Mali ste problémy so štúdiom kvôli zlému psychickému stavu?
Nedokázali ste sa sústrediť na učenie, odbor vás nenapĺňal ako kedysi, skúškové bolo horšie ako smrť atď .. Kam to až zašlo? Prerušil alebo skončil niekto z vás so štúdiom? Ako to vnímate ak sa na to pozeráte spätne?
škola ma bavila, aj keď to bolo veľmi náročné, prvotný šok zo zmeny SŠ za VŠ som prekonala asi až po dvoch mesiacoch, a potom to už nejak išlo, nikdy som sa nepretrhla, ale spĺňala som všetky úlohy na čas, kú skúškam som pristupovala zodpovedne a navyše ma bavilo to kávičkovanie, prechádzky po meste medzi prednáškami, rozumní ľudia .. popritom som stíhala brigádovať, stretávať sa s kamošmi, pártyzovať, život bol fajn
na začiatku letného v 2. prišla korona, a vtedy sa všetko obrátilo, zo mňa sa stal melancholik bez motivácie, s občasnou myšlienkou že som súca na psychiatriu. škola sa stala tragédiou, všetky tie krásne cviká v labákoch ktoré som mohla mať mi boli odopreté. stratila som záujem študovať, ale ani nič iné sa mi vlastne nechce robiť. škola bola stále mojou prioritou a predstava že by som skončila po dvoch ukončených ročníkoch ma desí. som v medziročníku, chýba mi jeden predmet, nemám ešte nič k bakalárke, neviem ako budem schopná sa učiť na štátnice. som zdrvená a neviem sa sama vyhrabať z tejto situácie.
Nedopísal som bakalárku, lebo ma skoro jeblo z bludov a depresií Ale tak, musím uznať že som si výberom témy fakt neuľahčil život.. čiže asi by som to možno nenapísal aj tak.
Na jednu VŠ som sa vykašľala hneď na začiatku, chodila som stále na prednášky, ktoré ma zaujímali do konca ZS. Potom som si dala pauzu, aby som zistila, čo vlastne chcem, teraz som na druhej VŠ, stále neviem, čo chcem, nebaví ma corona style školy, chcem sa socializovať, ale všetko, čo som mala spraviť, som spravila zatiaľ vždy načas, k skúškam zodpovedne nepristupujem, skôr sa spolieham na svoje schopnosti improvizácie, všeobecný rozhľad, skvelú pamäť a schopnosť rozumieť snáď všetkému (áno, mám trochu narcistické sklony). Zajtra ma čaká moja prvá skúška.
Môj prvý semester bol totálny masaker z toho dôvodu, že som si dala strašne veľa predmetov nevediac, ako to vlastne funguje. Celý semester som strávila na izbe prípravou vždy na ďalší týždeň, lebo som toho mala proste veľa. Skúškové bolo tiež brutálne, no ja som k tomu pristupovala veľmi zodpovedne, čiže som všetko spravila. Utešovala som sa, že sa budem viac socializovať po prváku, keď budem mať toho menej - koľká naivita. Začala korona a strávila som posledné 2 roky doma formou dištančnej výučby. Netvrdím, že by mi to vyhovovalo, no zároveň som nemala z toho žiadne depresie ani nič podobné. Bola som skôr rada, že si môžem trochu uľahčiť skúšky, lebo vieme aké je online štúdium. Taktiež som si užívala, že nemusím cestovať hore dole do Bystrice a domov. V lete som išla na brigádu do zahraničia, tak som si trocha vykompenzovala to domasedenie a teraz som na erazme. Čiže za mňa úplná pohoda. A zas neviem akých kamošov na VŠ nemám, ktorí by mi chýbali alebo čo. Taktiež tým, že v prváku som toho mala tak veľa, som si následne uľahčila ďalšie 2 roky štúdia. Aktuálne mám len 2 povinné predmety, z ktorého si jeden nahrádzam erazmovým a z toho druhého mám vo štvrtok skúšku, tak to sa aktuálne učím.
Väčšinu času som napriek psychickým sračkám porobila, čo som mala a pristupovala zodpovedne. I keď nemám žiadnu hardcore školu, je toho dosť v priebehu semestra. No a na kreatívu treba nohy v teple a necítiť sa ako sociálny mimoň, korona toto celkom zabila.
Minulý semester som mala breakdown a nevládala sa učiť, pozornosť bola v piči, takže deň pred štátnicou som sa odhlásila a šla kvíliť do vankúša
ano, uplne zufalstvo mi dodalo odvahu tiez urobit na mna radikalne rozhodnutie, odist po uspesne absolvovanom prvom roku prava do... prec.... a nic lepsie som urobit nemohla... druha VS nebola tak narocna, no stresy som vzdy ako perfekcionista mala... stresy som zajedala, cize celu VS a svoju mladost som prezila ako pinguin.... ja som taka rada, ze nemusim mat so skolou nic spolocne...
Skúškové je smrť, každým rokom je to horšie a momentálne ani nemám motiváciu sa učiť lebo chcem (na 90% budem, aj keby nechcem) predlžovať. Primárne asi kvôli väčšej psychickej pohode a zmene témy bakalárky.
