V živote som sa nedotkla drog /iných ako marihuana/ ale môj e riateľ bol drogovo závislý od pervitínu, aj dealoval a teraz dokonca kvôli tomu opakovane sedí v base asi už 4 roky. Keď sme spolu chodili, v živote som sama od seba nevedela ak bol nadrogovaný.
my sme mali v meste cirkus a na prvu hodinu autoskoly som meskala a citila som sa za to strasne trapne, tak som sla takou skratkou popri tom cirkuse, kde som spadla do bodliakov a ako som zdvihla hlavu, tak na mna ceril zuby tiger bol asi 2m blizko, samozrejme priviazany, ale aj tak mi to nikto neveri
Nikto mi nechce veriť, že sa ma viackrát pokúsila zabiť mačka.
Keď som mal asi 8 rokov, tam sme chodievali na návštevu k babkinej sestre a ta mala mačku, ktorá ma z neznámych príčin nemala rada a dosť aktívne sa ma snažila zabiť. Raz na mňa z police zhodila taniere a ťažšie nástroje a mal som sakra šťastie, že iba tesne minuli moju hlavu alebo (toto si všetci v rodine myslia, že si vymýšľam a robili si z toho srandu) ale prisahám, že sa ma ta mačka snažila zhodiť zo schodov! A mali ste vidieť jej výraz keď sa jej to nepodarilo - to mi tiež nikto neverí ale ja som si istý že ta mačka bola stelesnený diabol. Tiež na mňa viackrát zaútočila a poškrabala ma. Veľmi som sa jej bál ako malý.
Ale neskôr ju prešlo auto takže i had the last laugh.
A ešte jedná taká srandovná vec sa mi stala, aj keď tomu väčšinou veria a už som to tu párkrát niekde písal.
Na gymnázium som sa dostal do triedy spoločne s najlepším kamošom zo základky - Lukášom a samozrejme že sme si spolu aj sadli v prvý deň do lavice. A spoločne s Lukášom sme sa otočili ku chlapcom za nami, že sa zoznámime a Lukáš nás predstavil že "Ahojte, ja som Lukáš a toto je Robo." a chlapci za nami sa rozosmiali a jeden odpovedal "Ja som tiež Robo a toto je Lukáš."
Potom sme boli aj veľmi dobrí kamoši a doteraz aj sme všetci štyria.
Jeden sockár mi dal kradnutý telefón a zhodou okolností som zistila, že patril môjmu profesorovi. A tak som si počítala smsky a zistila som, že bol pekný záletník, namotával dievčence, a keď mu dali, tak už ich nechcel
Ze som ukradla ucitelke kluce, sla rano do skoly, odomkla si kabinet, sla do jej pc, prehladala sufliky so zamerom najst pisomku a jej heslo od edupagu.
A este mi neveria, ze ked som bola v noci na cintorine, v dome smutku som videla tvár chlapa so svieckou ako tam stal..
Nastastie mam na vsetko svedkov.
Známy ukradol vo Švajčiarsku 19 motoriek a chytili ho až na Slovensku preto, že sa s tým chválil v bare - než ho chytili, niekto mu stihol z tých motoriek ešte 6 ukradnúť, keďže veselo všetkým rozprával, že ich ma v Ilave u babky na dvore.
@riddler no... to tutok u nás už dlhé roky chodievam okolo jedného múru, a dlhé roky ma zaujímalo čo je za ním, lebo vyzerá že za ním niečo je, ale zároveň z toho priestoru čo trošku za ním vidno to vyzerá že je to len prázdny nepoužitý priestor. a tak som sa toho večera rozhodol to preskúmať. a tak som ten múr preliezol, a zistil že za ním je... plot. a vravím si, sakra, preliezť ten múr bolo dosť náročné (lebo je to asi trojmetrový betónový a navrchu mal ostnatý drát), tak by bola škoda sa teraz otočiť a nič nezistiť.
a tak som preliezol aj ten druhý plot. a za ním v rohu priestoru stála maringotka v ktorej sa svietilo, ale vyzeralo to že prázdna. a v strede priestoru stála pohmkávajúca si mašina asi 10x20x10 metrov, taká spleť potrubí a vertikálnych nádrží, a naokolo nej v takých betónovými stenami oddelených sekciách bolo niekoľko asi 10x10x5 metrov veľkých kôp - v jednej sekcii kopa štrku, vo vedľajšej sekcii kopa toho bieleho cementového prášku, vo vedľajšej sekcii kopa piesku... okej, tak to asi nebola cementáreň, ale betonáreň, proste očividne mašina ktorú naplníš ingredienciami z tej kopy, pustíš, a ona ti z toho vyrobí nejaký stavebný materiál =D.
