodpovednejšia v mladšom veku čo sa týka alkoholu a že som ako malá nemala dosť rozumu aby som odradila jedného človeka urobiť hroznú hlúposť...
že som sa ostrihala
že som sa kedy farbila
že som začala nekontrolovateľne žrať sladké a teraz to dávam doporiadku
že som na neho nedávala väčší pozor
že som sekla s tanečnou a dramaťákom
že som sa neučila v mladosti hrať na hudobný nástroj
niekedy ľutujem, že som sa nenarodila do inej rodiny.. inde.. ale potom si uvedomím, že dušičky si vyberajú, kam sa narodia.. a asi mám splniť svoje poslanie, niečo urobiť..preto som tam, kde som..
neviem.. zatiaľ som zmätená
že som sa nevenoval viac športu, basketbalu napríklad. Že som tak nesmierne lenivý a že som sa nechal strhať vlastnými citmi, ktoré mi nikdy nedožičili nič dobrého, po čom som tak túžil. A že som zahodil šancu mať skvelú priateľku, že som sa nesnažil viac, aby som mohol ostať, keď situácia pre mňa vyzerala vážne. že som sa doteraz nenaučil plávať, nezarobil si na vlastné ubytko, hoc už dávno som ho mohol mať, že tak dlho váham nad každým rozhodnutím a nakoniec spravím nejakú blbosť. že sa moji rodičia nenávidia, že sa museli rozísť len pár rokov po mojom narodení. že mi zomrel ujo, že sa už nestretávam so starými kámošmi z detstva, že som uzavretý a život ma už omrzel, že nežijem tam, kde by som chcel a s kým by som si prial.
Ľutujem že som presral svoje detstvo. Hlúpy a nesmelý človiek čo ani nikdy slovo nepovedal. Kamaráta som na základnej mal asi jedného, na strednej tiež iba jedného. Vždy som bol rešpektovaný v kolektíve a bol som nad všetkými vzťahmi, intrigy a grupovanie sa ma netýkalo, ale skutočné priateľdtvá neexistovali, okrem jednej-dvoch výjnimiek. V rodnom meste teraz nemám nikoho s kým by som pravidelne chodil na alkoholové záťahy.
Síce sa snažím teraz všetko napraviť a nútim sa byť čo najviac sociálny, ale kamarátov mám v Nitre kam chodím na výšku. Bývam príliš blízko aby som žil na internáte ale moc ďaleko aby som sa s kamarátmi v nitre stretával.
Ľutujem že ma donedávna nezaujímalo ako vyzerám. Do 17 rokov som mal účes na šerbeľ a vyhádzaný jak mesačný povrch, chudý ako palica.
Myslím si že prevrat sa začal keď som dva roky dozadu išiel na školský ples a mama ma prehovorila na nový účes. V tom čase mi aj dali strojčel dole z huby, takže pochvaly od spolužiačok ma nejak zmenili. Odvtedy som sa uvedomil že niečo neni v poriadku.
No a tiež ľutujem že som sa nikdy poriadne neučil matiku a fyziku, a že som nemal dóvod sa naučiť programovať. Momentálne totiž chodím do Nitry na UKF, odbor Počítačové modelovanie, a stretol som tam úžasných ľudí. Avšak v štúdiu nemóžem pokračovať lebo je to niečo v čom som nikdy nebol dobrý a neviem si predstaviť sa tým živiť.
Hmm a ešte ľutujem že som si skôr neuvedomil že 99% ľudí ma má v piči. Teraz keď sa obliekam výrazne a nosím doplnky aké sa mi páčia, užívam si to a oslovujú ma baby ktoré vôbec nepoznám.
Poučte sa z mojich chýb, ľudkovia.
Mimochodom, niekto z Levíc kto by chcel ochotný popíjať po večeroch von chodiť? Správa
nič nelutujem okrem jednej veci ale ani tým som si neni istá či sa vobec oplatí tu vec lutovat ....pretože je možné že mám dáky šiesty zmysel a že som to spravila z akejsi predtuchy , že som vedela že by mi to skor ublížilo....asi tak
ľutujem to, že som si zvolila taký odbor na VŠ aký študujem.
ďalšou vecou, ktorú ľutujem je, že som sa s priateľom o istých veciach neporozprávala skôr..
ale asi nič viac
obcas lutujem ze sa k ludom automaticky spravam tak, akoby som chcel aby sa oni ku mne...vela ludi si moju toleranciu a prijemne spravanie nezasluzi...vela krat sa mi to potvrdilo uz, no nevadi ...
a uprimne je mi luto ze mam na seba vacsinou velmi malo casu, ze nemozem robit tolko veci uz pre seba, aby som sa citil lepsie...
