Spominate si na nieco, co vam niekedy ina osoba povedala (vzhladom k vam alebo vseobecne), co vas vyrazne ovplyvnilo a zapamatali ste si to? Napisem priklady z mojho zivota v prvom komente, aby ste vedeli o com hovorim
Asi pred dvoma rokmi sme boli z byvalej prace s ludmi na horach a jedna zenska z uplne ineho timu s ktorou som nikdy nebola v nejakom priamom kontakte mi po celodennej ture povedala nieco ako "je hrozne prijemne s tebou byt".. a bol to jeden z naj komplimentov ake som kedy dostala, ako clovek ktory o sebe vecne pochybuje a ma pocit ze kazdeho obtazuje to bolo hrozne obohacujuce nieco take pocut mam pocit ze mi to istym sposobom zvysilo sebavedomie, vediet ze mozem na ludi takto posobit.
Na opacnu notu, pred par rokmi mi kamarat povedal, ze ma niekedy pocit ze sa spravam krajsie k predavacke v obchode nez k vlastnej rodine a kamaratom. A vtedy som si uvedomila ze ma pravdu, ze som az prilis slusna a mila k ludom ktorych ani nepoznam no zaroven sa voci svojim blizkym spravam dost bez rozmyslu a impulzivne. Odvtedy som sa snazila zmenit to a myslim ze sa mi to aspon ciastocne dari..
Treti priklad na odlahcenie z kategorie "zivotne pravdy nie mierene priamo na vasu osobu" raz mi jeden chalan s ktorym som bola na tinder rande povedal ze kazdy clovek na tinderi vyzera nazivo tak, ako jeho najhorsia fotka v profile. Pride mi ze je v tom dost pravdy a celkom som sa podla toho potom riadila :'D
Taketo nieco mam na mysli, tak napiste aj vy ake vyhlasenia inych ludi vam zostali v pamati, ci uz priamo voci vasej osobe alebo vo vseobecnosti
mne najviac usadol v hlave mudry vyrok mojho byvaleho majstra na praxi, clovek zdatny v elektrotechnike ku ktoremu prechovavam obdiv aj pre jeho pokojnu povahu :
"cim viac toho viem, tym viac toho neviem"
rozumej cim viac vedomosti mas tym viac si uvedomis aky je clovek hlupy a ako zalostne malo toho vie, cely zivot sa uci aj tak zomrie hlupy. Cim viac vies, tym viac sa otvoria obzory neznameho.
A clovek co najviac vie , sa spravidla stava skromnejsi, nez ludia ktori vedia v podstate hovno alebo len nieco a tvaria sa ze vedia vsetko.
Raz mi jedna baba, s ktorou som randil (aspon ja som to tak bral) povedala ked jej doplo, ze za nou nechodim pre jej pekne oci, ze clovek je navzdy sam.. a myslim, ze je na tom nieco pravdy, myslim si, ze sa schvalne obklopujeme a zijeme s ludmi len aby sme neboli sami. Skutocne clovek nepotrebuje mat taky privesok akoby, vystaci si aj sam... Ale je fajn mat niekoho pri sebe, pre ktoreho tu mozete byt, pkmahat si navzajom a podobne..
Byvaly majster mi raz povedal, ked som mu povedal, ze beriem ohlad aj na druhych a ze ich seteim lebo neboli tak dobri ako ja... Ze , co ma po nich... ?! Fakt akoze, co ma po nich?! Zo 100 ludi im podobnych, kolegov atd .kolko ti skutocne pomoze ked sa ocitnes v nejakom existencnom probleme? 1?2?
