Ahojte!!! Tí, ktorí máte domáce zvieratko, pomôžete mi prosím v prieskume na diplomovku??? Ide o pozorovanie komunikácie /čo najviac rôznych/ s daným zvieratkom -nahrávať alebo zapisovať si všetko, čo tomu zvieratku poviete vy alebo niekto druhý. Potrebuj
už potrebujem pomaly zbierať ten materiál a potrebujem hlavne to, čo im rozprávate, prípadne pri akej príležitosti (aj vety typu Zlez z postele, Choď von, Čo si to urobila a taak). ďakujem všetkým. prípadne, ak by ste mohli poprosiť aj priateľov, ktorí majú zvieratko. Potrebujem fakt veľa vzoriek, aby som z toho mohla spraviť prácu. Veľmi mi pomáhate a ja si to cením.
Je to bradáš(taký krpec malý) ma 9 rokov, mám ju v byte a ja mam 19 zvyčajne jej hovorím: Miňa pod sem, Daj labku, Ideme von, Kto prišiel? Pozri čo mám. Alebo sa s ňou rozprávam ako s človekom, ale odpoveď neprichádza nj nečudujem sa
pardon- bradač je ťažke napísať čo jej poviem.. niekedy ked urobi dačo zle jej poviem..sklamala si ma, fuj to čo si urobila..to sa robi? alebo ked žobre jedlo: ty si sa nepodelila so žrádlom, tak nežobri moje
No havinovi (4 roky) väčšinou hovorím...ideme von ? daj bočku! charlie ale okamžite zlez! fuj je to ! no kto to ide ?.. prípadne s ním pokecám tak ako s človekom
Potkan (neviem).. Sárinka nežer to ! Sárinka kde si ? dáme papu ? ...
Andulky(jedna rok jedna pol roka).. pipenky ideme papať? pipenky sa idú prelietnuť? Kde je charlie ? alebo na nich pískam..
Mám kokeršpaniela-pes, 6 rokov, máme ho vonku na dvore a zvyčajne na mu hovorím: Do búdy! a on hneď mazá keď mu idem dať jesť tak:Harrynooo!Ňámina sa nesie Alebo keď si vezmem von nejakú sladkosť či koláč,tak mu poviem: Nekukaj na mňa tými veľkými smutnými očami,aj tak nič nedostaneš (ja viem že som krutá, ale nakoniec ten jeho smutný pohľad... ten roztápa ľady xD) Alebo máme v predu vydláždené schody a on si navykol na nich spávať,tak mu vždy hovorím,nech mazá dole lebo dojde generál(moja mama) a dostane výprask
mam morca a vacsinou mu hovorim, kuko si hladny? kuko, ty si debil, kuko, vsak sa hyb len lezis, kukooo, len tak mu hovorim menom,ALEBO KED PRIDEM Z INTRAKU ho vystiskam a spytam sa, ci sa onho starali a ako sa ma, ja mam 20 a morca mam asi 3 roky
Mám phava - Tobby (3 r.) je to malý čierny bradáč, dosť často si s ním pokecám, prakticky mu vyrozprávam všetko čo ma trápi alebo teší, on dojde a začne sa mi líškať
Ale najčastejšie je to asi: "Tobby, ideš von cikať?" , "Chceš piškotu? Tak sadni!" ...
korela - keď jej šibe a polhodinu sa jej chce spievať: Mišu, ty odporný vták, drž už konečne zobák lebo ti ho zalepím!
Keď je hladná a škrieka že mi ide bubienky roztrhnúť: Vydrž, ty papagáj, veď už hneď dostaneš!
Keď je pustená a sadne nám na hlavu a šklbe nám vlasy: Kerá mater ťa vyliahla, že máš také debilné sklony k sadizmu?!
Keď je nasratá a začne nadávať sprrrosty: mimochodom, to je jediné slovo ktoré nezrumiteľne dokáže zaškriekať: Ty hovadský vták, kerej debil ťa učil tak nepekne rozprávať?
Díno náš pes
Keď chce ísť von a otravuje, aby som mu otvorila dvere... otvor si ich sám, ty lenivexc, a otvorí lebo @alfinko ho to naučil
Keď mi oblizuje ruky: Už zase niečo chceš, čo? a vždy mám pravdu, vždy chce maškrtu alebo poškrabkať na hlave
Keď mi raz zožral namaslovaný chlieb so šunkou zo stola... to sem radšej nenapíšem
je toho dosť, to keby som mala všetko napísať, neskončím ani do večera.
