Myslíte že jedináčikovia sú oproti ľudom so súrodencom znevýhodnení?
Podľa mňa tak trošku hej lebo ked máte mladšieho súrodenca môžete nabrať skúsenosti s deťmi a ich opaterou. A nieje nič krajšie ako usmiata detská tvárička.
Mám mladšieho brata, má 13 rokov. Nepamätám si, že by sa ako maličký usmieval, skôr bol urevané decko, čo potvrdí každý člen rodiny
Konflikty medzi sebou riešime (resp. riešili sme, lebo teraz sa nejako zmenil, možno dospel ) štýlom:,,Choď do riti!" ,,Ty choď do riti, už máš 18, choď kam chceš!" Alebo ich vyrieši naša milá mamka:,,Zavrite si huby alebo sa choďte hádať na ulicu!"
Ale nechcela by som byť jedináčik. Spočiatku som Krpatého neznášala, ale čím je starší, tým je viac fajn. Teraz ho plieska puberta, čiže inak ako kokot mu povedať neviem, ale som mu vzácna, lebo ja som na intráku a cez víkendy behá po zápasoch a turnajoch, teda sa veľmi nevidí, tzn. keď sa stretneme, tak sa tvári akože mu to je jedno, ale nenápadne si sadne do izby ku mne, zavrie dvere a zdôveruje sa mi (stále v takom ležérnom štýle) o frajerkách, kamarátoch atď. Vtedy je podarený. A ja, ako typická staršia sestra a navyše ZUZA, ho odjebávam, ale mám pocit, že za tých 13 rokov pochopil, že je to z lásky
sa zobuď...ja mám súrodencov, ale bola som dosť dlho jedináčik, určite som nebola rozmaznaná, ani kamarátov som nepotrebovala, a mať možnosť si vybrať, tak vrátim tie časy....
neviem akosi nesúhlasím s tvojím názorom keď ide o tých mladších .. no keď si hotová s malých deciek tak možno ti to niečo pomôže, ale pre človeka ktorému sú malé deti ukradnuté tak je menší súrodenec len na nervy a so staršími súrodencami?... riešiť konflikty môžem s hocikým, nepotrebujem súrodenca
a žeby som mala menej zodpovednosti ? tak to si nemyslím na všetko som sama, musím mať maximum zodpovednosti ...
aj keď netvrdím, že niektorí jedináčkovia sú tak rozmaznaní že majú v piči všetko okrem seba.... ale všade sa nájdu výnimky !
ja mam 2 starsich bratov, ale obaja odisli z domu ked som mala okolo 10-11 rokov...cize som pubertu prezila prakticky sama...nemala som sa s kym typicky surodenecky hadat, robit blbosti, zdoverovat sa..na druhej strane, naucila som sa akemusi specifickemu druhu samostatnosti
ja mam 6 ročnu sestru ktora sa na všetko pyta "a prečo??" a 12 ročneho bratra ktory mi otravuje moje sukromie a moj (ne)idealny život takže jedinačikovia možte byť radi!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
@8 vieš ale ked si raz založím rodinu stále budem mať niekoho na koho sa môžem spoľahnúť ak si s ním v rannom veku vytvorím vzťah hodný súrodenca ... možno to chýba niektorým jedináčikom
@7 ja som bola jedináčikom do svojich siedmich rokov a pamätám si že som vždy chcela sestričku a ked to prišlo chcela som vrátiť tie časy ked som bola sama.Ale neskôr som si uvedomila že mať súrodenca je niečo krásne.Ani ja som nebola rozmaznaná ale mladší súrodenci ma naučili deliť sa aj ked nechcem a podobným veciam ... aj trpezlivosti. Takže si myslím že som dosť zobudená ...
ja som bol dlho jedinacik, brat sa narodil ked som mal skoro 12 rokov... z toho dovodu nie je medzi nami neake vynimocne silne puto, aj ked sa mame radi a vsetko, sem tam sa spolu nieco zahrame, ideme sa bicyklovat a tak, ale myslim, ze medzi nami je ten vekovy rozdiel priliz velky na to, aby sme boli fakt, ze nie len surodenci, ale aj kamosi... ale mozno sa to zmeni... ked bude starsi, a budeme spolu chodit na pivo...
