Predstavte si že píšete váš list na rozlúčku... pre koho by bol určený, čo by obsahoval a o aký tip rozlúčky by išlo...? (napr posledných pár slov pred samovraždou alebo pred útekom z domu atď.)
Ja nechcem umrieť dobrovolne Ale keby už som stará a viem že mám za pár hodín umrieť, tak si asi vylejem na ten papier všetky pekné city a ľuďom, ktorý mi ublížili by som poďakovala, že ma spravili silnejšou. A každému koho mám rada - rodine a priateľom - by som dala jeden predmet zo svojho života. Malý, symbolický predmet, nie lampu alebo byt alebo niečo také. Tak ako to moja babka spravila, nechala mi prívesok, ktorý už dlhých 6 rokov nosím v peňaženke a viem, že stojí pri mne, aj keď už nie fyzicky. Proste by som dobrým ľuďom z môjho života chcela darovať kúsok zo mňa
bol by to krátky úryvok z knihy od Charlesa Dickensa : A Tale of Two Cities...komu by bol venovaný? ľuďom ktorí si mysleli že ma poznajú, až do chvíle kým by nespoznali skutočnú pravdu o mne...
Najskôr by som ho venovala najmä rodičom s tým, že som v živote nechápala, čo som im spravila, že sú ku mne tak zlí.
Bratom, že sa ma snažili držať nad vodou keď bolo treba a zobrali si príklad od brata, ktorý zomrel.
Sestrám, že sú takisto odporné, snobské a nepríjemné ako moja matka.
Môjmu bývalému priateľovi, že napriek tomu že mal vždy veľké problémy tiež, či už doma alebo kdekoľvek, napriek tomu stál vždy pri mne a pomáhal mi s mojími problémami.
už som nad tým premýšlal a došiel som k záveru, že by som to musel začať písať mesiac pred samovraždou a bola by z toho kniha držím v sebe hrozne vela nevyjadrených myšlienok, názorov, pocitov o ktorých by som chcel dať blízkym osobám vedieť...
Išla som na Ukrajinu a v tom čase tam boli nejaké teroristické oné, a tak že, keby ma niečo sejmulo, som nechala na ploche počítača v strede súbor... a bol určený sestre, mame, a pár ďalším ľuďom.
A kebyže ho píšem dnes, urobím to ronako, lebo sestra heslo do compu vie, a našla by to najrýchlejšie. A presne viem čo by som komu povedala
Ak by som ho mala napísať a už som ho aj neraz.. Tak neviem komu by som ho adresovala, asi by som potrebovala povedať niečo všetkým,celému svetu neuspokojila by som sa len s niekým, lebo by mi bolo ľúto že niekomu by som nenapísala nič, a písať viac listov na rozlúčku..tak by som si nevedela vybrať, nakoniec ma vždy pokus o skončenie života prešiel. Chvalabohu to bolo už dávno, je to smiešne.
Aj tak by som potrebovala aspoň jednu 100 stranovú knihu ako posledný rozlúčkový list, nevedela by som dať v posledný deň môjho života odkaz iba na papier dva.
bol by plny nenavisti, hnevu a zatrpknutosti, a vyznal by som sa v nom s pychou zo vsetkeho zleho co som hocikedy hocikomu spravil... ked som zil potichu v samote, aby na mna nezabudli aspon po smrti.. a preklinali moje meno kazdy jeden den.... (zlovestny smiech)
z domu som ušla pekne legitímnim spôsobom sťahovania .. nieje treba hned sa pre niečo zabíjať .. taký list by som napísala len ak by ma k samovražde nútili. tí ktorých mám rada o tom vedia, ktorých rada nemám to vedieť ani nemusia. nemám potrebu niekomu niečo odkazovať, možono tak jednému človeku s ktorým som sa nestihla uprimne porozprávať by som napísala pár myšlienok a faktov. dakovania a priania všetkého dobrého tím korých by som takto musela opustiť. pripadne vysvetlenie čo sa deje a stalo.
drahí prítomní, drahý otec, drahá matka, týmto zdrapom papiera sa s vami lúčim pretože som sa rozhodol ukončiť svoj život a začať žiť nový a lepší...doobre?
ale! raz som jednému exovi napiisala list, ktorý mal otvoriť v priipade mojej smrti! (ten degeš to otvoril hneď v ten večer doma... ...zvedavý ako ženská more! )
Asi by som sa snažila vysvetliť opisom svojho duševného rozpoloženia dôvod svojho odchodu adresátom, ktorích by som vnímala ako pôvodcov toho dôvodu a zároveň ospravedlniť seba, vecne a stručne dať všetkým zúčastneným alibi napriek všetkému a zľahčiť situáciu tým, že uvediem nulovú nádej na môj návrat a spomeniem všetky fakty, ktoré svedčia o tom, že nebudú s tým mať žiadne problémy. Aby to celé vyzeralo ako skutočne dobrá vec napriek tomu, že keď to robia ľudia, býva to nejako zlé, keď to spravím ja, bude to v podstate super nech sa neštvú. No a asi všetci tušia že je to nezmysel takže je to zbytočné robiť...
@dominica16 súhlas... .....ale keby sa nebodaj niečo naizaj zvrtlo až tak, že by som to nedokázala premôcť, tak buď by som trpela nejakou psychózou, čiže neviem, ako by som reagovala, pravdepodobne nijak, ...druhou možnosťou je, že by som len tak z pi*i naísala báseň plnú umeleckých metafor, ktoré by v skutočnosti nemali zmysel, ale čítajúci by sa ho po mojej smrti snažili nájsť (keďže som škodoradostná a umrela by som aspoň s touto relatívne komickou predstavou v hlave, bolo by to fajn, tj. táto vec je najpravdepodobnejšia. ) ....alebo tretia možnosť začala by som opisovať všetky svoje pocity, napísala by som nespočetne veľa strán, nakoniec by sa mi uľavilo a nezabila by som sa.. .....btw. čo máš také samovražedné fóra??..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
Keby som sa chcela zabiť napíšem "Bozajte ma v riť" a bolo by to určené všetkým v tomto zasranom meste aj všetkým ostatným ktorých poznám.
Neviete si predstaviť koľko krát som nad tým premýšľala.
hudba pre mna poskytuje viac slov ako dokazem napisat
Bratom, že sa ma snažili držať nad vodou keď bolo treba a zobrali si príklad od brata, ktorý zomrel.
Sestrám, že sú takisto odporné, snobské a nepríjemné ako moja matka.
Môjmu bývalému priateľovi, že napriek tomu že mal vždy veľké problémy tiež, či už doma alebo kdekoľvek, napriek tomu stál vždy pri mne a pomáhal mi s mojími problémami.
:
:
A ešte zopár vecí, ktoré sem vešať nechcem.
taketo nieco
Išla som na Ukrajinu a v tom čase tam boli nejaké teroristické oné, a tak že, keby ma niečo sejmulo, som nechala na ploche počítača v strede súbor... a bol určený sestre, mame, a pár ďalším ľuďom.
A kebyže ho píšem dnes, urobím to ronako, lebo sestra heslo do compu vie, a našla by to najrýchlejšie. A presne viem čo by som komu povedala
asi take nieco
ale! raz som jednému exovi napiisala list, ktorý mal otvoriť v priipade mojej smrti! (ten degeš to otvoril hneď v ten večer doma... ...zvedavý ako ženská more! )
ale asi by som vysvetlovala všetky svoje pocity
a určite by som tam napísala, čo sa mi na kom nepáčilo a že, čo pre mňa niektorí znamenali
PS: Odfoťte sa keď to budete čítať a pošlite mi fotku