Čo si myslíte o trende v dnešnej dobe sa dávať veľmi rýchlo do vzťahu? Netreba človeka viac spoznať ako len pár dní? Ako dlho ste sa s vašim partnerom spoznávali kým ste to posunuli do vzťahu?
K tejto téme ma inšpirovala konverzácia s jednou dievčinou, ktorá mi pred 2 týždňami spomenula, že spoznala jedného chalana tuším cez net a majú sa stretnúť. V priebehu tých 2 týždňov sa stretli asi 2x a teraz keď sa jej pýtam na to tak: Už sme spolu
Ehm wtf? Šak ho ani nepozná...
Ešte k tomu dodá, ž3 nie je ani zaľúbená ale sa cíti fajn...
Netreba viac na to aby som riešil vzťah s niekym a pomyselne sa viazal k niekomu?
Keď sa jej spýtam na to, že prečo hneď riešiť vzťah čo tak sa spoznať odpoveď:
"Lebo prečo nie"
Asi som stará škola ale na to aby som s niekým riešil niečo vážnejšie potrebujem toho človeka viac spoznať v priemere aj 3 mesiace sa pravidelne stretávať kým zistím či to má výhliadky na budúcnosť. Dovtedy sa kamaráťme, spoznávajme....
@hoperpohroma a čo máš z toho potom? Prečo zabiť? Ja už som 2x 3 roky bol vo vzťahu a bol to super stravený čas...podľa mňa vzťah sa má riešiť s vyhliadkami na budúcnosť inak je to strata času a aj keď to po 3 roko h nevýjde aspoň sa človek naučí mnohým veciam
My sme sa s mojim sucasnym poznali necely mesiac, ked sme sa dali dokopy a sme spolu uz skoro 6 rokov... Niekomu staci par dni, niekomu 3 mesiace. Nevies- neries.
@tralalibang kto rieši? Ja len hľadám odpoveď, názor či iný pohľad na tú vec. Mne je jedno totálne kto si ako zariadi.
Defacto nikomu nemôže stačiť pár dní ani týždňov na to aby skutočne spoznal človeka...
@rocafella Nespoznas ho, ale podla mna o to ani nejde. Ak sa do niekoho zalubis, tak ti nejde o to sa s nim spoznavat dalsi polrok, ale chces byt s nim. A ked to nevijde, tak to nevijde, otukavat sa da aj za chodu
S terajším priateľom sme začali randiť asi po 4 mesiacoch kamkovania sa ale nevidím na tom nič zlé, ak sa dajú niektorí do kopy skôr. Ako tu bolo spomínané, ked s niekým randíš, skôr zistíš čo je to za troll a ak ťa serie, rýchlo sa ho zbavíš, proste to urýchliš
Sme sa dali dokopy asi tak po 7 stretnutiach, čo sú časovo tak 2 mesiace. Aj tak mi to prišlo príliš skoro, som si nebola istá ničím a on ma už chcel zoznamovať s každým okolo... to bolo desivé, zväzujúce. No ale, nakoniec to dobre dopadlo Ale nemôžem povedať, že by som bola hneď zamilovaná alebo tak... o láske môžem hovoriť zo svojej strany tak po 6 mesiacoch vzťahu a vlastne, to považujem za úspech dosť.
(jáj, on nebude rád, keď si to tu prečíta stalker)
S chalanom sme sa kamarátili, spoznávali a až potom dali dokopy, a predsa to nemalo dlhú budúcnosť. S mojim mužom sme sa dali dokopy takmer hneď a hlbšie sme sa spoznávali už ako frajeri, vedeli sme, že chceme náš vzťah rozvíjať týmto smerom, nie kamarátsky, a stále sme spolu.
zo skusenosti musim povedat ze ked som sa dala s niekym dokopy hned nemalo to dlhe trvanie zato ked sa s niekym spoznavam 2 mesiace, pravidelne som sa s tym clovekom stretavala tak potom mi to vydrzalo/vydrzi dlhsie. ale naco to spoznavanie pretahovat na polroka-rok, v tom nevidim vyznam
s prvym skoro rok a pol cez net, s druhym asi mesiac ak nie aj menej, s oboma sa to po rokoch dojebalo tak ci tak, takze sa vobec netreba nad tym zamyslat a treba robit ako citis.
