@livre@1 a neveiš teraz na rýchlo zobrať nejaký side hustle? a cúvanie aj chudnutie chcú len čas a trpezlivosť, ono sa to časom poddá @2 že objektívne je môj život veľmi príjemný a pohodlný, ja som stále vnútorne nespokojná a neviem prísť na to, čo mi chýba..
Chcem byť sama, ale robím všetko pre to, aby to tak nebolo... Neviem sa pretvarovať a klamať, takže sa neviem predať, lebo nemám dostatočnú vieru vo svoje schopnosti a v to, čo chcem. Som priveľký flegmatik a už nechcem absolútne nič. Po ničom netúžim, neteším sa z pičovín a nič necítim. Proste som numb.
Že sa konečne začínam stretávať s ľuďmi ale trápi ma, koľko stresu a obáv mi to stále prináša. V práci sa ruší výroba a moja obľúbená skupinka ľudí sa rozpadne, mňa presunú k inej práci, budem musieť vydržať v trojzmennej prevádzke a naučiť sa nové veci, čo mi prinesie veľa panických stavov. Že moji rodičia sú hoaxeri a nechcú sa dať očkovať, bojím sa o nich - blíži sa jeseň. Stav mojej sestry.
Banka mi nechce dať normálnu hypotéku (takú, za ktorú by som si reálne aj mohla niečo kúpiť) lebo sú podľa zákona nastavené pravidlá podľa toho, že 99% Slovákov sú finančne negramotni dementi a z môjho platu by takú nevedeli splácať >
Že som iný, že asi aj keď teda nejaká tvrdí, že som ideál, tak o tom pochybujem a sám sebe ani neverím. Ďalej sa bojím sklamania všeobecne a akosi neviem čo bude.. Mrzí ma, že nemôžem mať stabilný život ako ostatný, ktorí už rozmýšľajú nad hypotékami, domom a proste bývaní s niekým a ja ani na manželstvo nemôžem pomýšľať, ani na deti a aj práca ma serie. Mňa všetko serie, tak poviem..
No a potom aj dlhodobo to, že sa sťažujem, že čas tak skurvene letí, a že nič alebo prinajlepšom veľa z robôt ani nestíham porobiť, čo si stanovím taký svoj harmonogram, lebo do toho sa vždy môže niečo dojebať a tak to niekedy aj býva. Závidím človekovi, čo doma po príchode z práce si môže povedať, že všetko stíha, samozrejme ak je v dome, lebo byt sa neráta..
únava, vyčerpanosť, nedostatok času na regeneráciu, spoločnosť, staranie sa o seba a kvalitný spánok a od toho odvíjajúce ďalšie veci
.. a od casu sa odvijaju ostatne veci no :/ v prvom rade neschopnost socialneho zivota, neschopnost zit osamotene, neschopnost mat dlhodobejsie leto a karierne vyhorievanie... v skratke tolko
obhajoba na konci augusta- ale to je to najmenej, sťahovanie v práci do "centrály", všade plno banánových krabíc, jeden priateľov hendikep, čo nechcem aby si pripúšťal a aby ho to obmedzovalo v živote a ešte zopár starých problémov
Že som niečo objednala do daru pre deeho, čo sa nikde nedalo zohnať...len akosi to nechodilo..tak som to šla skontrolovať a zistila som, že mi to stornovali bez toho, aby mi o tom dali vedieť a dosť som sklamaná, lebo toto mala byť najlepšia časť daru
život.
ľudia ktorým by som chcel spôsobiť pekno ale nie som s nimi dosť blízko na to aby som na to mal právo alebo vôbec možnosť.
že som spokojný kým mám všetkých v piči ,ale život s tým mať všetkých v piči je dosť... nemožný. nie možný.
a že neviem ako sa hľadá niekto komu by nevadilo že mi na ňom záleží.
a že neviem ako sa odpojiť od tých na ktorých mi nehodou začalo záležať, a ani neviem ako dosiahnuť aby ich moje záležanie na nich neiritovalo.
že život bez obrovskej zodpovednosti je nezmyselný ale život s obrovskou zodpovednosťou je stresujúci tak že to sám neviem zvládať.
