Mám problém s komunikáciou

je to v poriadku taky su niektori ludia aj ja som v spolocnosti introvert a medzi kamaratmi najvacssi extrovert a niekedy je lepsie nepovedat nic ako trepat hluposti tak podla mojho nazoru je to v poriadku

len si trochu placha a hanbliva to je vsetko podla mna.

postupne to treba prekonávať, vyhľadávať také situácie a ono to i keď pomaly, ale pôjde



plus skús trocha zapracovať na sebavedomí

tiež som na tom podobne, ale neviem ako to riešiť. ale akosi to ani neriešim lebo kto ma pozna vie že ja som ukcená len že v cudzej spoločnosti mi to nejde...

poznám to.. bola som taká.. ale akosi to prešlo, fakt ani neviem, že ako

necítiš sa medzi tými viacerými ľuďmi menejcenná? lebo ak áno, tak si skús nájsť skupinku, s ktorou si rozumieš a s ktorou si máš čo povedať potom to už snáď príde samo

@magda16 Divná?Podla mňa si roztomilá No ak ta to skutočne trápi tak by si mala začať robiť nejaký adrenalinový šport alebo bojové umenie.Niečo čo by ti pomohlo s tvojím sebavedomím.Alebo chod ku psychológovi.Čo je tá lepšia varianta.

@magda16 bohužiaľ, asi je to sociálna fóbia, viem, lebo ju mám tiež už dlhé roky, som tichý, hanblivý, bez sebavedomia... a stále ma na to upozorňujú až to nie je zdravé, alebo sa ma vypytujú, čo mi je atď. a ja sa pri tom cítim trápne, odporúčané je postupne si zvykať na väčšiu spoločnosť a odvážiť sa viac hovoriť, prípadne terapia šokom, ja si s tým neviem rady, už som si zvykol na ticho a nezapájam sa do nijakej konverzácie, iba ak sa ma niečo opýtajú, vtedy odpoviem, navštevujem aj psychológa aj psychiatra a nevedia mi pomôcť ani oni, čo už...



tebe prajem nech to prekonáš - skús sa postupne osmeľovať alebo si z toho sprav srandu a povedz o sebe dopredu, že si hanblivá, prípadne skús terapiu šokom - proste spraviť niečo, čo by od teba nikto neočakával, niečo, čo prelomí ľady (napr. sa pokúšam tancovať na diskotéke, ale stále ma niečo blokuje)

@prasatko som takmer podobne roztomila

Ja to robím tiež, ale už som zistila, že niekedy mi to počúvanie dá oveľa viac, než keby som sa nasilu snažila rozprávať.



Ale mimo toho - najviac mi asi pomáha kamarát (je veselý, ukecaný... moji rodičia sa raz vyjadrili, že pôsobí akoby oslovil aj lampu na ulici a človek sa pri ňom uvoľní, aj keby nechcel ) - občas so mnou ide von a zavolá aj jedného-dvoch svojich známych, ktorých ja som nikdy nevidela... proste aby som sa tak nejako trénovala v komunikácii s cudzími ľuďmi, ale zároveň mala určitý pocit bezpečia vďaka tomu, že jemu dôverujem a on tam je so mnou...



Druhá nápomocná vec je stretnutie s viacerými kamarátmi s ktorými sa dobre poznáš, s ktorými sa dobre cítiš...



Tretia možnosť je nájsť si brigádu, kde si vyslovene nútená rozprávať sa s cudzími ľuďmi. (a preto ja už dva roky robím na recepcii )



Alebo si skús nájsť vlastné cesty - uvedomuj si, kedy si ukecanejšia, kedy si viac v pohode, keď sa s niekým rozprávaš, vyhľadávaj takéto situácie a postupne k nim primiešavaj to, čo naopak spôsobuje, že si skôr tichá...

Ja tiež nemám rada vela ludí okolo seba, a tiež neznášam byť stredobodom pozornosti. Ale teraz je to už lepšie , nejak to zo mňa opadlo a už som o dosť menej hanblivá ak sa porvnám s tým aká som bola nrpíklad en takto pred rokom.. Neviem, skús sa napríklad zo začiatku len zapojiť do rozhovoru, ak niekto niečo hovorí tak sa ho spýtaj na nejaký detail ohladom toho alebo tak. Ja som si vsugerovala do hlavy že proste hocičo sa dá hocikedy povedať, na niečo sa spýtať alebo povedať nejakú maličkosť, nemusíš hneď rozprávať hory doly. Držím palce.