Na svete nič nie je isté, a rovnako ani to, že dlhší čas spoznávanie môže niečo znamenať. Zažil som šťastný vzťah, v ktorom sme sa spoznávali, priatelili skoro 6 rokov, no i taký kde na to stačilo pár týždňov
Je individualne, co si kto predstavuje pod pojmom "byt s niekym, byt vo vztahu" a pod. Pre niekoho je to az "vztah se vsim vsudy" a niekto sem zahrnuje uz to "otukavanie", rozhovory s chodenim na zmrzku.
Aj dalsia uspesnost vztahu je individualna.
Konkretne u mna bolo dlhe otukavanie kontraproduktivne a prave v tom vztahu, kde sme sa otukavali cca 3 mes, to skoncilo najhorsie.
Ked to spatne zhodnotim, toto otukavanie bolo vo svojej podstate zakuklenym vahanim, ci sa s chalanom oplati zacat chodit. Vysledok? Neoplatilo sa.
V dalsich dvoch sme zacali chodit po par dnoch a otukavali sa za pochodu (pritom sa tiez sa povazujem za staru skolu). Od zaciatku som vedela, ze kazdeho z chalanov skratka za frajera chcem. A taky prvotny dobry pocit sa ukazal uspesnejsi ako otukovanie v predoslom pripade. Oba vztahy boli super a jeden stale trva
Zaver: pripad, ktory opisujes, je bezny v dnesnej dobe. Vyplyva to aj z inch prispevkov. Ostatne, ani v minulosti neboli kratke znamosti pred chodenim/svadbou zriedkave.
všade to počúvame, doba sa zrýchlila .. ľuďom je ľahšie a priliš si zvykli že môžu mať všetko hneď, bez čakania tzv. krátke a rýchle uspokojenia.
myslím si že je to čiatosčne spôsobené aj rozvojom informácií - internetu, dnes máme kopec informácií zo sveta a ľudia často nie sú odkázaní len žiť povedzme v 2 mestách za život a poznať max 50 ľudí, dnes už akoby nikto nemusel pracovať na vzťahoch a prečo ? čaistočne si myslím že je to aj myšlienkou ktorú je vidieť všade ,,pracovať na svojom kariérnom raste, zarábať, .. ,, väčšina sústredenia je napchaná do materiálnych vecí, dnes akoby ti každý hovoril že čím budeš úspešnejší tým viac peňazí budeš mať a tým viac vecí si budeš môcť kúpiť a tým viac budeš šťastný. niekde tu sa to zlomilo (myslenie) podľa mňa a ľudia čakajú že tak ako keď prídu do obchodu a kúpia si to čo hneď potrebujú tak isto si môžu ,,kúpiť,, niekoho iného a čo ak ten druhý nechce ? nevadí, kúpim si iného..dnes nemá nikto chuť a čas obetovať nejký čas tebe (dá sa potom ale hovoriť o tom že ten človek ťa má skutočne rád keď nie je schopný tolerancie, trpezlivosti alebo schopnosti pracovať a chcieť ?) dnes ťa aj obyčajný kamarát zavolá von len preto že má práve voľno a nemá lepší program, požiada o pomoc len vtedy keď ju hneď potrebuje (a veľmi sa na teba nahnevá ak mu nepomožeš pre hociaký dôvod), kludne s tebou aj nekomunikuje dlhšiu dobu pretože to ,,nepotrebuje,, ale stále sa označuje za tvojho kamaráta .. príde mi to smutné
no a viac k téme, myslím si že spoznávanie a vytvorenie si porozumenia a hlbšieho vzťahu medzi sebou je základom každého silného a dôležitého vzťahu. čiže pri ,,zo vzťahu do vzťahu,, pri mladých ľuďoch a keď ešte počúvam že sú vo vzťahu a neľúbia toho partnera tak si vždy hádžam facepalm ..
no a takto lásky som bol schopný 2 krát za život, pri čom bývalú som spoznával 3 roky pred tým ako sme spolu začali chodiť a ako som sa do nej zaľúbil a druhú ženu som spoznával cez 3-4 roky tiež než som sa do nej neskôr zaľúbil. nehovorím že hlbšie city (by som nevedel) sa nedajú cítiť aj po kratšom čase (samozrejme dajú) len u mňa to bolo takto. ale myslím si že tak okolo jedného roka intezívneho spoznávania človeka to je taká doba neutrálna kedy aj človeka spoznám viac, zažijem niečo s ním a môžu sa mi voči nemu vytvoriť silnejšie city
myslím, že spoznávanie sa navzájom je rozumnejšie, než hneď do toho vhupnúť..ale akosi sa mi skôr darí vhupovať no zas nevidím na tom nič zlé..však ono to, že som sa dala s niekym hneď do vzťahu sa nevylučuje so vzájomným poznávaním sa..