jedna kamka mi dost prehovorila do duše par rokov dozadu, ked mi povedala, ze kamosi, pri ktorych sa moj zivot neposuva dopredu a ktori mi vyslovene nepomahaju,aby bol lepsi nie su tak podstatni a nemala by som sa kvoli nim trapit a pretrhnut.. odvtedy som psychicky ovela vyrovnanejšia
Super tema
Kedysi to boli hlavne vyroky smerujuce k posilneniu mojho sebavedomia v beznom zivote alebo napr. v medziludskych vztahoch, ale to uz som si v poslednych rokoch dost zrovnala a
nespominam si uz na konkretne vety. Teraz je najväcsou Achillovou pätou praca, takze ma najviac "zasiahnu" vyroky v tejto oblasti. Napr. ked ma pochvali vedenie alebo akakolvek autorita, akou bol napriklad byvaly sef - skvely lekar, clovek a extremne sikovny operater. A tento clovek mal v ociach slzy, ked som mu oznamila, ze podam vypoved a povedal, ze predo mnou nikdy nemal pocit, ze sa tak oplati niekoho nieco ucit a ze mu bude smutno a mozem sa kedykolvek vratit. Pricom s dalsimi 5 ludmi, ktori tiez postupne odisli, sa nerozlucil v dobrom, o to viac ma potesilo, co mi povedal. A potesi ma aj vzdy, ked mi napise prianie k meninam po slovensky (je Cech) alebo ma pozve na Vianocny vecierok, na ktorom je cca 30 ludi s tym, ze pri uvodnom prihovore opakuje, ze by bol rad, keby som sa vratila. Mozno to pre niekoho znie ako blbost, ale pre mna je to vyznamne, pretoze ho vnimam ako obdivuhodnu osobnost a vzdy som pred nim mala trochu komplex z vlastnej neschopnosti.
@void mi povedal, že je úplne jedno na koľkú vstávam do roboty, aj tak je to vstávanie rovnako hrozné, teraz si na to spomeniem pri každom vstávaní na 11-tu
Byvala sefka mi raz medzi recou povedala, ze ma nikdy nevidela v situacii, kedy by som si nevedela poradit, a to to bol uplne najvacsi mozny kompliment a velmi to zmenilo moj sebaobraz a dava mi to super pocit stale, ze idem-riesim a mam na to, a nemusim sa trapi, aj ked sto veci poseriem, nakoniec to bude alright
Tiez pracovne: jeden dost na SVK dolezity clovek, ked sme pili na sluzobke o pokrocilej hodine, mi hovori: povedz, kde chces robit, na ktorom urade, ministerstve, v ktorej firme, z ktorej poznam ludi, povedz u koho chces a bude
To som odmietla, lebo mozem jebat slovensku statnu spravu a prislo mi to, ze takto zacinali Kocnerove opicky dakedy v mojom veku, ale to mi tiez otvorilo oci dost o fungovani statnych postov
Uplne odinakadial: prvy rocnik na VS, povinna telesna vychova, chodievala som do posilky, lebo vlastne nic ine mi do rozvrhu nesedelo. A bola.som pri cable pulls, striedali sme sa na takych stanovistach na okruhy, a vedla mna velky namakany typek mi tak milo a povzbudivo hovori, ze naloz si viac, to ty das.. a to bolo jeden z mala raz, co ma kedy v zivote niekto pozitivne motivoval pri sporte, uplne random clovek, a strasne som sa z toho tesila a potom s zacala chodit aj mimo povinnych hodin. Dovtedy som vzdy mala extremnu traumu z telesnej vychovy, lebo som riadne drevo a vzdy si zo mna kazdy robil prdel a spoluziaci mi davali vyzrat, ze konecne mi nieco nejde
A este z ineho rozka, mamka mi niekedy tak necakane povie, ze staraj sa o seba, ty si najdolezitejsia.. teda ze ak sa clovek rozkraja pre druhych, tak to nie je dobre, a sice som aj tak clovek-rohozka, ale snazim sa to mat na pamati
A ešte jeeden na odľahčenie, na jednej párty sa mňa a kamošky spýtali dvaja mlaďasi že ktorý z nich je krajší.
A ja im na to, že to sa nedá povedať, poznám vás 7 sekúnd, a ste kamoši, nebudem vás porovnávať. Ani vy by ste nevedeli povedať ktorá z nás je krajšia.
A oni hneď dvojhlasne na to : "Vedeli, ona."
Este som si spomenla na 2 priklady zo vzdialenejsej minulosti.
