Ahojte. Som už naozaj zúfala Máme mať triedne kolo Hviezdoslavov kubin a netušim čo si mám vybrať. Prosím poraďte dajakú báseň alebo prózu lebo ja už naozaj neviem ...................som v 9.ročníku
Ružena Smatanová: Prázdniny u starej mamy
Recitovala som z toho 2 roky po sebe a bola v krajskom kole dokonca, muhaha Super úryvky na recitovanie tam boli...
síce ti asi nepomôžem, ale ja som si práve spomenula, ako som recitovala báseň od @karlotiskot :happy: :happy:
a ešte môžem pridať moju srdcovku:
Lawrence Ferlinghetti - Obrazy zmiznutého sveta
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je proti srsti
že šťastie to nebýva
vždy bohvieaký špás
ak len vám neprekáža
sem-tam troška pekla práve keď všetko vyzerá tip top
veď ani v nebi neprespievajú celý svoj čas
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak je vám fuk
že niektorí ľudia umierajú
celý ten čas alebo možno len hladujú
sem-tam čo koniec koncov nie je také zlé
kým sa to netýka vás
Ó svet je skvelé miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je veľmi proti srsti
pár mŕtvych mozgov hore
alebo pár bombičiek ktoré
vám sem-tam vletia do ksichtu
a iné podobné vylomeniny
čo zožierajú našu Zákonom chránenú spoločnosť
i jej veľké zvieratá
i ľudí predurčených pre kata
i jej kňazov a iných policajtov
i jej rozličné segregačné poruchy a kongresové výsluchy
a iné zápchy a záduchy čo patria k našej
hlúpej telesnosti
Áno svet je najlepšie zo všetkých miest
kde možno stvárať také kadečo ako sú samopašné výčiny
a ľúbostné výčiny a tragické výčiny
kde možno spievať odrhovačky a inšpirovať sa
a chodiť si len tak
a na všetko sa dívať
a ovoniavať kvety
a štekliť sochy
ba aj myslieť
a bozkávať sa
a robiť deti a nosiť nohavice
a kývať klobúkom a tancovať
a chodiť sa kúpať do rieky na výlete viete
a vôbec len tak „sa vyžívať"
Áno ale práve vtedy keď sa rozbehnete
príde usmievavý pohrebník
@sara12369
btw ak môžem ešte doporučiť niečo, skús rúfusa. Má pekné a dojímavé básne. Ja osobne by som to skúsil s peckom sprostáčikom, ale má aj iné vhodné diela.
@kissmeplease Šak to nie je irónia, veď je to pravda Mne sa to totiž nechce nikam doťahova´t, takže najďalej kam sa moje schopnosti dostanú je očividne len tam, kam ich dotiahnu a zúźitkujú iní
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
13 komentov
Pure heroine založila forum o HK tak skus pozrieť tam
Byť básnikom – to len taký môže,
čo pravidlo pravdy neporuší:
krvavo si vydrie spopod kože
vlastný cit – na balzam cudzích duší.
Byť básnikom – značí na námestí
vypľuť dušu, netajiť sa s tiesňou.
Iba slávik spieva bez bolesti
a vystačí iba s jednou piesňou.
Smiešna hračka, vyrezaná z dreva,
je kanárik, čo umelý hlas má.
Aj keď básnik žabím hlasom spieva,
prijme pieseň svet – len nech je vlastná.
Zákaz alkoholu do Koránu
dal Mohamed – oklamať chcel city.
No básnik, čo spytuje si ranu,
bol i bude vždy aj vínom spitý.
Keď pristihne milú v lôžku s iným,
taký básnik ide potom od nej
chránený tým vínom pohostinným –
do srdca jej nožík nezabodne.
Len si bude hvízdať, čo ho bolí,
celou cestou domov: „Márna sláva,
ako tulák zomriem niekde v poli,
na svete i to sa ľuďom stáva.“
Recitovala som z toho 2 roky po sebe a bola v krajskom kole dokonca, muhaha Super úryvky na recitovanie tam boli...
a ešte môžem pridať moju srdcovku:
Lawrence Ferlinghetti - Obrazy zmiznutého sveta
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je proti srsti
že šťastie to nebýva
vždy bohvieaký špás
ak len vám neprekáža
sem-tam troška pekla práve keď všetko vyzerá tip top
veď ani v nebi neprespievajú celý svoj čas
Svet je ohromné miesto
kam sa narodiť ak je vám fuk
že niektorí ľudia umierajú
celý ten čas alebo možno len hladujú
sem-tam čo koniec koncov nie je také zlé
kým sa to netýka vás
Ó svet je skvelé miesto
kam sa narodiť ak len vám nie je veľmi proti srsti
pár mŕtvych mozgov hore
alebo pár bombičiek ktoré
vám sem-tam vletia do ksichtu
a iné podobné vylomeniny
čo zožierajú našu Zákonom chránenú spoločnosť
i jej veľké zvieratá
i ľudí predurčených pre kata
i jej kňazov a iných policajtov
i jej rozličné segregačné poruchy a kongresové výsluchy
a iné zápchy a záduchy čo patria k našej
hlúpej telesnosti
Áno svet je najlepšie zo všetkých miest
kde možno stvárať také kadečo ako sú samopašné výčiny
a ľúbostné výčiny a tragické výčiny
kde možno spievať odrhovačky a inšpirovať sa
a chodiť si len tak
a na všetko sa dívať
a ovoniavať kvety
a štekliť sochy
ba aj myslieť
a bozkávať sa
a robiť deti a nosiť nohavice
a kývať klobúkom a tancovať
a chodiť sa kúpať do rieky na výlete viete
a vôbec len tak „sa vyžívať"
Áno ale práve vtedy keď sa rozbehnete
príde usmievavý pohrebník
btw ak môžem ešte doporučiť niečo, skús rúfusa. Má pekné a dojímavé básne. Ja osobne by som to skúsil s peckom sprostáčikom, ale má aj iné vhodné diela.