to, že sa dajú dvaja hneď dokopy sa môže brať aj napr. ako prejav toho, že nemajú záujem už nikoho hľadať a majú teda priestor sa spoznávať bez nejakých ´neistostí´ (i keď človek si nikdy nemôže byť istý, všakže? )
a @11 to celkom dobre vystihla
no my s priateľkou sme sa stretli niekoľkokrát po dobu 3 mesiacov (+ sme si denne písali alebo aj volali), kým sme si povedali že je to na vážno... ale ako zrejmé bolo, že to k tomu smeruje už skôr, lebo proste sme si rozumeli a všetko. tiež mi príde divné keď niekto po jednom/dvoch stretnutiach povie že už spolu chodia... ale však ich vec....
Vieščo.... čím viac týym ďalej si myslím, že tonie je až také zlé. Človek potrebuje vo vzťahoch párkrát padnúť na hubu a ako tu bolo utrúsené možno ironicky, že rýchlo do vzťahu a rýchlo z neho vie vlastne človeka pripraviť na naozajstný vzťah. Ja v poslednej dobe stretávam dospelých, ktorý zabili s jedným vzťhom desať a viac rokov a okrem neho nič a teraz, keď majú začať nový vzťah tak niektorým je dokonca si zaťažko predstaviť, že by mohol, alebo až mal vyzerať inak ako ten ich predchádzajúci. Ako ideálne by bolo niekoho dlho spoznávať a potom ísť do vzťahu, avšak to je dobŕe v konečnom dôsledku asi iba pre začiatok daného vzťahu, pretože vo vzťahu sa vaše osobnosti rokmi aj tak rozvinú a budete niekým iným a tam budú mať výhodu tí čo zabili desať rokov stroskotanými vzťahmi nad tými čo desať rokov pestovali jeden jediný a keď už raz narazia na ten "osudový" nebude zmena v postojoch ich partnera taká sklučujúca, poprípade neostanú navždy sami uväznení v predstavách o ideálnom partnerstve.
Keď nejakú ženu nemôžeš dobíjať ale dobije ju fľaša chardonnay za hodinu a letia tangáče oknom tak to nemá zmysel a taký "vzťah" nič nevydrží, minimálne 2-3 hodiny. Zatiaľ som nenašiel takú čo by som musel nejako dlho dobíjať, buď zle hľadám alebo som netrpezlivý a nechce sa mi dobíjať (ale túžim po tom!) alebo som zhýralec a bohém. Ale každopádne na vzťah treba podľa mňa čas, dobíjanie, držanie za ruky nie to hneď preskočiť a skočiť. Tak to robia zajace, aj ženy čo majú len zajačie uši na sebe, nezávidím im, nechcem im závidieť.
@rocafella jednu som miloval, inú som poznával kým som s nou chodil. Je to rozdiel, a práve preto netreba brať vážne, keď dievča povie, že ma frajera, lebo ho nemusí milovať, ako v tvojom príklade. Toľkokrát som videl, že chlapec šiel za babou, spýtal sa ci nepôjdu na kávu a ona povedala, nemôže, lebo ma frajera. Úprimne neodpovie nechcem, nemám záujem, mám frajera, ale nemôže... Ide o detail a nič tým neriešim, lenže mi to potvrdzuje, čo tu píšem.
podľa mňa je to s tým "sme vo vzťahu"/"nie sme vo vzťahu" trochu zložitejšie. my s priateľom sme to na začiatku vzťahu neriešili, bolo nám spolu dobre, stretávali sme sa. časom sa nás jeden známy spýtal, či sme spolu, či spolu chodíme. vtedy sme došli k tomu, že áno, sme pár. preto si myslím, že je to najmä spoločenská záležitosť. keď sa dvaja ľudia začnú odrazu stretávať, držia sa za ruky, bozkávajú sa.. tak sa o to okolie začne zaujímať. a tu sa núka otázka - keď sa dvaja správajú ako pár, prečo by sa mali o sebe vyjadrovať ako o dvoch samostatných jednotkách? to nabáda k pochybnostiam, či to spolu myslia vážne. ľuďom dodáva stav "vo vzťahu" istotu.
