rozosmialo: kamoš z červenými chodidlami s vypáleným sandálovým vzorom, a jeho veta: "A všetci sa mi smiali, kokoti" , pohľad na brata s oholeným pravým obočím
rozplakalo-neviem malokedy revem tak ze strasne ale ked uz tak vzdy z nespravnych dovodov.
a rozosmialo? hmmmm asi esej spoluziaka o knihe ktoru sme nikto necitali a ten idiot tam opisoval ako jednu z hlavnych postav prepustili z vazenia pricom v knihe ho zabili a obrovska ucitelkina cervena poznamka-he died in book
Jeden chalan. To bolo najväčšie rozosmiatie a zároveň som vtedy najviac plakala od smiechu, ale už neviem čo to bolo.
Ale spomínam si, že v osmičke mali hodiny chémie (a v 9 hodiny prírodopisu) dosť blízko k tomu získať si toto prvenstvo. To sme pravidelne dostávali niekoľko desiatok minútové záchvaty smiechu a pravidelne za to dostávali poznámky.
Ale raz, keď spolusediaci čítal sloh, tak to dva rady pred nami a dva za nami líhali v kŕčoch. Učiteľka nám vtedy dala všetkým zápisy a asi polhodinu nás ukľudňovala. Smutnú na tom je, že ten sloh bol docela smutný, ale on to podal tak, že na tom sa proste nedalo smiať.
Ale raz som šla s kamarátom autobusom (on sedel pri okne) a normálne sme šli, nebolo ešte nejako neskoro ale bolo to v zime, tak vonku bola poněkud tma a v celom autobuse nikto nič nehovoril a celé to bolo také... A potom zrazu rachot. Najskôr som si mysleli, že nejaká taška spadla alebo čo. A potom, pár sedadiel pred nami, taký chlapík v uličke ležal, zvláštne poskrúcaný. To ani nebolo také smiešne (no dobre, bolo, a ešte ako , ale čo nasledovalo potom... Kamarát sa asi o 5 minút zbadal, že sa dačo stalo a keď som mu teda povedala, že ten chlapík spadol povedala, tak on sa tam začal na celý autobus rehotať . Dovtedy sa nikto väbec nezasmial, iba on potom. A to sme mali ešte asi 30 minút do vystúpenia a odvtedy sme sa v pravidelných intervaloch smiali na tom chlapíkovi ako šialení. A tý ľudia sa iba po nás hľadeli... Ale bolo to smiešne
najviac si pamatam ako ma rozosmiala kamaratova improvizovana etuda na temu grcka v polohovorovnovaznom centre... a naslo by sa toho aj viac z jeho repertoaru
Tak co som sa nasmial asi najviac v zivote a zaroven sa best zhovadil pred ludmi bola tato situacia:
S kamosom sme boli v kostole (koli kamaratke, v podstate sme ju tam len cakali) ja som bol vychovavany ako krestan, ale kamos bol v kostole prvy krat v zivote.
A ked prisla pasaz ,,podajte si ruky na znak pokoja"" , jedna stara babicka mu isla podat ruku a on ze Peter Drimak tesi ma a ja som spustil ujeby na cely kostol.....
Anooo a hlavne keď si zle pochopil moju otázku a udelil si mi strašné priznanie jak keby sa priznávaš k vražde a zaklincoval si to takým vážnym "a nehanbím sa za to"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
2v1... najprv rozplakalo od toho, aká existencia vobec može byť... bolo mi z toho zle nechutne až do 1:47 ...
od 1:48 (nieee som na nohy ) som postupne začínala dostávať také záchvaty smiechu z toho magora že som mala dosť
a toto tiež 2v1... čierny humor... smiala som sa na jednej strane, na druhej mi bolo do plaču
no najviac ma rozplakal jeden film minule
to si pamätám..zahŕňa to vysoké čižmy, beh, ľad pod snehom, zbesilé naháňanie, pád, moje postávanie obďaleč..
ja som skoro už plynule cikala od smiechu vtedy, kruté no
rozosmialo: kamoš z červenými chodidlami s vypáleným sandálovým vzorom, a jeho veta: "A všetci sa mi smiali, kokoti" , pohľad na brata s oholeným pravým obočím
a rozosmialo? hmmmm asi esej spoluziaka o knihe ktoru sme nikto necitali a ten idiot tam opisoval ako jednu z hlavnych postav prepustili z vazenia pricom v knihe ho zabili a obrovska ucitelkina cervena poznamka-he died in book
alebo ked mama spadla do krabice!
Ale spomínam si, že v osmičke mali hodiny chémie (a v 9 hodiny prírodopisu) dosť blízko k tomu získať si toto prvenstvo. To sme pravidelne dostávali niekoľko desiatok minútové záchvaty smiechu a pravidelne za to dostávali poznámky.
Ale raz, keď spolusediaci čítal sloh, tak to dva rady pred nami a dva za nami líhali v kŕčoch. Učiteľka nám vtedy dala všetkým zápisy a asi polhodinu nás ukľudňovala. Smutnú na tom je, že ten sloh bol docela smutný, ale on to podal tak, že na tom sa proste nedalo smiať.
Ale raz som šla s kamarátom autobusom (on sedel pri okne) a normálne sme šli, nebolo ešte nejako neskoro ale bolo to v zime, tak vonku bola poněkud tma a v celom autobuse nikto nič nehovoril a celé to bolo také... A potom zrazu rachot. Najskôr som si mysleli, že nejaká taška spadla alebo čo. A potom, pár sedadiel pred nami, taký chlapík v uličke ležal, zvláštne poskrúcaný. To ani nebolo také smiešne (no dobre, bolo, a ešte ako , ale čo nasledovalo potom... Kamarát sa asi o 5 minút zbadal, že sa dačo stalo a keď som mu teda povedala, že ten chlapík spadol povedala, tak on sa tam začal na celý autobus rehotať . Dovtedy sa nikto väbec nezasmial, iba on potom. A to sme mali ešte asi 30 minút do vystúpenia a odvtedy sme sa v pravidelných intervaloch smiali na tom chlapíkovi ako šialení. A tý ľudia sa iba po nás hľadeli... Ale bolo to smiešne
tak to už hej
čo to bolo za týpka, ten čo volal?
a priznam sa, ze ma napadol film, pri ktorom mi vytiekla aj slza, co sa casto nestava...
posledna cast filmu "dennik Anne Frankovej"
S kamosom sme boli v kostole (koli kamaratke, v podstate sme ju tam len cakali) ja som bol vychovavany ako krestan, ale kamos bol v kostole prvy krat v zivote.
A ked prisla pasaz ,,podajte si ruky na znak pokoja"" , jedna stara babicka mu isla podat ruku a on ze Peter Drimak tesi ma a ja som spustil ujeby na cely kostol.....
Kedy presne?
A naposledy ma rozosmial uplne najviac @hangtime11 asi pred minutou, a rozplakal včera otec, ako vždy
Anooo a hlavne keď si zle pochopil moju otázku a udelil si mi strašné priznanie jak keby sa priznávaš k vražde a zaklincoval si to takým vážnym "a nehanbím sa za to"
Okej koniec spamom, zasmiala som sa, späť k icq
roz plakalo?asi najviac som plakala po rozchode
@hnisavica (od smiechu)