Urobili ste niečo čoho fakt fakt, že moc ľutujete?
Napríklad ja ľutujem toho, že som chcela "vyvenčiť" škrečka a tak som ho dala na vodítko, ktoré som mu moc utiahla a tak ochrnul na zadné nohy a do 3 dní umrel Chudák...
Ľutujem toho dosť veľa. V mnohých situáciách som sa mohol zachovať inak než som sa zachoval, ale nie je to nič strašné. Len sa mohol môj život vyvinúť inak ako teraz čo by mohlo byť zaujímavé.
pána, keby som to tu teraz mala vypisovať čo ľutujem... ale jedna vec tam bude asi navždy... do konca života, a už ju nezmením... len sa s ňou musím naučiť žiť... a už sa o to snažím skoro rok...
Ja sa riadim heslom: Nikdy neľutuj to, čo si spravil, lebo vtedy si si to tak prial. A preklad?: Nikdy nelituj to, co si udělal, lebo vtedy sis to tak přál (jak sa povie vtedy?)
LUTUJEEEEM..: (vsetko zleco som spravila za posledne dva tyzdne..zdy sa snazim pomoct a nejako to nikdy nevychadza!!:. (..ja chcem lubit ale nemosem a tolutujem asi najviac. (
ja lutujem ze som isla von z jednym takym chalanom,ktory si to zle vysvetlil a teraz ma stale otravuje..a lutujem to ze som sa nad nim pozastavovala a teraz to dopadlo na p**u..na druhej strane aspon mam od neho pokoj
Tak skús zájsť na hranicu svojich možností a predstaviť si seba ako 16R dievča, tebe by sa páčilo, keby vkuse niekto komentoval tvoj vek a odsudzoval ťa len na jeho základe?
Ja tvrdím, že aj inteligentným babám to môže liezť na nervy ... A práve preto, že sú inteligentné, (nazvime to škaredo - výnimky) ale ty ich všetky hodíš do jedného vreca na základe veku ...
Človek robí v živote veľa rozhodnutí....Keďže má slobodnú vôľu...rozhoduje sa...či už dobre alebo zle...niekedy sa aj z môjho pohľadu vidia moje rozhodnutia ako nesprávne a svojim spôsobom ich ľutujem...že som to mohol inak spraviť...inak povedať...jemnejšie...alebo radšej vôbec....
Reči typu..ľutujem, že ešte žijem napádajú aj mňa...a netajím sa tým, že nielen občas...
Ale na druhý deň vyjde slnko...usmeje sa na mňa ranná neznáma...dostanem o jeden rohlík viacej...alebo ma prezvoní dávna kamarátka...a vtedy vidím, že to má ešte zmysel...že sa dá ísť ďalej...dá sa kráčať...
A teda...aj ľutujem aj neľutujem...záleží od situácie...
Clovek, ktory lutuje, je este stale clovekom. Ale ked pretane lutovat omylov, nie je dokonaly. Ale namysleny ci bezcitny... Ja lutujemkazdy den vela veci. Drobnosti, napriklad, ze som malo s tymi, ktorych mam rada a namiesto toho marnim casom pri dakej zbytocnosti. A VZDY lutujem, ked sa zamilujem...
lutujem ze neviem zit bez zavislosti na cloveku ktoreho totalne generalne nenavidim a lutujem ked jedinemu cloveku, ktoreho fakt a uprimne viem lubit, ublizujem. a okrem toho este kopec dalsich veci...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
45 komentov
A čo by si chcel byť nekrofil?
Dúfam, že to vás len zasiahla momentálna skepsa, popravde, tak trochu si neviem predstaviť, že bo bola toto: @4 pravda ....
ble
už dávno som nič poriadne neoľutoval
... A inak nesúhlasím, pretože človek v návale hormónov dokáźe porobiť kopu somarín, čo ešte neznamená, že to tak bolo dobre ...
Akože sorry, ale čo keby si prestal komentovať každého vek?
Skús si predstaviť seba v 16, že niečo napíšeš, alebo niečo sa spýtaš a vždy len niekto okomentuje tvoj vek ... Je to podľa teba ok?
Tak skús zájsť na hranicu svojich možností a predstaviť si seba ako 16R dievča, tebe by sa páčilo, keby vkuse niekto komentoval tvoj vek a odsudzoval ťa len na jeho základe?
Hej, to je super argument
Ja tvrdím, že aj inteligentným babám to môže liezť na nervy ... A práve preto, že sú inteligentné, (nazvime to škaredo - výnimky) ale ty ich všetky hodíš do jedného vreca na základe veku ...
ale co som to chcela.
jaj dodat este k tej teme ze sa strasne ujebavam na tom tvojom lutujem. jak si vyvencila skrecka. proste si ho vyvencila na druhy svet no
Dávam za pravdu
Reči typu..ľutujem, že ešte žijem napádajú aj mňa...a netajím sa tým, že nielen občas...
Ale na druhý deň vyjde slnko...usmeje sa na mňa ranná neznáma...dostanem o jeden rohlík viacej...alebo ma prezvoní dávna kamarátka...a vtedy vidím, že to má ešte zmysel...že sa dá ísť ďalej...dá sa kráčať...
A teda...aj ľutujem aj neľutujem...záleží od situácie...
Ale hlavne to, že som si kvôli pár blbcom pokazila detstvo a možno aj celý život...