Ľutujem ako som sa niekedy správala k ľuďom
Ľutujem, že som svoj čas venovala nepodstatným veciam a na tie podstatné som zabúdala
Ľutujem, že som spoznala toho imbecila
Ľutujem, že som sa vo veľa veciach viac nesnažila
Ľutujem, že som sa správala ako krava
A tak ďalej
Každý robí v živote chyby, ktoré po tom ľutuje. Myslim si, že robenie chýb patrí do života. Bez nich by bol náš život príliž jednoduchý a nudný. A taktiež sa celý život učíme z vlastných chýb
- základku
- to, že som si neudržala váhu, ked som schudla
- že som začala s bulimiou a teraz sa z toho neviem dostať
- že som občas lenivá jak sviňa
- že som dôverovala nesprávnym ľudom
- že občas premrhám dobré šance, po ktorým som dlho túžila
Ze ma vyhodili z mojho fav gangsterskeho podniku za vlastnu sprostost a neprimeranu ujebanost ale tak uz som sa s tym zmierila, no aj ked to povazujem asi za najvacsiu kokotnost vo svojom zivote uz mi to je jedno len ma to tak zamrzi obcas, ta moja hlupost
Lutujem, ze permanentne sklamavam ludi, ktorym na mne zalezi a tym postupne ale isto o nich prichadzam a taktiez lutujem, ze mi az prilis zalezi na ludoch, ktori mna maju totalne u prdele...a hlavne lutujem, ze niekedy neviem drzat hubu
že takmer vždy ostávam vo svojej komfortnej zóne, neviem sa prihovárať ľudom ktorý ma zaujmú, čo i len napísať prvá už aj vysloviť myšlienku, kým to rpejde mojím systémom a rebríčkom či je to dostatočne vhodné/vtipné/inteligentné tak už je to neaktuálne.
mojou zivotnou filozofiou je nelutovat nic . samozrejme to predpoklada isty sposob zivota. ked si si ale zodpovedny za to co robis nemusis nic lutovat a koniecov koncov aj tak sa minulost neda vratit. takze to ani nema ziadny zmysel
VEK OD 15 - 17 ( totalne preflakane obdobie sprevadzane asi VSETKYMI navykovymi latkami a nespravavnymi chodnickami)
- Ze som priliz empaticka k ludom
- Ako pubertiacka sa nechala odradit od vsetkeho co som chcela robit a co by ma skutocne bavilo a stretavala sa s neambicioznimi, flakacskymi, sedlackymi ludmi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
45 komentov
že som sa kedy farbila
že som začala nekontrolovateľne žrať sladké a teraz to dávam doporiadku
že som na neho nedávala väčší pozor
že som sekla s tanečnou a dramaťákom
že som sa neučila v mladosti hrať na hudobný nástroj
neviem.. zatiaľ som zmätená
Síce sa snažím teraz všetko napraviť a nútim sa byť čo najviac sociálny, ale kamarátov mám v Nitre kam chodím na výšku. Bývam príliš blízko aby som žil na internáte ale moc ďaleko aby som sa s kamarátmi v nitre stretával.
Ľutujem že ma donedávna nezaujímalo ako vyzerám. Do 17 rokov som mal účes na šerbeľ a vyhádzaný jak mesačný povrch, chudý ako palica.
Myslím si že prevrat sa začal keď som dva roky dozadu išiel na školský ples a mama ma prehovorila na nový účes. V tom čase mi aj dali strojčel dole z huby, takže pochvaly od spolužiačok ma nejak zmenili. Odvtedy som sa uvedomil že niečo neni v poriadku.
No a tiež ľutujem že som sa nikdy poriadne neučil matiku a fyziku, a že som nemal dóvod sa naučiť programovať. Momentálne totiž chodím do Nitry na UKF, odbor Počítačové modelovanie, a stretol som tam úžasných ľudí. Avšak v štúdiu nemóžem pokračovať lebo je to niečo v čom som nikdy nebol dobrý a neviem si predstaviť sa tým živiť.
Hmm a ešte ľutujem že som si skôr neuvedomil že 99% ľudí ma má v piči. Teraz keď sa obliekam výrazne a nosím doplnky aké sa mi páčia, užívam si to a oslovujú ma baby ktoré vôbec nepoznám.
Poučte sa z mojich chýb, ľudkovia.
Mimochodom, niekto z Levíc kto by chcel ochotný popíjať po večeroch von chodiť? Správa
a ostatné veci už nie je čas lutovať
ďalšou vecou, ktorú ľutujem je, že som sa s priateľom o istých veciach neporozprávala skôr..
ale asi nič viac
a uprimne je mi luto ze mam na seba vacsinou velmi malo casu, ze nemozem robit tolko veci uz pre seba, aby som sa citil lepsie...
a ľutujem všetky chyby, ktoré som robila/robím vo vzťahoch.
Ľutujem, že som svoj čas venovala nepodstatným veciam a na tie podstatné som zabúdala
Ľutujem, že som spoznala toho imbecila
Ľutujem, že som sa vo veľa veciach viac nesnažila
Ľutujem, že som sa správala ako krava
A tak ďalej
Každý robí v živote chyby, ktoré po tom ľutuje. Myslim si, že robenie chýb patrí do života. Bez nich by bol náš život príliž jednoduchý a nudný. A taktiež sa celý život učíme z vlastných chýb
- to, že som si neudržala váhu, ked som schudla
- že som začala s bulimiou a teraz sa z toho neviem dostať
- že som občas lenivá jak sviňa
- že som dôverovala nesprávnym ľudom
- že občas premrhám dobré šance, po ktorým som dlho túžila
- Ze som priliz empaticka k ludom
- Ako pubertiacka sa nechala odradit od vsetkeho co som chcela robit a co by ma skutocne bavilo a stretavala sa s neambicioznimi, flakacskymi, sedlackymi ludmi