Pred rokom aj 2-3 mesiacmi som sa dozvedela, ze mam spolu s inymi vecami nevyliecitelnu chorobu /nehovorim, ze smrtelnu/, co sa prejavovalo uz podstatne dlhsie predtym, nebudem opisovat podrobnosti, kto chce nech si precita napr. moje 3 skutocne pribehy,
ved nemusis hladať ludi,kt. maju taku istu chorobu aby ste pokecali a tak ako mozes nic sa nestane.. ale ved ked ta maju radi aj iní ludia z rodiny napr. tak nemysli na tu chorobu,no neda sa ignorovať ale snaz sa na to menej myslieť a skus myslet na rodinu alebo tak,mas kamosov tak s nimi sa bav a uplne tu chorobu vyhod z hlavy..
inak nevim ci som to pochopila dobre lebo je dost hodin
hmm...ja... by som si to moc nepripustal, v tom to robis dobre.. lepsie povedane, by som zacal verit sebe a nie lekarom.. snazit sa co najviac o uzdravenie a potom... si len verit... co najviac sa len da... placebo efekt (dufam ze je to to, ze ked si clovek veri tak sa udzravy - alebo si to mysli) je velmi znamy...a to by som ako vecny optimista skusil...proste vidiet svoju buducnost svetlo a...ze vsetko bude dobre
sice sa mi to pise lahko, lebo si neviem predstavit ze by postihlo nieco take mna alebo blizkych, ale...urcite by som svoje myslenie neobratil o 180 stupnov... proste by som veril, ze to je len docasne, ze sa vyliecim, ze sa to predomnou urcite uz podarilo mnohym ludom...
a... ci vyhladat ludi... no ja by som sa mozno skontaktoval s nejakymi, popytat rady ako s tym zit a ako si uzit zivot co najlepsie... ale rozhodne by som sa takymi ludmi neobklopoval.. lebo by sa potom oni a ta choroba stlai sucastou mojho zivota... ale naopak, obklopoval by som sa zdravymi ludmi, potom by som sa sam citil zdravy, myslel by som si to, citil by som sa tak, a choroba by upadla do zabudnutia, ta by bola iba ako taka... mala kazdodenna neprijemnost, maly problemik ktoremu venujem len trochu, minimum casu ... tak by som teda potvrdil na kazdej urovni svojho bytia, ze som zdravy, obklopoval by som sa zdravymi, myslel zdravo, nazdravie, byt zdravym, a ktovie... keby tomu uverila moja mysel tak by tomu uverilo aj mozno uverila aj moje telo... aj take sa uz stalo ..
ale to chce vela sebadovery... ozaj vela... (odporucam na to knihu Tajomstvo - The Secret)
k tomu poslednému, tu sa nie je na čom smiať ani čo zosmieštňovať, a kto tak robí je určite idiot...
Čudovala by si sa ale kopa ľudí je empatická a vedia sa vcítiť do citov toho druhého. Seberovného by som si nehľadal, to skvôr niekoho kto by ma pochopil a utešil, a dal mi najavo že to nieje až také hrozné ako by sa mohlo stať. Teraz ti ide hlavne o to aby si sa s tým vyrovnala, je to pre teba ako rana pod pás, na začiatku to strašne bolí ale postupom času bolesť ustúpi a ty môžeš žiť ďalej.........
a precital som si prave tvoje stavy, a potom tvoj pribeh...
najprv som si myslel, ze mas len depresiu zo svojej choroby, a ze rodicia ta urcite podrzia, ale.. ako som si vsimol, v nich asi nemas velku oporu...
tvoj problem je asi z vacsej casti zalozeny na psychike... a...
na tvojom mieste by som zacal mysliet pozitivne... lebo z tvojich stavov vyzaruje obrovsky smutok, zial, trapenie, bolest... rovnako ako aj z tvojho blogu... pri ich citani sa mi objavovali rozne otazky, napady na zlepsenie, avsak odpovedala si mi na ne, vsetky napady si mi vyvratila...
az na jeden ..
skus opat zhodnotit svoj zivot... a zacni si vazit vsetky vsednosti niekolkonasbone viac ako to robi "zdravy" clovek... a tak prides k zaveru, ze... zivot je krasny.. ze stoji za to zit a tesit sa... ze depresia aj tak nic nevyriesi.. ja viem... mozno sa vam to bude zdat idealisticke, primoc pozitivne pre tento svet plny trapenia...ale...ja som to raz skusil, okusil som stastia a radosti, a... ono to naozaj funfuje.. som stastny ...