a ako tak obchádzam celé toto, a divím sa že takáto mašina existuje externe, že nie je v nejakej budove, tak dôjdem k miestu kde pred mašinou stojí ovládacia skrinka. nejaké neoznačené tlačítka, nejaké neoznačené svetielka, jedno výrazné červené tlačítko ktoré sa dá zamknúť, určite si už niekedy videl, má v strede kľúčovú dierku čiže dá sa zamknúť aby sa nedalo stlačiť, a vedľa neho zelené svietiace svetlo.
čiže je očividne jasné že dané zamykacie tlačítko je vypnúť/zapnúť celého prístroja. a tak naň pozerám, a začína sa vo mne dvíhať pokušenie a zvedavosť... "určite je zamknuté, veď... to dá rozum. tak si do neho ťuknem a budem spokojný a nič sa nestane a všetko bude v poriadku... ale čo ak nie je zamknuté? no to by bolo dosť hlúpe. a to by sa možno ukázalo že v maringotke niekto je, a mal by som problém. ale ak si doňho neťuknem tak mi to nedá pokoj a bude mi to vŕtať hlavou... a aj tak je určite zamknuté, tak pre pokoj duše si ťuknem."
...a tak som ťukol. a mašina doteraz si spokojne hučiaca urobila "wrruuuummmk..." a stíchla. a zelené svetlo vedľa tlačítka zhaslo.
lebo tlačítko zamknuté nebolo.
no a poviem ti že cestou naspäť som plot aj trojmetrový betónový múr preliezol asi desať až dvadsať krát rýchlejšie než cestou tam, a celý čas som sa smial že "watafak, toto bude jedna z najcoolovejších príhod čo mám"
a keď som preliezol naspäť, a pokračoval v prechádzke, a o 20 minút sa vracal domov okolo toho miesta, tak ma zastavili policajti (to už bola asi polnoc), že kto som, čo tam robím, dajte občiansky, vyložte vrecká na kapotu auta prosím.
"som na prechádzke"
"takto v noci?"
"no a? nemôžem? tak tá prechádzka vznikla, že som sedel doma, a povedal si že vlastne ja sa kľudne môžem ísť prejsť, aj takto v noci, leboveď slobodný človek, tak som šiel."
dovykladal som obsah vreciek na kapotu auta, policajt prezrel, a spýtal sa
"to je všetko čo máte pri sebe?"
a teraz seriózne, naozaj, úplne vážne, tieto nasledujúce dve sekundy sa naozaj stali, a naozaj takto, nevymýšľam si:
čiže policajt sa spýta: "to je všetko čo máte pri sebe?"
ja sa zatvárim zamyslene a odpovedám: "hmm... no hej, raketomet som nechal doma."
a policajt úplne seriózne vážne sa zatvári vydesene a reálne vydeseným tónom na mňa zhúkne: "ČOŽE?!" . nie nasratým, že si z neho robím srandu, nie zo srandy zahrane vydeseným, ale reálne úprimne vydeseným, čiže okamžite ako som si uvedomil že naozaj nepochopil, tak vravím "bože, nie, robím si srandu, pardón."
XD
no a tak mi povedali že nech si vezmem veci naspäť a dovi dopo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
23 komentov
ja sa vyjadrím neskôr k téme ak mi niečo napadne
Keď som mal asi 8 rokov, tam sme chodievali na návštevu k babkinej sestre a ta mala mačku, ktorá ma z neznámych príčin nemala rada a dosť aktívne sa ma snažila zabiť. Raz na mňa z police zhodila taniere a ťažšie nástroje a mal som sakra šťastie, že iba tesne minuli moju hlavu alebo (toto si všetci v rodine myslia, že si vymýšľam a robili si z toho srandu) ale prisahám, že sa ma ta mačka snažila zhodiť zo schodov! A mali ste vidieť jej výraz keď sa jej to nepodarilo - to mi tiež nikto neverí ale ja som si istý že ta mačka bola stelesnený diabol. Tiež na mňa viackrát zaútočila a poškrabala ma. Veľmi som sa jej bál ako malý.
Ale neskôr ju prešlo auto takže i had the last laugh.
