zapnem si hudbu (ktorú si zapnem aj bez toho, aby som mala pocit, že som forever alone) a píšem si "motivačné" texty na papiere typu "všetko je na niečo dobré, bla bla bla, mám čas na premýšlanie o tom, čo chcem, bla bla bla"
- V hlave sa hrám na to, že som niekto iný (ženská čakajúca dvojičky, normálne dievča ktoré má normálneho chalana, babka so šiestimi vnúčatami) - ktorým aj celé dni vymýšlam životné príbehy
- Kreslím si (Neviem to)
- Lakujem si nechty
- Prestylujem si nástenku (Na stene, nie fb..)
- Počúvam najprv veselé pesničky, z ktorých mi je naprd, tak si pustím radšej tie smutné
pozerám svoj favourite seriál alebo počúvam hudbu - väčšinou z toho seriálu a teda nie som taká, že keď je mi smutno, tak si pustím rock alebo nejaké smutné pesničky, ale rada si púšťam tú najkrajšiu a pritom najsmutnejšiu scénu toho seriálu ale keď nemám prístup k telke, tak si väčšinou púšťam.... a vždy si k tej určitej pesničke vymýšľam nejaký scenár (och, ináč tú scénku som si stiahla cez youtube mp3 - takže si to niekedy vypočujem (aj keď bez obrazu to nie je to pravé ) .... och ,mám pocit, že som prípad pre psychológa
púšťam si smutné/romantické pesničky, rozprávam sa sama so sebou že prečo to je tak a nie inak a prečo som taká sprostá a každého si odplaším, potom si pozriem romantický film so smutným koncom pri ktorom revem (momentálne vedie Remember me) tak idem spať v objatí s mackom a stále s plačom a ráno sa zobudím a mám takú melancholickú náladu
upratujem a vyhadzujem veci (často neuvážene a unáhlene), plačem, otravujem ľudí okolo, aby so mnou niečo podnikli alebo aspoň ma ubezpečili, že nie som sama (ak nie je nikto nablízku, tak volám, píšem...), počúvam hudbu, ktorá ešte umocní moje melancholické stavy, pozerám fotky, pozerám filmy, idem sa "vybiť" športom,... a som posadnutá vymazávaním (kontaktov z mobilu, soc. sietí, histórie, starých správ a sms, mailov,...)
objímem môj objímacý vankúš, alebo objímem môjho obrovského zajaca, resp. sa tak zabalím silno do deky, že to je ako keby ma niekto objímal a hneď je kúsok lepšie
ja cestujem. Ale nie ze do Kambodze, najradsej mam, ked sa mi vyskytne uplne akakolvek prilezitost ist do mesta a mozem sa viezt tu dlhu cestu v buse, pocuvat take zamyslave pesnicky, pozerat von oknom a premyslat, premyslat, premyslat.
Alebo si tu zamyslavu hudbu pustim doma a pisem do dennika, to je tiez fajn.
Vec je ale ta, ze tymto to ani velmi nevyliecim, len nic ine v takom stave nedokazem robit. Prejde to nejak samo.
niekedy si najdem na utube daco inspirativne, casto dokument. vcera som napriklad pozeral NoFX Backstage Passport, všetky časti asi 3hodiny netto, a usrkával vodku s tou lesklou etiketou. 5*. drugs are good.
najprv sa snazim sa dako zabavit.. filmom, hudbou, niecim.. ked nepomaha placem, ked nepomaha tak idem spat, ked si pospim a neskoncilo to tak zopakujem proces ale najlepsi liek je ist von sa prejst, popripade ak sa da sa s niekym stretnut..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
82 komentov
tak teraz plačem tiež, ale od smiechu
Potom idem spať.
Potom sa zobudím a pocit je preč. Ak nie je preč, potom som v piči a nastáva veľmi zlý a uplakaný týždeň, potom to už ale ozaj býva fajn.
@21
- Spievam si
- Ležím na koberci
- Plačem
- V hlave sa hrám na to, že som niekto iný (ženská čakajúca dvojičky, normálne dievča ktoré má normálneho chalana, babka so šiestimi vnúčatami) - ktorým aj celé dni vymýšlam životné príbehy
- Kreslím si (Neviem to)
- Lakujem si nechty
- Prestylujem si nástenku (Na stene, nie fb..)
- Počúvam najprv veselé pesničky, z ktorých mi je naprd, tak si pustím radšej tie smutné
- a mnoho ďalších
čo sa týka tohto zrádneho pocitu (osamelosti), mind.in.a.box.
osamelosť ubíja, samota lieči, netreba prepadať závislosti na komkoľvek.
(pokiaľ sa za tým neskrýva nejaký cieľ, prínosný pre ľudstvo)
slopem
Alebo si tu zamyslavu hudbu pustim doma a pisem do dennika, to je tiez fajn.
Vec je ale ta, ze tymto to ani velmi nevyliecim, len nic ine v takom stave nedokazem robit. Prejde to nejak samo.