Je mi smutno že nemam priatelov a nemam ist skym von..ale nejak sa to snažim prekonat našiel som si rozne ine zalubi ale moc mi to nepomáha..mam hrozne ťažko na duši..a ja som taky že ja si nedovolim niekoho prosit aby bol moj kamarat..nedovolim si toho d
hmm.. tak si najdi dakych aspon na nete,niekedy su tu v pohode ludia.. ale neviem,ja ta nepoznam takze neviem usudit kde by si teoreticky mohol robit chybu.. mrzi ma ze ti neviem poradit
@Psychozz neboj ani ja nemam vela kamaratou..a tiez s nikym nechodim von...a tak ma to dostalo aj sem...ale neboj nejako to prekonas a raz najdes tych najlepsich
Ani ja nemám takých fakt priateľov a nemám s kým ísť von (hm, možno by som aj mala, ale to by bolo skôr ešte horšie), tak chodím von sama. To je fajn, i keď nie vždy ma to baví.
Skús prehodnotiť sameho seba PREčO je to tak...prečo si príťažou pre ostatnych,a ak to nedokazes objektivne posudit opytaj sa.Navrhujem pomocť si internetom.Poskušaj hladať si nove znamosti=teberovné..ak to tak možem nazvať.(T.j.nepís hned tej najvačšej sexici na pokeci
Ty priatelov nemáš-a ani si nemal.Horšie je ked sa ti stracaju pred očami...ako mne ..hlavu hore
Možno je chyba v tvojom pesimizme. Niekedy stačí zmeniť pohľad na svet a hlavne svoje okolie a pôsobiť pozitívne a pôjde to, je to ťažké, ale keď to dokážeš, budeš sa potom aj úprimne usmievať.
Ja som bola vždy vysmiata, poznám strašne veľa ľudí a nie len z mesta kde bývam, ale kade tade, niektorých aj z netu a tak a teraz ma na internete nájdeš ledva hodinku denne aj to vybavujem len pracovné veci a nebaví ma ani trosku sedieť za PC a chodím s priateľmi von, niekedy len kamaráti, s ktorými mám len jednu vec spoločnú, ale tú spolu robíme a na iné mám iných, ale žijem si život, ktorým mám rada a sama si ho tak robím, skús to aj ty, viac optimizmu a hľadaj si ľudí s rovnakým záujmom
@18 tak to nezačínaj...začni viac nenápadne. Sleduj blogy, zaujímavé okomentuj a ľudia ti napíšu. nájdete spoločnú tému a ide sa. keď nie, píšeš ďalej vhodné komentáre a znova.
a v okolí teda nemáš kamošov? tak nájdi osamelú dušu podobnú tebe. by si neveril ako na človeku vidno, keď je sám.
no podobne nieco prezivam ja ale ja narozdiel od teba mam vsetko ale je mi jednoducho taktiez smutno na dusi a citim ze niekedy by som najradsej vyskocil z okna nak sa zajebem a vobec ani neviem ze preco skratka je mi napicu 24hodin v 7dnoch v 52tyzdnoch v roku :/
vzdy sa daju nasjt nejaky priatelia ved skola, okolie bydliska alebo chod na nejaky kruzok co ta bavi a tam budu ludia s rovnakymi zaujmamy a s tymi sa urcite skamosis
ja mam zopar kamosov..a tiez nechodim neako extra s nimi von sa im nechce..no co..aj ja si niekedy pripadam ze kamosov nemam...hlavne ked poznam niekoho kdo ma 100 kamosov..a ja mam neakych 10..ale potom spolu nieco podnikneme a mam pokoj na dusi..ale s tebou fu neviem ako ti pomoct..viem ako sa citis...bez kamosov by som nevedela zit...skus si najst na nete..apotom sa s nimi mozes stretnut..abo tak..
Ani ja nemam priatelov... takmer ziadnych... casto mi byva smutno, nikdy so mnou nikto nechcel ist vonku ani ked som ho volala... vzdy si kazdy nasiel vyhovorku alebo si prostee nasiel lepsieho kamarata. @psychozz presne viem ako sa citis lebo som na tom asi rovnako... alebo aj horsie no ani imaginarni priatelia nie su riesenie (len sa uzatvoris) a ani @23 ... ani to by nic nevyriesilo... poznam to
Jedina moja zachrana je moj chalan, ktory mi je aj priatelom, kamaratom, butlavou vrbou...