Áno, skoncil som po 3 rokoch bez titulu, posledny semester som sa v skole uz skoro ani neukazal, vratil som sa na svk a vyhladal odbornu pomoc odvtedy je lepsie a dokonca studujem zas aj ked uplne iny odbor xdds
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že na to máš a nespochybnovat to. Prešla si úspešne 2 ročníky, absolútne nič ti už nezabráni dosiahnuť titul.
Takze nebuď zdrvena z toho, že zatiaľ nemas všetko pod kontrolou, nemáš nič k bakalárke a nedokážeš si to predstaviť, ako to spravíš. Tieto pocity sme mali snáď úplne všetci, až na pár premotivovanych, ktorí školou doslova žili.. a áno spravili sme to!
Niekedy je dôležité nechať sa len unášať vodou a nerobiť zbytočnú paniku. Takze rob čo je v tvojich silách a usmej sa, lebo čoskoro už budeš bakalár!
Veď nemusíš mat Acka ani Bcka na štátniciach a z bakalárky, diplom mame všetci rovnaký.
A ešte by som dodala, že zbytočne si to nekomplikuj.
Vyber si jednoduchú tému, skús osloviť školiteľa, ktorý nie je moc premotivovany a nemá vysoké nároky…
A povedz si, že aj keby to nedáš, nič hrozne sa nestane a svet sa nezrúti… lebo počas školy sa javí, že je to cely náš svet, aj keď to tak nie je.
V prváku vynútený medziročník rodičmi (chcela som odísť po neúspešnej skúške úplne, , lebo som to brala ako znamenie
), ale bolo to dobré rozhodnutie...viacej času mi pomohlo prekonať v danej chvíli zlé obdobie...celým štúdiom ma doprevádzalo veľa alkoholu a všemožné brigády len aby som sa nemusela venovať škole a ľuďom v nej. Naštastie to dopadlo dobre, posledný semester som sa do toho oprela a dnes pracujem v odbore a s titulom happy end ..juhuuuuu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
škola ma bavila, aj keď to bolo veľmi náročné, prvotný šok zo zmeny SŠ za VŠ som prekonala asi až po dvoch mesiacoch, a potom to už nejak išlo, nikdy som sa nepretrhla, ale spĺňala som všetky úlohy na čas, kú skúškam som pristupovala zodpovedne a navyše ma bavilo to kávičkovanie, prechádzky po meste medzi prednáškami, rozumní ľudia .. popritom som stíhala brigádovať, stretávať sa s kamošmi, pártyzovať, život bol fajn
na začiatku letného v 2. prišla korona, a vtedy sa všetko obrátilo, zo mňa sa stal melancholik bez motivácie, s občasnou myšlienkou že som súca na psychiatriu. škola sa stala tragédiou, všetky tie krásne cviká v labákoch ktoré som mohla mať mi boli odopreté. stratila som záujem študovať, ale ani nič iné sa mi vlastne nechce robiť. škola bola stále mojou prioritou a predstava že by som skončila po dvoch ukončených ročníkoch ma desí. som v medziročníku, chýba mi jeden predmet, nemám ešte nič k bakalárke, neviem ako budem schopná sa učiť na štátnice. som zdrvená a neviem sa sama vyhrabať z tejto situácie.
Minulý semester som mala breakdown a nevládala sa učiť, pozornosť bola v piči, takže deň pred štátnicou som sa odhlásila a šla kvíliť do vankúša
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že na to máš a nespochybnovat to. Prešla si úspešne 2 ročníky, absolútne nič ti už nezabráni dosiahnuť titul.
Takze nebuď zdrvena z toho, že zatiaľ nemas všetko pod kontrolou, nemáš nič k bakalárke a nedokážeš si to predstaviť, ako to spravíš. Tieto pocity sme mali snáď úplne všetci, až na pár premotivovanych, ktorí školou doslova žili.. a áno spravili sme to!
Niekedy je dôležité nechať sa len unášať vodou a nerobiť zbytočnú paniku. Takze rob čo je v tvojich silách a usmej sa, lebo čoskoro už budeš bakalár!
Veď nemusíš mat Acka ani Bcka na štátniciach a z bakalárky, diplom mame všetci rovnaký.
Vyber si jednoduchú tému, skús osloviť školiteľa, ktorý nie je moc premotivovany a nemá vysoké nároky…
A povedz si, že aj keby to nedáš, nič hrozne sa nestane a svet sa nezrúti… lebo počas školy sa javí, že je to cely náš svet, aj keď to tak nie je.
), ale bolo to dobré rozhodnutie...viacej času mi pomohlo prekonať v danej chvíli zlé obdobie...celým štúdiom ma doprevádzalo veľa alkoholu a všemožné brigády len aby som sa nemusela venovať škole a ľuďom v nej. Naštastie to dopadlo dobre, posledný semester som sa do toho oprela a dnes pracujem v odbore a s titulom happy end ..juhuuuuu