@veroniques a kde máš napísané že taký vzťah musíš mať práve so súrodencom? môžeš mať napr aj troch súrodencov a najbližší vzťah budeš mať s nejakým kamošom/kamoškou
Myslím že jebe luďom ktorí vravia že je byť zlé jedináčikom OMG nikdy nikdy v živote by som nechcel surodenca,ani trošilinka si to neviem predstaviť,byť jedináčkom je super,surodenec je NEPOTREBNA OSOBA.
no neviem..mám staršieho brata, ktorý teraz už nebýva s nami a je to hrozné byť tu zavretá sama, nemať sa a ni s kým porozprávať, rodičom poviem tak nanajvýš na ako bolo v škole, že dobre a dosť.. neviem si predstaviť ako by som prežila ako decko, keby som sa mala hrávať sama, alebo by mi nemal postaviť barbie dom, neskôr inštalovať hry na pc ... teraz to prežívam, ale iba to, že sa nemám s nikým doma porozprávať ..hádky mi nechýbajú na tie mam rodičov... a s malými deťmi nemám skúsenosti, to je pravda, vôbec sa neviem k nim chovať, ani ich nejak nemám rada, neviem či je to tým, že som nemala mladišho súrodenca, keby hej, možno som na tom lepšie, ale zase mám kamarátku, ktorá je jedináčik a s malými deckami výchadza vždy super..as to má každý v sebe..podľa mňa je horšie byť jedináčik, možno to niekomu tak vyhovuje, ale ja sa teraz presne ako jedináčik cítim, čiže sama ...
Jediné, čo mi vadilo na jedináčikovosti bol fakt, že som často bola v spoločnosti jedine dospelých ľudí. Prakticky som vyrastala v dospeláckom prostredí a keďže ma deti moc nemuseli, tak som sa často cítila sama a nemala som sa s kým v mojom veku rozprávať.
Ale inak je byť jediným súrodencom ohromná výhoda a nikdy by som sa za to nesťažovala
mám dvoch starších bratov. jeden už s nami nebýva. a chýba mi. keď príde na víkend domov, som strašne rada.... a som vôbec rada, že tu mám jednoho brata. nechcela by som byť jedináčikom!
nechcela by som byť jedináčikom. Asi si to dieťa viac užije rodičovskú pozornosť, pretože je sústredená iba naňho (vo väčšine prípadov), ale chýba tam interakcia s niekým v rovnakom veku s rovnakou "krvnou skupinou". Ja si neviem vynachváliť súrodenca a v susedstve bývajú aj dvaja bratranci, ktorých taktiež som vždy považovala za súrodencov, keďže sme boli spolu denne, dokonca sme boli aj spolužiaci. Takže ja som vyrastala v takom detskom gangu na dedine
@pubertslatinocelny áno, cibuľový. Každý mal jednu cibuľu prilepenú lepiacou páskou na pravej strane košele na prsiach. A boss mal pripnutý aj rezeň. A zemiakový šalát vo vačku.
Mať na starosti domácnosť sama a nestriedať sa so súrodencom, kto povysáva alebo vynesie odpadky, tak to mi nepríde ako že jedináčik ma menej zodpovednosti.
A skôr ma vie nasrať, keď jedináčikov vždy každý hneď zaradí do priečinku "rozmaznaná/ý" .
Do svojich dvanastrich rokoch som bola jedinacik a tusim musim povedat ze mi bolo lespie ( dokonca aj mama vravi sem tam ze to bolo fajn ked sme boli iba my dve s mamou)
Potom sa mi narodila sestra a o 3 roky dalsia.. Teraz mam 18 a na krku 6 a 2 rocne sestry. Doslova. Spravit im ranajky, obliect ich, vziat na prechadzku a podobne.. este strazit a ked su hyperaktvne ziadna sranda.. Mám ichrada ale takto starosti by som si fakt chcela nechat na neskorsie obdobia
som teraz taký polo-jedináčik (brat je už 5. rok v Anglicku) a cítim to ako nevýhodu. aj keď už nie sme malé decká, stále by som mala viac srandy doma, keby tu bol. a ešte keď rodičia lezú na nervy niekedy...
no takto.. ja mam dvoch surodencov a vzdy som mal pocit, ze som jedinacik, tie surodenecke debaty alebo spolocne traveny cas tu jednoducho takmer nikdy nebol.. ako maly som sa s nimi nikdy nehraval mozno aj preto, ze su o 6 a 12 rokov starsi.. na druhej strane upratovali oni, pretoze som bol najmladsi.. a surodencov som este pocitoval ked vedeli len picovat a nedokazali docenit, pripadne sa vsetko prisposobovalo kazdemu, financie, cas, odvoz atd atd..
viem, ze mam surodencov, ale citim sa ako jedinacik..