chápem čo máš na mysli - ľudia by sa mali najprv spoznať, zistiť, či sa k sebe hodia a až tak sa "dávať do vzťahu". lenže to už je o individuálnom rozpoložení každého z nich. niekto dáva aj do spoznávania sa všetko, pretože v tom druhom vidí potenciál, iný nemá problém sa spoznávať aj s 5 ľuďmi naraz. ako by si to vnímal Ty - spoznávaš sa s dievčaťom a ona sa v tom istom čase stretáva aj s ďalšími mužmi. je slobodná, takže si v podstate môže robiť čo chce. uspokojil by si sa s takým vysvetlením? niekto áno. zamilovaného človeka by však išlo potrhať od hnevu. ja osobne by som nechcela muža, ktorý potrebuje status "vo vzťahu" na to, aby mal dôvod mi byť verný. tá vernosť a oddanosť by mala prichádzať nejako prirodzene, ako prirodzená reakcia na zamilovanosť a lásku. vtedy človeku chodí po rozume len tá jedna jediná osoba a akýkoľvek telesný kontakt s inými je neuspokojivý.. hmm asi som až priveľký idealista.
myslím že proste treba spolu tráviť čas a nie je podstatné ako dlho to bude, nech si niekto vymyslel kdejakú šablónu tak to tak nie je. Niekto po niekolkých týždňoch, niekto po mesiacoch, niekto po rokoch
tak je to individualne
niekto citi hned, ze je to to prave a nie je na co cakat
niekto sa chce alebo potrebuje dlhsie spoznavat
a niekto do vztahu vstupi hned lebo nechce byt proste sam.
a niekomu je uplne jedno
my sa pozname od zakladnej
viac sme sa zacali bavit na gympli a boli sme najprv dlhsie kamosi.
ja musim cloveka najprv viac spoznat,aby som s nim mohla daco vaznejsie riesit. ako ano,toho druheho 'spoznavas' stale aj pocas vztahu,ale ja musim aj predtym trochu !
ale tak kazdy je iny.
čo ja som po mesiaci čo sme sa poznali išla s mojim byvať ale spoznavali sme sa ten mesiac vysoko intenzivne, cele večery sme preklabosili, všeličo postihali zažiť už, pekne aj hrozné chvíle... moj problem ale je že sa rýchlo zalúbim a potom som v riti
Myslím si, že je to tou uponáhlanou dobou. Zažiť vždy niečo nové a neviazať sa.
Ja som spoznal pred 3 mesiacmi jedného chalana s ktorým si dobre rozumiem, ale on sa po prvom reálnom stretnutí do mňa zabuchol. Ja som ho bral ako kamaráta, aj keď sa priznám, že preskočila medzi nami iskra. Ale ja som taký, že potrebujem toho človeka najskôr veľmi dobre spoznať a až potom sa uvidí.
Najprv sme si každý deň písali, boli sme na troch rande v priebehu dvoch mesiacov a na štvrtom sa ma opýtal, či budeme niečo viac a vtedy sme sa aj prvýkrát pobozkali. Ale to bolo skoro pred desaťročím, neviem ako by to prebiehalo teraz
My sme sa tiež dali dokopy v podstate počas prvého mesiaca nášho randenia a vieš čo? Neľutujem to Nemám pocit, že by sme preskočili nejakú začiatočnú fázu, počas ktorej sme sa mali spoznávať, ono sa to totiž dá aj "za pochodu" a nám k tomu momentálne dosť pomáha hlavne to, že spolu bývame. Takže si myslím, že túto problematiku zbytočne generalizuješ, lebo ľudia sú rôzni.
ja nikdy neviem čo robiť, ak vidím v niekom potenciál, ale ešte sa napr. na to necítim. Neosvedčilo sa mi zatiaľ ani dať sa s ním hneď dokopy, a ani to "spoznávanie sa" pretože už pri tom spoznávaní to skĺzlo do tej roviny do ktorej nemalo... A vznikali komplikácie potom...