že sa na konci skurveného stresujúceho náročného dňa nemám ku komu harmonickému pritúliť.
že mám potrebu sa na konci skurveného stresujúceho náročného dňa k niekomu pritúliť lebo prijebané opičie inšinkty s ktorými neúspešne bojujem a sa ich neúspešne snažím poraziť posledných 20 rokov.
a že už ani nemám dosť naivity aby som bol schopný naivne veriť že sa niečo také vôbec dá nájsť. a že nemám dosť sebareflexie aby som si uvedomil že veľmi pravdepodobne je problém primárne vo mne, a nemám dosť disciplíny aby som ho riešil, a mám príliš veľa naivity že čakám že toto by nikto nemal riešiť sám, a mám dosť drzosti a zahorknutosti dúfať že ak niekoho takého nájdem tak ho pošlem dopiče, lebo kde si bol keď som ťa potreboval, čo si teraz myslíš že prídeš do hotového a budeš len tak zadara oberať ovocie z toho ako som si peklom prešiel sám (ak si ním niekedy prejdem).
že mám konflikt že sám neviem či sa viac chcem pomstiť svetu za cenu vlastného aspoň kúsku radosti, alebo mať aspoň kúsok vlastnej radosti aj za cenu že nevykonám na svete pomstu ktorú si zaslúži.
a že viem že vlastne tá predošlá úvaha je vlastne úplne zbytočná lebo nenastane moment kedy by bola aplikovaná, kedy by som ju musel doriešiť a zasprávať sa podľa nej.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
Robím si vodičák a neviem sa naučiť cúvať.
Stále sa mi nedarí schudnúť.
@2 že objektívne je môj život veľmi príjemný a pohodlný, ja som stále vnútorne nespokojná a neviem prísť na to, čo mi chýba..
A že zas nemám robotu, chýba mi spoločnosť, kamaráti a normálne slušné bývanie
Tadá, vypičovala som sa. Ďakujem.
No a potom aj dlhodobo to, že sa sťažujem, že čas tak skurvene letí, a že nič alebo prinajlepšom veľa z robôt ani nestíham porobiť, čo si stanovím taký svoj harmonogram, lebo do toho sa vždy môže niečo dojebať a tak to niekedy aj býva. Závidím človekovi, čo doma po príchode z práce si môže povedať, že všetko stíha, samozrejme ak je v dome, lebo byt sa neráta..
.. a od casu sa odvijaju ostatne veci no :/ v prvom rade neschopnost socialneho zivota, neschopnost zit osamotene, neschopnost mat dlhodobejsie leto a karierne vyhorievanie... v skratke tolko
ľudia ktorým by som chcel spôsobiť pekno ale nie som s nimi dosť blízko na to aby som na to mal právo alebo vôbec možnosť.
že som spokojný kým mám všetkých v piči ,ale život s tým mať všetkých v piči je dosť... nemožný. nie možný.
a že neviem ako sa hľadá niekto komu by nevadilo že mi na ňom záleží.
a že neviem ako sa odpojiť od tých na ktorých mi nehodou začalo záležať, a ani neviem ako dosiahnuť aby ich moje záležanie na nich neiritovalo.
že život bez obrovskej zodpovednosti je nezmyselný ale život s obrovskou zodpovednosťou je stresujúci tak že to sám neviem zvládať.
že sa na konci skurveného stresujúceho náročného dňa nemám ku komu harmonickému pritúliť.
že mám potrebu sa na konci skurveného stresujúceho náročného dňa k niekomu pritúliť lebo prijebané opičie inšinkty s ktorými neúspešne bojujem a sa ich neúspešne snažím poraziť posledných 20 rokov.
že mám konflikt že sám neviem či sa viac chcem pomstiť svetu za cenu vlastného aspoň kúsku radosti, alebo mať aspoň kúsok vlastnej radosti aj za cenu že nevykonám na svete pomstu ktorú si zaslúži.
a že viem že vlastne tá predošlá úvaha je vlastne úplne zbytočná lebo nenastane moment kedy by bola aplikovaná, kedy by som ju musel doriešiť a zasprávať sa podľa nej.
inak nič