čo už tak môže byť dobré na tom, že mám brata (22) ktorý sa tvári že nie som, nikdy nemá na mňa čas, robí mu obrovskú radosť keď sa mi niečo nedarí, pred jeho kamarátmi sa hrá že ma nepozná, miesto podpori mi povie že to nedokážem, kradne mi veci a pokazené ich vráti späť... ááááno! OBROVSKÁ výhoda, ďakujem pekne
ja si myslím, že to že je niekto jedináčik hneď nemusí znamenať, že je rozmaznaný...a ten kto má súrodencov nie je.. viď ja.. som prostredné dieťa.. a som rozmaznávaná.. rodičmi.. staršia sestra bola miláčikom strakého... a mlaší brat miláčikom strakej.. a rozmaznávaný je každým v rodine.. ale výnimka potvrdzuje pravidlo..
som jedináčik, ale brala by som staršieho brata, aj dvoch =D ... ale ja som nikdy nemala pocit že som "sama", máme veľkú rodinu, v detstve som veľa času trávila s bratrancami a sesternicami... a aj kamarátov bolo dosť, takže mi v podstate nikdy súrodenec nejako extra nechýbal...
a nemyslím si, že jedináčikovia sú rozmaznaní... teda niektorí sú, ale väčšina podľa mňa nie je... záleží od rodičov a výchovy, ja sa za rozmaznanú nepovažujem... a určite nemám menej zodpovednosti ako tí, čo majú súrodencov, práve naopak... ale mám takú otázku: kľud? pokoj? to čo je? =D
@flussica pretoze obaja rodicia sa o mna neuveritelne staraju, idu sa roztrhnut o mna a splnia mi vsetko co mi na ociach vidia (a funguje nieco take ked mamina povie nie, ocko kupi a proste maju iba mna no
@gothicpoethic .... ja to mám presne tak isto !!! až na to, že môj brat je o rok starší ako tvoj ... puberta ho plieska statočne, nádherne si nadávame, sme k sebe milý keď niečo od toho druhého chceme. Som na intráku, cez weekendy je dade v piči na futbale furt ... takže tak ale nemenila by som síce je to hoväd
nechcela by som byť jedináčik mám jedného staršieho brata a nemenila by som ho. Od malička sme spolu vychádzali dobre, teda obdobie keď som mala 10 a on 12 bolo kritické lebo ma stále mlátil teraz je to už v pohode, dá sa s ním o všetkom pokecať a minule sa mi priznal že ma má rád fakt si neviem predstaviť žeby som ho nemala doma a bola by som sama..
K rozmaznanosti len toľko, že poznám oveľa viac rozmaznaných najmladších detí, hlavne ak sú s väčším odstupom od ostatných súrodencov ako jedináčikov, takže toto je podľa mňa mýtus, toto nezáleží od toho, že či človek má alebo nemá súrodencov.
A nevýhodu majú hlavne v dospelosti, lebo okrem rodičov ktorí tu nebudú večne nemajú žiadnu bližšiu rodinu. Myslím si, že hlavne v dospelosti si človek vie vážiť to že má súrodenca a je to pre neho aj veľké plus, hoci možno ako deti možno nevychádzali najlepšie.
Je to blbe ..ja som a niesom tomu rada...a menej zodpovednsoti?Podla mna skor viac...ved si na vsetko sam...a ta samota je obcas neprijemna a ubija..okrem toho rodicia ta viac kontroluju,myslia to dobre,ale tebe to moze vadit...ale myslim si ,ze takyto clovek zvykne byt aj dost samostatny,aj ked obcas sa citi osamely...ale vsetko zalezi aj od vychovy aj tvojej povahy...neda sa sumariziovat
Hah. Momentálne som doma len so štyrmi bratmi (sestra sa už odsťahovala). A musím povedať, nie je to nič moc. Jeden sa váľa celý deň v posteli, s druhým hádže puberta, tretí je to najrozmaznanejšie a najmilšie dieťa na svete... len s jedným sa dá normálne baviť.