@44 daj vediet kedy chces ist von a pojdem! ale za tmy ma nepustia .. @45 - ja mam celkom dost kamaratov.. ale smutne na tom je, ze je z nich velka vacsina neuprimnych a smeju sa ma za chrbtom.. a to ranii...:/.. nikto ako ty nikusiq aleno iny ci ja to nemame lahke.. a preto by sme mali drzat spolu!
@45 ja viem ze sa mi to teraz asi lahko pise (ked mam moju lasku) ale aj ty by si mal najst niekoho kto ti bude oporou, kto vzdy bude na tvojej strane a bude ta mat rad... nejakeho kamarata, kamaratku, priatelku... Staci najst jedneho kto ta bude drzat nad vodou a casom va vsetko zmeni...
Ja som sa po jednej neprijemnej udalosti uzavrela, stratila som priatelov a bola som sama... Trvalo mi takmer 2 roky kym som nasla terrjsieho priatela, ktory ma pochopil a vytiahol ma z mojej "traumy"...
Nebud smutny a bojuj hladat "spriaznene duse" nikdy nevyde nazmar... len to prospeje...
@46 mojka tebe sa to povie, ked ta doslova potrebujem tak s tebou nie som... nemozes alebo tak... tazko sa chodi vonku za svetla ked chodim zo skoly o 4tej a skor nie... preto mi je @duriman blizsi ako ty... pretoze ked sa chcem s tebou "zblizovat" (obrazne) ty nemozes... nechcem byt kruta ale myslim ze sme sa trochu vzdialili...
@44 napodobne som na tom aj ja ... mne sa zas kamarati rozlietali po svete a ostatny su len taky znamy, ze keby som chcel pit, tak mam s kym, ale inak nic moc
@49 no presne ako keby som to ja napisala... ked sa ide pit, do baru a tak tak sa vzdy niekto najde kto ide... ale pri inych "prilezitostiach" vsetci strcia hlavy do piesku...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
hm,tak si nájdi cez net niekoho s kým si rozumieš,stretni sa s ním/ňou.môžte potom zájsť na nejakú párty/diskotéku a tak spoznáš možno ďalších ľudí..
lebo keď budeš sedieť doma na riti a plakať nad tým ako nikoho nemáš,veľmi si nepomôžeš..
tiež som musela urobiť podobnú vec,a vidíš,už som šťastná
Ty priatelov nemáš-a ani si nemal.Horšie je ked sa ti stracaju pred očami...ako mne ..hlavu hore
Ja som bola vždy vysmiata, poznám strašne veľa ľudí a nie len z mesta kde bývam, ale kade tade, niektorých aj z netu a tak a teraz ma na internete nájdeš ledva hodinku denne aj to vybavujem len pracovné veci a nebaví ma ani trosku sedieť za PC a chodím s priateľmi von, niekedy len kamaráti, s ktorými mám len jednu vec spoločnú, ale tú spolu robíme a na iné mám iných, ale žijem si život, ktorým mám rada a sama si ho tak robím, skús to aj ty, viac optimizmu a hľadaj si ľudí s rovnakým záujmom
držím palce
a v okolí teda nemáš kamošov? tak nájdi osamelú dušu podobnú tebe. by si neveril ako na človeku vidno, keď je sám.
ono je to takto ťažko poradiť...navyše odo mňa
a okrem toho čo také? chodíš do hôr? nejaký iný šport? treba proste skúsiť stránky, čo sa tomu venujú a nájsť tam niekoho z tvojho okolia.
Jedina moja zachrana je moj chalan, ktory mi je aj priatelom, kamaratom, butlavou vrbou...
Ja som sa po jednej neprijemnej udalosti uzavrela, stratila som priatelov a bola som sama... Trvalo mi takmer 2 roky kym som nasla terrjsieho priatela, ktory ma pochopil a vytiahol ma z mojej "traumy"...
Nebud smutny a bojuj hladat "spriaznene duse" nikdy nevyde nazmar... len to prospeje...