Kedysi mi povedal jeden kamarat, ovela starsi a rozumnejsi nez ja, ze som objektivna za kazdych okolnosti. Brala som to ako obrovsky kompliment, lebo som sa o ti vzdy snazila, aj ked netvrdim, ze to je ultimatne spravne.
Ked som maturovala, mala som 4 predmety rozdelene do 4 po sebe iducich dni. Cely gympel som sa dobre ucila, na maturitu som sa tiez dost pripravovala a potom som si v prvych 3 dnoch vytiahla z kazdeho z tych prvych 3 predmetov jednu z najhorsich otazok (najtazsich + najmenej som si v nich verila). Hovorila som si, ze sa mi urcite stastie vrati na chemii, kde to najviac potrebujem (to bol 3. predmet v poradi) ale ked som si tam vytiahla pre mna uplne najhorsiu otazku (doteraz si spominam: 24. derivaty karboxylovych kyselin a ja som sa naucila otazky 1-23 a ked som zistila, ze nestiham, sla som od konca a presla 30-25), normalne som sa rozplakala na priprave, lebo sa mi zdalo hrozne nefer, kolko som sa ucila a mam stale takuto smolu No a ked som potom volala rodicom, ako som dopadla, otec ma uplne vysmial, ze co riesim, ked som zo vsetkych predmetov dostala 1, ved do zivota je ovela lepsie vediet improvizovat a "upliest z hovna bic" nez plnit jednoduche ulohy lavou zadnou Aj ked cela maturita mi teraz pride ako jednoducha uloha, ale v 18-tich som to brala inak
tak pozitívne: že ako viem vždy všetko zaklincovať a celkovo veci ohľadom logického myslenia a zmyslu pre humor, celkovo sa ľuďom páči všeobecný prehľad a poradenie si v skôr každej situácii + rýchlosť, napr. ked v práci dostanem robiť nejaké tabuľky v Exceli, filtrovať a pod., rátajú na pol dňa a ja mám za pol hodiny
negatívne: keď som bola na tom horšie, tak som od viacerých počula, že žiadny muž ma nebude chcieť len preto, že nikoho nemám a že je mojim snom sa vydať a mať deti, že musím mať ja sama usporiadaný život, venovať sa sebe a potom to príde, a je to pravda....toto už ja šírim ďalej, nakoľko mám kamošku, čo má 36 a je na tom ešte horšie, lebo uviazla na jednom bode, bez muža, rok a pol bez práce, rodičia starí a chorí, súrodenci žiadni (ale toto inak ani ja)- len musím byť opatrná, lebo je tam podozrenie na depresiu, vtedy vôľa chýba a nemôže za to, tam už musí riešiť odborník
Svokra a upratovacka, co k nam chodi pomahat sa zaciatkom roka 'velmi taktne' bavili o tom, ze sa zagulacujem a kde to najviac vidno. Mna to tak nastartovalo, ze som odvtedy schudla 15kg.
Pracovne: Dostala som feedback, ze som na meetingoch tichsia a mam sa viac prejavit. Sice to bola kokotna poznamka, lebo nie tak davno predtym mi zomrel otec a ten manager o tom dobre vedel, ale dnes malokoho pustim k slovu pri tech. meetingoch s klietmi. Spravam sa podobne sebavedomo ako kolegovia z radov samozerskych alfasamcov. Zaujimalo by ma kolki z nich to tiez len hraju ako ja.
bývalá profesorka zo strednej nám len tak vrámci konverzácie niekoľkým povedala, že ak máme nejaké nedostatky/chyby (hlavne na tele, tvári) tak by sme ich nemali tajiť/zakrývať, ale ukázať ich a ostatní si na ne hneď zvyknú a potom už človek nemusí nič riešiť. To so mnou tak nejako ostalo.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
Na opacnu notu, pred par rokmi mi kamarat povedal, ze ma niekedy pocit ze sa spravam krajsie k predavacke v obchode nez k vlastnej rodine a kamaratom. A vtedy som si uvedomila ze ma pravdu, ze som az prilis slusna a mila k ludom ktorych ani nepoznam no zaroven sa voci svojim blizkym spravam dost bez rozmyslu a impulzivne. Odvtedy som sa snazila zmenit to a myslim ze sa mi to aspon ciastocne dari..