Perská kočka (Felix), je sedmiletý kocour který žije pouze v rodiném domku. Čas od času ovšem uteče ven, ale je obvikle násilím odtáhnut do tepla domova kvůli jeho velice tězko česatelnému kožuchu.
Jeho panička, 42-letá matka dvou dětí se s ním rozprává jako s babatkom. Často používá ale věty přizpůsobené "jeho kočičí povaze".
"Felixku, panička přila z lovu a donesla ti kapsu" (když příjde z obchodu)
"Felixi kde si byl? To se dělá? Utíkat?" (když uteče)
"Spláchni po sobě!" (když odmítá zahrabat na svém záchodě)
"Pojď se mačkat" (když si ho odnáší do postele na pomazlení)
"Jdi s bráchou ven, on tě pohlídá" (když chce abych ho vzal nachvíli na dvůr)
Jeho páníček, hlava rodiny, se sním rozprava ako s normalnim kocurem...
výskum som začala robiť len teraz a diplomovku odovzdávam niekedy v apríli 2012. výskum potrvá cca do novembra 2011, takže ak niekto z vás, kto tu už písal, zistí, že komunikácia medzi vami a zvieratkom sa trochu zmenila, kľudne /ak máte čas/ to sem napíšte + info, ktoré potrebujem /úplne v 1. komentári/
Tak ja napíšem o sebe (22) a o mojej fenke, ostatných z rodiny by som asi totiž nevedela opísať.
Tak ja sa s ňou obvykle rozprávam s nejakým konkrétnym účelom, čiže nie len tak impulzívne. A tomu prispôsobujem aj tón hlasu, aby mi rozumela a chápala čo od nej chcem, či ju chválim a tak.
Veľmi často používam povely ako sadni, ľahni, ku mne, miesto, zostaň, aport, prines, pusti, fuj... (pričom predtým ju vždy oslovím menom, aby spozornela)
Taktiež používam často Voľno, akože už nemusí dávať pozor na výcvik...
Ďalej keď niečo od nej potrebujem - hop, bežkaj, poď, tuto poď, ee (keď nemôže robiť niečo, čo inokedy robiť môže)...
Ďalej pochvaly - šikovná, ty si ale šikovná Fany, dobrá...
A ešte sa s ňou rozprávam aj pri hre, niekedy to ona sama vyslovene vyžaduje a baví ju to - napr.:
Ty máš ale krásneho ježka (vtedy k nemu pribehne a začne sa s ním hrať, čiže to moje rozprávanie je ako súčasť hry, ako aj v tých ďalších príkladoch), kde je ježko? Daj mi paličku! Ukáž mi paličku! Čo by si chcela Fany? (keď na mňa mrnčí, používam to, lebo mi potom zvykne naznačiť čo chce)...
Potom keď chcem aby vedela že ideme von - Ideme von, Kde je obojček? (to ju vždy veľmi poteší)
Keď chcem aby žrala - Papaj granulky, Kde máš granulky?
A z takých tých impulzívnych vecí, ktorými nič nesledujem (teda okrem toho že sa poteší) sú to najrôznejšie oslovenia - Ale ty si taká moja zlatá malá kačička a tak, tých oslovení je veľmi veľa...
Určite som ešte na niektoré veci zabudla, ale zhrnula by som to asi tak, že psy veľa veciam rozumejú, vedia či sa na nich hneváme, či ich chválime. Či sa s nimi nahrávame, či ich hrešíme... Ale na druhej strane nie sú to malé deti. Keď na psa veselo zakričíme - Ej, ale ty si mi zase ukradol ponožku, ty si ale beťár, daj ju sem! - predpokladám, že psa tým len povzbudíte v hre a on zistí, že to je ohromná zábava kradnúť páničkom ponožky. A začne sa nahrávať, utekať, schovávať, lebo počuje ten ihravý tón v hlase. Keď chcete niečo psovi vytknúť a aby to už viac nerobil, musí to byť vyslovené rázne, sucho a hrubo. Aby mu to bolo vyslovene nepríjemné. A najlepšie vždy tým istým slovom (napríklad fuj)
To bol len taký príklad, ale ich je veľa, jednoducho si treba uvedomiť, že ak má byť tá komunikácia so psom efektívna, treba dodržiavať niektoré zásady pri tej komunikácií, ktoré platia len u psov. A tie práve veľa ľudí nedodržiava.