mna ako prve po precitani nadpisu napadlo ze ked nasi doktori povedia ze je nieco nevyliecitelne, myslia tym to ze ak im poriadne zacvakas tak sa pokusia s tym nieco robit, ale spat k teme, @murcatko ma 100% pravdu, povedz ako by si sa citila keby si zistila ze tvoja choroba JE VYLIECITELNA? lebo ona vyliecitelna je - skus si precitat Moc nasho podvedomia od Murphyho a zivot sa ti otoci o 180° ver mi
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
9 komentov
inak nevim ci som to pochopila dobre lebo je dost hodin
sice sa mi to pise lahko, lebo si neviem predstavit ze by postihlo nieco take mna alebo blizkych, ale...urcite by som svoje myslenie neobratil o 180 stupnov... proste by som veril, ze to je len docasne, ze sa vyliecim, ze sa to predomnou urcite uz podarilo mnohym ludom...
a... ci vyhladat ludi... no ja by som sa mozno skontaktoval s nejakymi, popytat rady ako s tym zit a ako si uzit zivot co najlepsie... ale rozhodne by som sa takymi ludmi neobklopoval.. lebo by sa potom oni a ta choroba stlai sucastou mojho zivota... ale naopak, obklopoval by som sa zdravymi ludmi, potom by som sa sam citil zdravy, myslel by som si to, citil by som sa tak, a choroba by upadla do zabudnutia, ta by bola iba ako taka... mala kazdodenna neprijemnost, maly problemik ktoremu venujem len trochu, minimum casu ... tak by som teda potvrdil na kazdej urovni svojho bytia, ze som zdravy, obklopoval by som sa zdravymi, myslel zdravo, nazdravie, byt zdravym, a ktovie... keby tomu uverila moja mysel tak by tomu uverilo aj mozno uverila aj moje telo... aj take sa uz stalo ..
ale to chce vela sebadovery... ozaj vela... (odporucam na to knihu Tajomstvo - The Secret)
*(myslel) na zdravie (ale aj nazdravie znie pekne
*keby tomu uverila aj mysel tak by tomu uverilo aj moje telo....
Sory za tolko chyb ale fak je moc hodin
Čudovala by si sa ale kopa ľudí je empatická a vedia sa vcítiť do citov toho druhého. Seberovného by som si nehľadal, to skvôr niekoho kto by ma pochopil a utešil, a dal mi najavo že to nieje až také hrozné ako by sa mohlo stať. Teraz ti ide hlavne o to aby si sa s tým vyrovnala, je to pre teba ako rana pod pás, na začiatku to strašne bolí ale postupom času bolesť ustúpi a ty môžeš žiť ďalej.........
najprv som si myslel, ze mas len depresiu zo svojej choroby, a ze rodicia ta urcite podrzia, ale.. ako som si vsimol, v nich asi nemas velku oporu...
tvoj problem je asi z vacsej casti zalozeny na psychike... a...
na tvojom mieste by som zacal mysliet pozitivne... lebo z tvojich stavov vyzaruje obrovsky smutok, zial, trapenie, bolest... rovnako ako aj z tvojho blogu... pri ich citani sa mi objavovali rozne otazky, napady na zlepsenie, avsak odpovedala si mi na ne, vsetky napady si mi vyvratila...
az na jeden ..
skus opat zhodnotit svoj zivot... a zacni si vazit vsetky vsednosti niekolkonasbone viac ako to robi "zdravy" clovek... a tak prides k zaveru, ze... zivot je krasny.. ze stoji za to zit a tesit sa... ze depresia aj tak nic nevyriesi.. ja viem... mozno sa vam to bude zdat idealisticke, primoc pozitivne pre tento svet plny trapenia...ale...ja som to raz skusil, okusil som stastia a radosti, a... ono to naozaj funfuje.. som stastny ...
pre tych co este VeriA v zazraky - » www.martinus.sk/?uItem=46168&z=...
Ale hádam sú aj okamihy, ked ti je zdravotne lepšie a tie si treba užívať.
A obklopuj sa ľudmi, ktorý maju pozitívne myslenie, dokážu trochu tej pozitívneho myslenia dať aj tebe, nie takími, čo stále len nadávajú, sú mrzutí.
A to, či sú úplne zdraví, trochu chorí alebo veľmi chorí je podľa mňa druhoradé.