tak závidím jedináčikom ! a všetkých jedináčikov čo hovorili že by chceli súrodenca, som presvedčil na tú správnu cestu a sú radi že sú jedináčukovia, ale poznám aj takých, čo si uvedomujú výhodu byť jedináčikom ... jedináčikovia sú proste šťastní ľudia... aspoň v tomto
@kolini nepreháňaj a v prípade, že niekto pochádza z finančnej silnejšej rodiny, nemusí byť ani jedináčik, môže mať trebárs aj 3 súrodencov a je dosť veľká šanca, že bude rozmaznaný... ale tak ja verím tomu, že existujú aj bohatí jedináčikovia, ktorí nie sú rozmaznaní =D
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
53 komentov
ale nie da sa. neviem bolo by to fajn mat starsieho brata, ale zas si to kompenzujem na kamaratoch
btw. najgenialnejsie je jedinacik z rozvedenej rodiny
ale ináč som zlatý.....
Konflikty medzi sebou riešime (resp. riešili sme, lebo teraz sa nejako zmenil, možno dospel ) štýlom:,,Choď do riti!" ,,Ty choď do riti, už máš 18, choď kam chceš!" Alebo ich vyrieši naša milá mamka:,,Zavrite si huby alebo sa choďte hádať na ulicu!"
Ale nechcela by som byť jedináčik. Spočiatku som Krpatého neznášala, ale čím je starší, tým je viac fajn. Teraz ho plieska puberta, čiže inak ako kokot mu povedať neviem, ale som mu vzácna, lebo ja som na intráku a cez víkendy behá po zápasoch a turnajoch, teda sa veľmi nevidí, tzn. keď sa stretneme, tak sa tvári akože mu to je jedno, ale nenápadne si sadne do izby ku mne, zavrie dvere a zdôveruje sa mi (stále v takom ležérnom štýle) o frajerkách, kamarátoch atď. Vtedy je podarený. A ja, ako typická staršia sestra a navyše ZUZA, ho odjebávam, ale mám pocit, že za tých 13 rokov pochopil, že je to z lásky
Fuj, aká som patetická
a žeby som mala menej zodpovednosti ? tak to si nemyslím na všetko som sama, musím mať maximum zodpovednosti ...
aj keď netvrdím, že niektorí jedináčkovia sú tak rozmaznaní že majú v piči všetko okrem seba.... ale všade sa nájdu výnimky !
@7 ja som bola jedináčikom do svojich siedmich rokov a pamätám si že som vždy chcela sestričku a ked to prišlo chcela som vrátiť tie časy ked som bola sama.Ale neskôr som si uvedomila že mať súrodenca je niečo krásne.Ani ja som nebola rozmaznaná ale mladší súrodenci ma naučili deliť sa aj ked nechcem a podobným veciam ... aj trpezlivosti. Takže si myslím že som dosť zobudená ...
Ale inak je byť jediným súrodencom ohromná výhoda a nikdy by som sa za to nesťažovala
poznám dievča ktoré ani nie je jedináčik a je rozmaznané neskutočne ale poznám aj jedináčikov ktorí sa jej absolútne nepodobajú
Mať na starosti domácnosť sama a nestriedať sa so súrodencom, kto povysáva alebo vynesie odpadky, tak to mi nepríde ako že jedináčik ma menej zodpovednosti.
A skôr ma vie nasrať, keď jedináčikov vždy každý hneď zaradí do priečinku "rozmaznaná/ý" .
Potom sa mi narodila sestra a o 3 roky dalsia.. Teraz mam 18 a na krku 6 a 2 rocne sestry. Doslova. Spravit im ranajky, obliect ich, vziat na prechadzku a podobne.. este strazit a ked su hyperaktvne ziadna sranda.. Mám ichrada ale takto starosti by som si fakt chcela nechat na neskorsie obdobia
viem, ze mam surodencov, ale citim sa ako jedinacik..
a nemyslím si, že jedináčikovia sú rozmaznaní... teda niektorí sú, ale väčšina podľa mňa nie je... záleží od rodičov a výchovy, ja sa za rozmaznanú nepovažujem... a určite nemám menej zodpovednosti ako tí, čo majú súrodencov, práve naopak... ale mám takú otázku: kľud? pokoj? to čo je? =D
A nevýhodu majú hlavne v dospelosti, lebo okrem rodičov ktorí tu nebudú večne nemajú žiadnu bližšiu rodinu. Myslím si, že hlavne v dospelosti si človek vie vážiť to že má súrodenca a je to pre neho aj veľké plus, hoci možno ako deti možno nevychádzali najlepšie.