Po hádke napríklad. Vôbec by sa k vám neozývali, ani by vám neodzdravili keď by ste odchádzali z domu. Vedeli by ste že to nie je na dlho, ibá pár dní, možno týždeň.
Nerozprávali by ste sa tiež s nimi, alebo by ste im začali pomáhať, vtierať sa, odišli b
To zalezi od toho, preco by sme sa pohadali. Urcite by som sa nikomu nepchala do riti, ani vlastnym rodicom nie...
Bud by som sa spravala normalne alebo ich ignorovala tiez.
no napr. mama sa brutálne ale fgakt brutálne urazila a prestala so mnou načisto komunikovať po tom, čo som jej povedal, že sa s ňou nedá rozprávať a že jej už radšej nič nepoviem a dúfam, že mi to vydrží - asi v takom kontexte a bol to amok i keď to bola pravda a absolútne som nerozumel jej reakcií síce som dostal čo som chcel, ale očakával som, že keď som jej to povedal, tak to asi má zrejme nejaký dôvod, ktorý by sa mohla pokúsiť ona napraviť - možno tri dni sa so mnou nerozprávala a vystupovala z autobusu keď som ja nastúpil O___________________________________o a pri tom som povedal úplnú pravdu, že proste doteraz nezistila prečo som furt smutný, že sa rozprávam s inými ľuďmi málokedy a že proste pár vecí su pre mňa dosť nepohodlné a že jej odmietavý, nechápavý, netrpezlivý prístup to ešte podnecuje k horšiemu ... proste jej človek povie niečo, od čoho očakáva povzbudenie alebo čosi také a ona to pokladá za úplne banálnu vec, ktorú nerieši popr. povie že všetko je moja chyba a že robím ja dačo zle..
potom pridržiava sestre ...
a celkovo rozuzlenie po troch dňoch kedže mi to normálne vadilo som sa jej osprtavedlnil aj keď som nemal za čo, ale
ale už viem, že jej nič hovoriť nebudem aj keď bez toho, aby som ju o tom nabudúce informoval
asi tak z úplnej blbosti toto, aj keď to teda pre mňa blbosť nie je, lebo sú tam isté veci ktoré som si myslel že ich ignorovať nebude a to mi vadí viac
raz som sa pohádala s otcom a tak ma vytočil, že som sa nezdržala a poslala som ho do... urazil sa a celý deň sa ku mne neozval. strašne ma to bolelo, ale to že som sa nezdržala ešte viac, ale nešla som za ním s prosíkom, radšej som vyšla na dvor a tam som si poplakala
strašne neznášam, keď toto mama robí ako malé decko. dospelý človek by nemal mať taký prístup. keď sa chcem s ňou o niečom normálne porozprávať, tak môj pohľad na vec proste neexistuje, správne je iba ten jej, a keď neustúpim, pretože aj ja mám právo na vlastné rozhodnutia, tak ma začne ignorovať ako by jej bolo ľúto, že ma vôbec porodila. najviac ma sere, že má stále taký prístup, aj keď som už teraz vyrastená koza proste s rodičmi sa niekedy nedá ani keby čo bolo
nemam problem sa ospraveldnit, ked pridem na to, ze to bola chyba, (a stava sa to niekedy, ale aj mama niekedy urobi chybu a vtedy sa mi ospraveldni. len otec nikdy, lebo je pysny) len ked to nebola moja chyba, tak som k nim odmerana a nic pre nich neurobim, ak to nie je nutne kvoli niecomu co sa netyka priamo nasho vzthau ale je to ina vec prospesna pre mna aj pre nich. nikomu sa do zadku nepcham.
ja by som skákala o dradosti keby ma ignorovali, to by znamenalo, že by na mňa nekričali, ani mi nenadávali a ani by ma neporovnávali s mladšou sestrou
ked sa mi to niekedy stane tak sa proste ignorujeme, urcite sa nevtierame jedna druhej a po par dnoch ked sa uz aj zabudne preco sa vlastne nebavime sa tak prirodzene zacneme rozpravat proste tak spontanne
Po toľkých skúsenostiach, že rovnaký odmietavý postoj nemá zmysel a nepomáha, tak by som začal robiť niečo pre spoločné dobro celej rodiny, teda, že si napr. upracem izbu :letim:
je to ich rozhodnutie že sa s tebou nemienia rozpravať, ich vec a myslím že je to len detinské gesto vzdoru ako keď mi robíme presne naopak ako nam povedia. ak ti budú mať čo povedať tak ti to povedia. ak ťa mrzí že ste sa pohádali a si si istá že je to prevažne tvoja chyba tak sa ospravedln a porozprávajte sa o tom (ak sa budu správať dospelo a budu ochotný s tebou hovorit)
Nechcem tu robiť kázne, ale
rodičia sú len jedny a preto si ich váž, že ich máš ... a všetko sa dá vyriešiť, vyrozprávať, tak by som ich neignoroval ..
Mamu to prešlo do hodiny a otec bol vždy v pohode až dovtedy, pokiaľ od nás zo dňa na deň neodišiel a teraz sa so mnou pre zmenu nebaví vôbec. Ani ma nepozdraví
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
24 komentov
Bud by som sa spravala normalne alebo ich ignorovala tiez.
potom pridržiava sestre ...
a celkovo rozuzlenie po troch dňoch kedže mi to normálne vadilo som sa jej osprtavedlnil aj keď som nemal za čo, ale
ale už viem, že jej nič hovoriť nebudem aj keď bez toho, aby som ju o tom nabudúce informoval
asi tak z úplnej blbosti toto, aj keď to teda pre mňa blbosť nie je, lebo sú tam isté veci ktoré som si myslel že ich ignorovať nebude a to mi vadí viac
rodičia sú len jedny a preto si ich váž, že ich máš ... a všetko sa dá vyriešiť, vyrozprávať, tak by som ich neignoroval ..