Viem že už asi píšem trocha odveci, ale tak snáď si z toho niečo vyberieš
Ešte dodám, že na povely je vycvičená a musí ich na prvý raz dodržať a je za ne pochválená...
Také tie slová ako hop, bežkaj... vie čo znamenajú a poslúcha lebo sama chce.
A zase pri hre že Daj mi paličku! ukáž mi paličku!... to nemyslím vážne a skôr ju len tak provokujem a ona sa z toho teší a viac si cení tú hračku, čiže je to len vo forme akéhosi nahrávania. Tu záleží výhradne len na intonácií, nie na výbere slov.
ja mam troch psov a jeden pes mi je ako protistresova gulicka ked sa ucim pozera na mna mudro strasne a zas druhy pes ked sa ucim nemcinu sa pozera hlupo a neviem preco to ma upokojuje asi preto ze viem ze mudrejsia od nemciny neni oddomna a mam vsetkych troch psov no sucky v bite
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
27 komentov
no ale nie som doma tak casto aby som to mohla robit
Potkan (neviem).. Sárinka nežer to ! Sárinka kde si ? dáme papu ? ...
Andulky(jedna rok jedna pol roka).. pipenky ideme papať? pipenky sa idú prelietnuť? Kde je charlie ? alebo na nich pískam..
Rybyčkám iba ťukám na sklo
Teraz musím vyzerať ako idiot
Netuším či ti to nejako pomohlo,ale budiž
su to krizenci
jeden je nieco s labradorom a druhy s irskym vlkodavom.
na labradora kricim:"Ralfi, co to zeres? Zase zeres? prestan zrat!"
na vlkodava:"Megy!!!! kde siii??? Megyyyy!!! nufufufu, co ty babka konajneracka. pod domov, pod "
a na oboch:"sadni. daj labkuuu, daaaaj. nufuku, usko "
jaj a Megy ma 8 a Ralfi 9 tusim
a este ze s @malapohroma ich volame smecaaaky (Rofl)
Alebo "No tak si ťa teda vezmem na ruky" "Nie, že ma zas očúraš alebo obobkuješ" a "Ty zasa raz pĺzneš!"
A pri strihaní pazúrikov to boli reči ako: Netrep sa, je to pre tvoje dobro
A práve som si uvedomila, ako mi chýbajú...
(A mám 19, ale kým som ich mala, tak to bol vek 10-18
Ale najčastejšie je to asi: "Tobby, ideš von cikať?" , "Chceš piškotu? Tak sadni!" ...
Ja mám 15, bývame v dome, ale on je dnuka.
Keď je hladná a škrieka že mi ide bubienky roztrhnúť: Vydrž, ty papagáj, veď už hneď dostaneš!
Keď je pustená a sadne nám na hlavu a šklbe nám vlasy: Kerá mater ťa vyliahla, že máš také debilné sklony k sadizmu?!
Keď je nasratá a začne nadávať sprrrosty: mimochodom, to je jediné slovo ktoré nezrumiteľne dokáže zaškriekať: Ty hovadský vták, kerej debil ťa učil tak nepekne rozprávať?
Díno náš pes
Keď chce ísť von a otravuje, aby som mu otvorila dvere... otvor si ich sám, ty lenivexc, a otvorí lebo @alfinko ho to naučil
Keď mi oblizuje ruky: Už zase niečo chceš, čo? a vždy mám pravdu, vždy chce maškrtu alebo poškrabkať na hlave
Keď mi raz zožral namaslovaný chlieb so šunkou zo stola... to sem radšej nenapíšem
je toho dosť, to keby som mala všetko napísať, neskončím ani do večera.
Jeho panička, 42-letá matka dvou dětí se s ním rozprává jako s babatkom. Často používá ale věty přizpůsobené "jeho kočičí povaze".
"Felixku, panička přila z lovu a donesla ti kapsu" (když příjde z obchodu)
"Felixi kde si byl? To se dělá? Utíkat?" (když uteče)
"Spláchni po sobě!" (když odmítá zahrabat na svém záchodě)
"Pojď se mačkat" (když si ho odnáší do postele na pomazlení)
"Jdi s bráchou ven, on tě pohlídá" (když chce abych ho vzal nachvíli na dvůr)
Jeho páníček, hlava rodiny, se sním rozprava ako s normalnim kocurem...
"Felix, pojď ven!"
