keď ja nikdy neviem. netuším absolútne vôbec. ono mne sa to do tej 30tky zdá tak najprirodzenejšie, ale to nestíham!!!! (mám veľmi bohatý program na ďalších 10 rokov). a potom sa mi to zasa zdá neskoro. neviem, neviem, neviem.
ale chcem. chcem jedno, ale mám vymyslené mená tri a plánujem ich všetky použiť a ešte aj pre kocúra mám vymyslené meno.
@Galinka - Keď si bola malá a pamätáš si to, tak si nemala rada druhé deti, nebavilo Ťa hrať sa s nimi? Nechápem, že máš rada zvieratá, máš rada aj ľudí - hlavne priateľov samozrejme ale možno aj všeobecne, ale z detí tiež raz vyrastú dospelí ľudia. Môžeš to brať tak, že potom z toho dieťaťa bude dospelý človek a budeš mať viac priateľov.
ale no tak takto. Vyštudujem. Nájdem si prácu, nech som nejak finančne zaistená. Nájdem vhodného darcu genetickej informácie pre moje potomstvo. Pôjdem na umelé oplodnenie. Decko bude známe, možno aj zabezpečené len tým, že nepoškvrnené počatie tu už dávno nebolo.
@artusios Keď som bola malá... pokiaľ hovoríme o veku keď som bola v škôlke, môj najbližší kontakt s inými deťmi bolo ukľudňovanie o dva roky mladšieho suseda a najdrzejší chlapec v škôlke, čo si pospevoval neslušné básničky keď sme mali po obede spať a požiadal ma o ruku...
Takže s druhými deťmi som si veľmi nerozumela, hrávala som sa väčšinou sama...
Neviem, mňa deti iritujú... Ak nerátam o štyri roky mladšieho brata, ktorý sa ku mne vždy správal akoby tam nijaký vekový rozdiel nebol, moje jediné skúsenosti s deťmi boli, že deti boli hlučné, rozmaznané, nezvládnuteľné... Nehovoriac o tom, že ma chytá nervozita keď sedím v autobuse a je tam nejaká mamička s bábätkom, ktoré začne plakať... Som schopná zvládnuť dieťa krátkodobo - dokonca malá dcéra bývalých susedov brata ani nejde pozdraviť a u mňa v izbe sa usadí, ale viac než 24 hodín by som s dieťaťom stráviť nedokázala, asi by som začala byť agresívna...
@Galinka Tak už chápem, prečo taký postoj. Vďaka. Ja si neviem predstaviť, že by mi mali stačiť priatelia a polovička, dokonca ani v kombinácii s najrôznejšími zvieratami, lebo zvieratá sú len zvieratá, ale dieťa dúfam dá životu nejaký nový rozmer, o ktorý nechcem prísť.
Inak včera som išiel a autobusom a bolo tam malé dieťa, čo stále vykrikovalo a otravovalo mamičku, že chce ten hasiaci prístroj z autobusu, lebo bude hasič. Dobre som sa zasmial.
Som si ista ze nikdy nechcem mat, ale kebyze ano, tak urcite v 20-25ke kym som este mlada a nie je medzi mnou a deckami velmi velky rozdiel aj doba v ktorej vyrastame..zo skusenosti s kamaratkami mojimi najlepsie vztahy s matkami maju tie co sa v skorsom veku narodili
Stále pokladám samú seba za dieťa a neviem si predstaviť žeby som niečo také mala vychovávať.... decko budem chcieť až keď budem finančne naozaj dobre zaobstaraná a budem ho môcť rozmaznávať...
Deti? To je ako: hladomor, mor, cholera, depresia a duševné vyhorenie v jednom...dobre, dobre, trochu preháňam, ale ja fakt neviem, čo za rozmer by mi mali deti v živote dať...z hľadiska financií, práce, voľného času a úbohého nervového systému ich vidím ako nevýhodu.
Emocionálne ma čas strávený s deťmi nijak nenapĺňa- akurát sa mi páčia tie mini veci, čo im vyrábajú...thats all
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
154 komentov
Naozaj nevylučujem možnosť, že si to raz rozmyslím, ale momentálne... ja k deťom vzťah nemám...
ale chcem. chcem jedno, ale mám vymyslené mená tri a plánujem ich všetky použiť a ešte aj pre kocúra mám vymyslené meno.
(ale vážne to takto plánujem)
Takže s druhými deťmi som si veľmi nerozumela, hrávala som sa väčšinou sama...
Neviem, mňa deti iritujú... Ak nerátam o štyri roky mladšieho brata, ktorý sa ku mne vždy správal akoby tam nijaký vekový rozdiel nebol, moje jediné skúsenosti s deťmi boli, že deti boli hlučné, rozmaznané, nezvládnuteľné... Nehovoriac o tom, že ma chytá nervozita keď sedím v autobuse a je tam nejaká mamička s bábätkom, ktoré začne plakať... Som schopná zvládnuť dieťa krátkodobo - dokonca malá dcéra bývalých susedov brata ani nejde pozdraviť a u mňa v izbe sa usadí, ale viac než 24 hodín by som s dieťaťom stráviť nedokázala, asi by som začala byť agresívna...
Inak včera som išiel a autobusom a bolo tam malé dieťa, čo stále vykrikovalo a otravovalo mamičku, že chce ten hasiaci prístroj z autobusu, lebo bude hasič. Dobre som sa zasmial.
Emocionálne ma čas strávený s deťmi nijak nenapĺňa- akurát sa mi páčia tie mini veci, čo im vyrábajú...thats all