Pecko sprostáčik
MILAN RÚFUS
Žil človek umu trochu mdlého,
nazvaný Pecko sprostáčik.
Žil – veľké dieťa. Mimo neho
šiel svet a jeho chodiaci.
A zas sa púšťa príbeh prostý,
kam ani múdrym neradno.
Do končín plných záludností,
do hĺbky, ktorá nemá dno.
Kde myšlienka už nevydrží
ten mimoľudský strašný tlak.
Ani kliatby nie, ani slzy.
A slovo? Slovo ani tak.
Vtáčika ani letáčika
tu neuvidí riedky hosť.
A čas tu chvíľkou nezatiká,
aby ti riekol, kedy dosť.
Tu súčet býva vopred daný
a slepec kocky rozhodí.
Tu iba ži a nechci ani
hľadať a vidieť dôvody.
Nie sú. A nie je zľutovanie,
nie milosť ani nemilosť.
Tu iba si a držíš dané,
ako stĺp v rieke drží most.
„Ale, veď to nič neznamená,“
rozprávočka to zarieka.
„Povedz mi, v čom je ľudská cena?
Kde je začiatok človeka?
Vzdelanie? Neba večný azúr,
ó, chyby, vami nažité!
Veď múdrosť býva iba pazúr,
ktorým sa zversky chválite.
Ovievate sa pávím perím
v tom prevznešenom úskoku.
A zatiaľ vo vás spoza dverí
chystá sa zviera ku skoku.
Daj pokoj maličkým, sú moji.
Tí maličkí i po ume.
A radšej nechaj na pokoji
to, čomu nevieš rozumieť.
Pozorný počuj, čo ti poviem,
a kiež ťa vedie pokora.
Čo býva skryté v mojom slove,
nebýva tam hneď odhora:
Žil človek umu trochu mdlého.
Nazvaný Pecko sprostáčik
tými, ktorí sa smiali z neho,
múdrejší leda o máčik.
Múdrejší? Lepšie vystrojení.
Veď čo je múdrosť? Múdrosť žiť?
Stáročia som na tejto zemi,
a netrúfam si vysloviť.
Len pripomínam, hádam, volám
a uchodí mi bohviekam.
Ako riečka to dookola
podobenstvami obtekám.
A dobre viem, že neuchopím
do svojich ramien podstatu.
Dívam sa na zem, čítam stopy.
Preto som jakživ bola tu.
Pecko sprostáčik. Môj ty svete!
Tá vaša výhra prehratá!
Ak práve pred ním prepadnete,
potom ste nič, iba zvieratá.
Ba ešte menej. Menej o noc,
čo vo vás tisíc jedov má.
Pretože vaša nevedomosť
pred jeho stojí vedomá,
a preto nahá! Teda žite
a nech vás drží viera tá,
že kedykoľvek ponížite
tých najslabších – ste zvieratá.
A môžete mať chrámy v meste
a jemné púdre na tvári.
To nezmení nič na tom, že ste
barbari, iba barbari.
Žil Pecko, žil tak, ako stačil,
žil človek z vôle osudu.
A ľudský prúd ho nabok tlačil
a neprijal ho do prúdu.
Zanechal ženu, dom a stavy
i hojný statok vo dvore.
Šiel pokoj hľadať. A čo spravil?
Prichýlili ho v kláštore.
Lenže i mníchom vyznavačom
bol iba Pecko sprostáčik.
Dali mu najesť. A viac – načo?
Má misku, tá mu postačí.
Tak do komôrky vydedený,
kde nikto sa s ním nezblížil,
večer čo večer pri jedení
hovorieval s tým na kríži.
„Jaj, či si chudý, vyhladnutý!
Tak sa ti, Kriste, zle visí.
Azda ti z môjho bude chutiť,
nože na, opáč, vezmi si!“
Tak úprimne a úpenlivo
hľadel naň zrakom bezolstným,
až do tej sochy vdýchol život.
Drevený Kristus jedol s ním.
Večer čo večer si ho choval.
A ten mu z kríža (tiež tak sám)
večer čo večer zaďakoval:
„Ďakujem, Pecko, dosť už mám!“
Až keď mu umieráčik zvonil,
spoznali mnísi vzdelaní,
že bližšie pravdy ako oni
bol Pecko s dušou na dlani.
„Povedz, čo som už mohla viacej.
Len podobenstvo vymyslieť
a prebúdzať to vo vás spiace,
aby ste mohli cítiť svet.
A uhádli už mimo vrenia,
čo vašou krvou preteká,
v čom asi, v čom je ľudská cena.
Kde je začiatok človeka?“
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...
» www.zones.sk/studentske-prac...