Na gymnázium som sa dostal do triedy spoločne s najlepším kamošom zo základky - Lukášom a samozrejme že sme si spolu aj sadli v prvý deň do lavice. A spoločne s Lukášom sme sa otočili ku chlapcom za nami, že sa zoznámime a Lukáš nás predstavil že "Ahojte, ja som Lukáš a toto je Robo." a chlapci za nami sa rozosmiali a jeden odpovedal "Ja som tiež Robo a toto je Lukáš."
Potom sme boli aj veľmi dobrí kamoši a doteraz aj sme všetci štyria.
Nenasla.
Nastastie mam na vsetko svedkov.
a tak som preliezol aj ten druhý plot. a za ním v rohu priestoru stála maringotka v ktorej sa svietilo, ale vyzeralo to že prázdna. a v strede priestoru stála pohmkávajúca si mašina asi 10x20x10 metrov, taká spleť potrubí a vertikálnych nádrží, a naokolo nej v takých betónovými stenami oddelených sekciách bolo niekoľko asi 10x10x5 metrov veľkých kôp - v jednej sekcii kopa štrku, vo vedľajšej sekcii kopa toho bieleho cementového prášku, vo vedľajšej sekcii kopa piesku... okej, tak to asi nebola cementáreň, ale betonáreň, proste očividne mašina ktorú naplníš ingredienciami z tej kopy, pustíš, a ona ti z toho vyrobí nejaký stavebný materiál =D.
a ako tak obchádzam celé toto, a divím sa že takáto mašina existuje externe, že nie je v nejakej budove, tak dôjdem k miestu kde pred mašinou stojí ovládacia skrinka. nejaké neoznačené tlačítka, nejaké neoznačené svetielka, jedno výrazné červené tlačítko ktoré sa dá zamknúť, určite si už niekedy videl, má v strede kľúčovú dierku čiže dá sa zamknúť aby sa nedalo stlačiť, a vedľa neho zelené svietiace svetlo.
čiže je očividne jasné že dané zamykacie tlačítko je vypnúť/zapnúť celého prístroja. a tak naň pozerám, a začína sa vo mne dvíhať pokušenie a zvedavosť... "určite je zamknuté, veď... to dá rozum. tak si do neho ťuknem a budem spokojný a nič sa nestane a všetko bude v poriadku... ale čo ak nie je zamknuté? no to by bolo dosť hlúpe. a to by sa možno ukázalo že v maringotke niekto je, a mal by som problém. ale ak si doňho neťuknem tak mi to nedá pokoj a bude mi to vŕtať hlavou... a aj tak je určite zamknuté, tak pre pokoj duše si ťuknem."
...a tak som ťukol. a mašina doteraz si spokojne hučiaca urobila "wrruuuummmk..." a stíchla. a zelené svetlo vedľa tlačítka zhaslo.
lebo tlačítko zamknuté nebolo.
no a poviem ti že cestou naspäť som plot aj trojmetrový betónový múr preliezol asi desať až dvadsať krát rýchlejšie než cestou tam, a celý čas som sa smial že "watafak, toto bude jedna z najcoolovejších príhod čo mám"
a keď som preliezol naspäť, a pokračoval v prechádzke, a o 20 minút sa vracal domov okolo toho miesta, tak ma zastavili policajti (to už bola asi polnoc), že kto som, čo tam robím, dajte občiansky, vyložte vrecká na kapotu auta prosím.
"som na prechádzke"
"takto v noci?"
"no a? nemôžem? tak tá prechádzka vznikla, že som sedel doma, a povedal si že vlastne ja sa kľudne môžem ísť prejsť, aj takto v noci, leboveď slobodný človek, tak som šiel."
dovykladal som obsah vreciek na kapotu auta, policajt prezrel, a spýtal sa
"to je všetko čo máte pri sebe?"
a teraz seriózne, naozaj, úplne vážne, tieto nasledujúce dve sekundy sa naozaj stali, a naozaj takto, nevymýšľam si:
čiže policajt sa spýta: "to je všetko čo máte pri sebe?"
ja sa zatvárim zamyslene a odpovedám: "hmm... no hej, raketomet som nechal doma."
a policajt úplne seriózne vážne sa zatvári vydesene a reálne vydeseným tónom na mňa zhúkne: "ČOŽE?!" . nie nasratým, že si z neho robím srandu, nie zo srandy zahrane vydeseným, ale reálne úprimne vydeseným, čiže okamžite ako som si uvedomil že naozaj nepochopil, tak vravím "bože, nie, robím si srandu, pardón."
XD
no a tak mi povedali že nech si vezmem veci naspäť a dovi dopo.
ale neviem ho teraz nájsť.