Treti priklad na odlahcenie z kategorie "zivotne pravdy nie mierene priamo na vasu osobu" raz mi jeden chalan s ktorym som bola na tinder rande povedal ze kazdy clovek na tinderi vyzera nazivo tak, ako jeho najhorsia fotka v profile. Pride mi ze je v tom dost pravdy a celkom som sa podla toho potom riadila :'D
Taketo nieco mam na mysli, tak napiste aj vy ake vyhlasenia inych ludi vam zostali v pamati, ci uz priamo voci vasej osobe alebo vo vseobecnosti
"cim viac toho viem, tym viac toho neviem"
rozumej cim viac vedomosti mas tym viac si uvedomis aky je clovek hlupy a ako zalostne malo toho vie, cely zivot sa uci aj tak zomrie hlupy. Cim viac vies, tym viac sa otvoria obzory neznameho.
A clovek co najviac vie , sa spravidla stava skromnejsi, nez ludia ktori vedia v podstate hovno alebo len nieco a tvaria sa ze vedia vsetko.
Byvaly majster mi raz povedal, ked som mu povedal, ze beriem ohlad aj na druhych a ze ich seteim lebo neboli tak dobri ako ja... Ze , co ma po nich... ?! Fakt akoze, co ma po nich?! Zo 100 ludi im podobnych, kolegov atd .kolko ti skutocne pomoze ked sa ocitnes v nejakom existencnom probleme? 1?2?
Kedysi to boli hlavne vyroky smerujuce k posilneniu mojho sebavedomia v beznom zivote alebo napr. v medziludskych vztahoch, ale to uz som si v poslednych rokoch dost zrovnala a
nespominam si uz na konkretne vety. Teraz je najväcsou Achillovou pätou praca, takze ma najviac "zasiahnu" vyroky v tejto oblasti. Napr. ked ma pochvali vedenie alebo akakolvek autorita, akou bol napriklad byvaly sef - skvely lekar, clovek a extremne sikovny operater. A tento clovek mal v ociach slzy, ked som mu oznamila, ze podam vypoved a povedal, ze predo mnou nikdy nemal pocit, ze sa tak oplati niekoho nieco ucit a ze mu bude smutno a mozem sa kedykolvek vratit. Pricom s dalsimi 5 ludmi, ktori tiez postupne odisli, sa nerozlucil v dobrom, o to viac ma potesilo, co mi povedal. A potesi ma aj vzdy, ked mi napise prianie k meninam po slovensky (je Cech) alebo ma pozve na Vianocny vecierok, na ktorom je cca 30 ludi s tym, ze pri uvodnom prihovore opakuje, ze by bol rad, keby som sa vratila. Mozno to pre niekoho znie ako blbost, ale pre mna je to vyznamne, pretoze ho vnimam ako obdivuhodnu osobnost a vzdy som pred nim mala trochu komplex z vlastnej neschopnosti.
Tiez pracovne: jeden dost na SVK dolezity clovek, ked sme pili na sluzobke o pokrocilej hodine, mi hovori: povedz, kde chces robit, na ktorom urade, ministerstve, v ktorej firme, z ktorej poznam ludi, povedz u koho chces a bude
To som odmietla, lebo mozem jebat slovensku statnu spravu a prislo mi to, ze takto zacinali Kocnerove opicky dakedy v mojom veku, ale to mi tiez otvorilo oci dost o fungovani statnych postov
Uplne odinakadial: prvy rocnik na VS, povinna telesna vychova, chodievala som do posilky, lebo vlastne nic ine mi do rozvrhu nesedelo. A bola.som pri cable pulls, striedali sme sa na takych stanovistach na okruhy, a vedla mna velky namakany typek mi tak milo a povzbudivo hovori, ze naloz si viac, to ty das.. a to bolo jeden z mala raz, co ma kedy v zivote niekto pozitivne motivoval pri sporte, uplne random clovek, a strasne som sa z toho tesila a potom s zacala chodit aj mimo povinnych hodin. Dovtedy som vzdy mala extremnu traumu z telesnej vychovy, lebo som riadne drevo a vzdy si zo mna kazdy robil prdel a spoluziaci mi davali vyzrat, ze konecne mi nieco nejde
A este z ineho rozka, mamka mi niekedy tak necakane povie, ze staraj sa o seba, ty si najdolezitejsia.. teda ze ak sa clovek rozkraja pre druhych, tak to nie je dobre, a sice som aj tak clovek-rohozka, ale snazim sa to mat na pamati
"Všetko je len v tvojej hlave."