Naj by bolo keby to ostane pri tom spoznávaní (čiže iba rozprávanie sa, prechádzanie sa, ..žiadne bozkávanie, a pod.) a zároveň, budú obaja súhlasiť že sa budú ovládať. Ak aspoň jeden nesúhlasí, tak nechať radšej tak úplne...
podla mna to nie je trend, prosto sa to lisi od cloveka, ktoreho sa yrovna pytas, a tiez od konkretneho pripadu. mala som frajera, s ktorym nam bolo njasne par hodin po zoznameni a vydatnych rozhovoroch ze chceme byt spolu, s inym som sa zas dlho kamaratila. to je prosto rozne
a tiez mam za to ze nevidim vobec nic zle na tom, ze ides rychlo do vztahu, lebo potom rychlejsie uvidis ci to funguje alebo nie, pamatam si ze mi bolo velmi divne z toho ked sme s chalanom len randili lebo vlastne obaja sme uz neriesili nikoho ineho aj ked sme si to otvorene nepovedali, a nevedeli sme co medzi nami vlastne je a bla bla.
Akoze, najlepsie je, ked sme zo seba obaja ze mimo...to sa potom namotkame rychlo. No a ked jeden neni namotany, tak to vztah ani nebude. Len nejaky romanik max.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
46 komentov
Ehm wtf? Šak ho ani nepozná...
Ešte k tomu dodá, ž3 nie je ani zaľúbená ale sa cíti fajn...
Netreba viac na to aby som riešil vzťah s niekym a pomyselne sa viazal k niekomu?
Keď sa jej spýtam na to, že prečo hneď riešiť vzťah čo tak sa spoznať odpoveď:
"Lebo prečo nie"
Asi som stará škola ale na to aby som s niekým riešil niečo vážnejšie potrebujem toho človeka viac spoznať v priemere aj 3 mesiace sa pravidelne stretávať kým zistím či to má výhliadky na budúcnosť. Dovtedy sa kamaráťme, spoznávajme....
Toť vsio pekný deň
naco s niekym zabit 5 rokov ked s nim staci zabit mesiac
A iné veci sa dajú riešiť aj bez vzťahu
a nechápem žiadnemu "trendu", veď každý nech robí ako sa mu páči
Defacto nikomu nemôže stačiť pár dní ani týždňov na to aby skutočne spoznal človeka...
(jáj, on nebude rád, keď si to tu prečíta stalker)
S chalanom sme sa kamarátili, spoznávali a až potom dali dokopy, a predsa to nemalo dlhú budúcnosť. S mojim mužom sme sa dali dokopy takmer hneď a hlbšie sme sa spoznávali už ako frajeri, vedeli sme, že chceme náš vzťah rozvíjať týmto smerom, nie kamarátsky, a stále sme spolu.
Aj dalsia uspesnost vztahu je individualna.
Konkretne u mna bolo dlhe otukavanie kontraproduktivne a prave v tom vztahu, kde sme sa otukavali cca 3 mes, to skoncilo najhorsie.
Ked to spatne zhodnotim, toto otukavanie bolo vo svojej podstate zakuklenym vahanim, ci sa s chalanom oplati zacat chodit. Vysledok? Neoplatilo sa.
V dalsich dvoch sme zacali chodit po par dnoch a otukavali sa za pochodu (pritom sa tiez sa povazujem za staru skolu). Od zaciatku som vedela, ze kazdeho z chalanov skratka za frajera chcem. A taky prvotny dobry pocit sa ukazal uspesnejsi ako otukovanie v predoslom pripade. Oba vztahy boli super a jeden stale trva
Zaver: pripad, ktory opisujes, je bezny v dnesnej dobe. Vyplyva to aj z inch prispevkov. Ostatne, ani v minulosti neboli kratke znamosti pred chodenim/svadbou zriedkave.