"Pojď, dostaneš nažrat"
"Neškrábej tu pohovku haj*el!"
Já, 22, s ním mluvím úplně normálně...
"Proč řveš? Chceš nažrat nebo co?" (když mě ruší hlasitým mnaukáním)
"Nech mě spát, jo?" (když mi leze v noci do postele)
Moje babička, 76, s ním mluví jen jako s kočkou...
"Co chceš čičina?"
"Jedeš!!"
Já, (22) let, s ním hovořím takto
"Dorííísku, zlatko moje, utíkej rychle dom"
"Ty si zamnou přišeeel! Hodný doríísek"
"Pojd, dostaneš granulky.."
Ostatní ho len okřikují (mamka, otco, babka)
"Necháš to maso!"
"Slez z toho stolu!"
"Nežer to Felixovy, ty si už dostal!"
"Vypadni z té židle, nebo tě nakopnu"
Tak ja napíšem o sebe (22) a o mojej fenke, ostatných z rodiny by som asi totiž nevedela opísať.
Tak ja sa s ňou obvykle rozprávam s nejakým konkrétnym účelom, čiže nie len tak impulzívne. A tomu prispôsobujem aj tón hlasu, aby mi rozumela a chápala čo od nej chcem, či ju chválim a tak.
Veľmi často používam povely ako sadni, ľahni, ku mne, miesto, zostaň, aport, prines, pusti, fuj... (pričom predtým ju vždy oslovím menom, aby spozornela)
Taktiež používam často Voľno, akože už nemusí dávať pozor na výcvik...
Ďalej keď niečo od nej potrebujem - hop, bežkaj, poď, tuto poď, ee (keď nemôže robiť niečo, čo inokedy robiť môže)...
Ďalej pochvaly - šikovná, ty si ale šikovná Fany, dobrá...
A ešte sa s ňou rozprávam aj pri hre, niekedy to ona sama vyslovene vyžaduje a baví ju to - napr.:
Ty máš ale krásneho ježka (vtedy k nemu pribehne a začne sa s ním hrať, čiže to moje rozprávanie je ako súčasť hry, ako aj v tých ďalších príkladoch), kde je ježko? Daj mi paličku! Ukáž mi paličku! Čo by si chcela Fany? (keď na mňa mrnčí, používam to, lebo mi potom zvykne naznačiť čo chce)...
Potom keď chcem aby vedela že ideme von - Ideme von, Kde je obojček? (to ju vždy veľmi poteší)
Keď chcem aby žrala - Papaj granulky, Kde máš granulky?
A z takých tých impulzívnych vecí, ktorými nič nesledujem (teda okrem toho že sa poteší) sú to najrôznejšie oslovenia - Ale ty si taká moja zlatá malá kačička a tak, tých oslovení je veľmi veľa...
Určite som ešte na niektoré veci zabudla, ale zhrnula by som to asi tak, že psy veľa veciam rozumejú, vedia či sa na nich hneváme, či ich chválime. Či sa s nimi nahrávame, či ich hrešíme... Ale na druhej strane nie sú to malé deti. Keď na psa veselo zakričíme - Ej, ale ty si mi zase ukradol ponožku, ty si ale beťár, daj ju sem! - predpokladám, že psa tým len povzbudíte v hre a on zistí, že to je ohromná zábava kradnúť páničkom ponožky. A začne sa nahrávať, utekať, schovávať, lebo počuje ten ihravý tón v hlase. Keď chcete niečo psovi vytknúť a aby to už viac nerobil, musí to byť vyslovené rázne, sucho a hrubo. Aby mu to bolo vyslovene nepríjemné. A najlepšie vždy tým istým slovom (napríklad fuj)
To bol len taký príklad, ale ich je veľa, jednoducho si treba uvedomiť, že ak má byť tá komunikácia so psom efektívna, treba dodržiavať niektoré zásady pri tej komunikácií, ktoré platia len u psov. A tie práve veľa ľudí nedodržiava.
Viem že už asi píšem trocha odveci, ale tak snáď si z toho niečo vyberieš
Také tie slová ako hop, bežkaj... vie čo znamenajú a poslúcha lebo sama chce.
A zase pri hre že Daj mi paličku! ukáž mi paličku!... to nemyslím vážne a skôr ju len tak provokujem a ona sa z toho teší a viac si cení tú hračku, čiže je to len vo forme akéhosi nahrávania. Tu záleží výhradne len na intonácií, nie na výbere slov.