"Ty nedokážeš žiť pre človeka, ty žiješ iba pre chvíľkové okamihy radosti."
"Keby ti chýbala iba jedna tvoja vlastnosť - empatia, bola by si dobrým sériovým vrahom."
"Je lepšie zmieriť sa so sebou, ako bojovať sám proti sebe."
"Ľudia ťa majú ešte viac piči ako ty ich, nerieš že sa na teba niekto pozerá."
A ja im na to, že to sa nedá povedať, poznám vás 7 sekúnd, a ste kamoši, nebudem vás porovnávať. Ani vy by ste nevedeli povedať ktorá z nás je krajšia.
A oni hneď dvojhlasne na to : "Vedeli, ona."
Kedysi mi povedal jeden kamarat, ovela starsi a rozumnejsi nez ja, ze som objektivna za kazdych okolnosti. Brala som to ako obrovsky kompliment, lebo som sa o ti vzdy snazila, aj ked netvrdim, ze to je ultimatne spravne.
Ked som maturovala, mala som 4 predmety rozdelene do 4 po sebe iducich dni. Cely gympel som sa dobre ucila, na maturitu som sa tiez dost pripravovala a potom som si v prvych 3 dnoch vytiahla z kazdeho z tych prvych 3 predmetov jednu z najhorsich otazok (najtazsich + najmenej som si v nich verila). Hovorila som si, ze sa mi urcite stastie vrati na chemii, kde to najviac potrebujem (to bol 3. predmet v poradi) ale ked som si tam vytiahla pre mna uplne najhorsiu otazku (doteraz si spominam: 24. derivaty karboxylovych kyselin a ja som sa naucila otazky 1-23 a ked som zistila, ze nestiham, sla som od konca a presla 30-25), normalne som sa rozplakala na priprave, lebo sa mi zdalo hrozne nefer, kolko som sa ucila a mam stale takuto smolu No a ked som potom volala rodicom, ako som dopadla, otec ma uplne vysmial, ze co riesim, ked som zo vsetkych predmetov dostala 1, ved do zivota je ovela lepsie vediet improvizovat a "upliest z hovna bic" nez plnit jednoduche ulohy lavou zadnou Aj ked cela maturita mi teraz pride ako jednoducha uloha, ale v 18-tich som to brala inak
negatívne: keď som bola na tom horšie, tak som od viacerých počula, že žiadny muž ma nebude chcieť len preto, že nikoho nemám a že je mojim snom sa vydať a mať deti, že musím mať ja sama usporiadaný život, venovať sa sebe a potom to príde, a je to pravda....toto už ja šírim ďalej, nakoľko mám kamošku, čo má 36 a je na tom ešte horšie, lebo uviazla na jednom bode, bez muža, rok a pol bez práce, rodičia starí a chorí, súrodenci žiadni (ale toto inak ani ja)- len musím byť opatrná, lebo je tam podozrenie na depresiu, vtedy vôľa chýba a nemôže za to, tam už musí riešiť odborník
Pracovne: Dostala som feedback, ze som na meetingoch tichsia a mam sa viac prejavit. Sice to bola kokotna poznamka, lebo nie tak davno predtym mi zomrel otec a ten manager o tom dobre vedel, ale dnes malokoho pustim k slovu pri tech. meetingoch s klietmi. Spravam sa podobne sebavedomo ako kolegovia z radov samozerskych alfasamcov. Zaujimalo by ma kolki z nich to tiez len hraju ako ja.
Len na jednu vec, keď mi raz @jesusmariajozefee volal a povedal mi, že som to najlepšie, čo ho ten rok stretlo ...asi nie som celkom zbytočný odpad