myslím si že je to čiatosčne spôsobené aj rozvojom informácií - internetu, dnes máme kopec informácií zo sveta a ľudia často nie sú odkázaní len žiť povedzme v 2 mestách za život a poznať max 50 ľudí, dnes už akoby nikto nemusel pracovať na vzťahoch a prečo ? čaistočne si myslím že je to aj myšlienkou ktorú je vidieť všade ,,pracovať na svojom kariérnom raste, zarábať, .. ,, väčšina sústredenia je napchaná do materiálnych vecí, dnes akoby ti každý hovoril že čím budeš úspešnejší tým viac peňazí budeš mať a tým viac vecí si budeš môcť kúpiť a tým viac budeš šťastný. niekde tu sa to zlomilo (myslenie) podľa mňa a ľudia čakajú že tak ako keď prídu do obchodu a kúpia si to čo hneď potrebujú tak isto si môžu ,,kúpiť,, niekoho iného a čo ak ten druhý nechce ? nevadí, kúpim si iného..dnes nemá nikto chuť a čas obetovať nejký čas tebe (dá sa potom ale hovoriť o tom že ten človek ťa má skutočne rád keď nie je schopný tolerancie, trpezlivosti alebo schopnosti pracovať a chcieť ?) dnes ťa aj obyčajný kamarát zavolá von len preto že má práve voľno a nemá lepší program, požiada o pomoc len vtedy keď ju hneď potrebuje (a veľmi sa na teba nahnevá ak mu nepomožeš pre hociaký dôvod), kludne s tebou aj nekomunikuje dlhšiu dobu pretože to ,,nepotrebuje,, ale stále sa označuje za tvojho kamaráta .. príde mi to smutné
no a takto lásky som bol schopný 2 krát za život, pri čom bývalú som spoznával 3 roky pred tým ako sme spolu začali chodiť a ako som sa do nej zaľúbil a druhú ženu som spoznával cez 3-4 roky tiež než som sa do nej neskôr zaľúbil. nehovorím že hlbšie city (by som nevedel) sa nedajú cítiť aj po kratšom čase (samozrejme dajú) len u mňa to bolo takto. ale myslím si že tak okolo jedného roka intezívneho spoznávania človeka to je taká doba neutrálna kedy aj človeka spoznám viac, zažijem niečo s ním a môžu sa mi voči nemu vytvoriť silnejšie city
to, že sa dajú dvaja hneď dokopy sa môže brať aj napr. ako prejav toho, že nemajú záujem už nikoho hľadať a majú teda priestor sa spoznávať bez nejakých ´neistostí´ (i keď človek si nikdy nemôže byť istý, všakže? )
a @11 to celkom dobre vystihla
chápem čo máš na mysli - ľudia by sa mali najprv spoznať, zistiť, či sa k sebe hodia a až tak sa "dávať do vzťahu". lenže to už je o individuálnom rozpoložení každého z nich. niekto dáva aj do spoznávania sa všetko, pretože v tom druhom vidí potenciál, iný nemá problém sa spoznávať aj s 5 ľuďmi naraz. ako by si to vnímal Ty - spoznávaš sa s dievčaťom a ona sa v tom istom čase stretáva aj s ďalšími mužmi. je slobodná, takže si v podstate môže robiť čo chce. uspokojil by si sa s takým vysvetlením? niekto áno. zamilovaného človeka by však išlo potrhať od hnevu. ja osobne by som nechcela muža, ktorý potrebuje status "vo vzťahu" na to, aby mal dôvod mi byť verný. tá vernosť a oddanosť by mala prichádzať nejako prirodzene, ako prirodzená reakcia na zamilovanosť a lásku. vtedy človeku chodí po rozume len tá jedna jediná osoba a akýkoľvek telesný kontakt s inými je neuspokojivý.. hmm asi som až priveľký idealista.
niekto citi hned, ze je to to prave a nie je na co cakat
niekto sa chce alebo potrebuje dlhsie spoznavat
a niekto do vztahu vstupi hned lebo nechce byt proste sam.
a niekomu je uplne jedno
ja za seba povedat neviem : D
viac sme sa zacali bavit na gympli a boli sme najprv dlhsie kamosi.
ja musim cloveka najprv viac spoznat,aby som s nim mohla daco vaznejsie riesit. ako ano,toho druheho 'spoznavas' stale aj pocas vztahu,ale ja musim aj predtym trochu !
ale tak kazdy je iny.
Ja som spoznal pred 3 mesiacmi jedného chalana s ktorým si dobre rozumiem, ale on sa po prvom reálnom stretnutí do mňa zabuchol. Ja som ho bral ako kamaráta, aj keď sa priznám, že preskočila medzi nami iskra. Ale ja som taký, že potrebujem toho človeka najskôr veľmi dobre spoznať a až potom sa uvidí.
Naj by bolo keby to ostane pri tom spoznávaní (čiže iba rozprávanie sa, prechádzanie sa, ..žiadne bozkávanie, a pod.) a zároveň, budú obaja súhlasiť že sa budú ovládať. Ak aspoň jeden nesúhlasí, tak nechať radšej tak úplne...