-to že sa tam môžem učiť ruštinu a dať nejake zaujimave predmety...ani som nevedela čo to je
-študujem filologicko-areálové štúdia
-A áno milerada, mienim sa tomu venovať... a snažiť sa rozpolyglotovať čo najviac
dosť motivacie? pre mna teba?
ja som na medzinárodných vzťahoch
veľmi rada by som robila v tomto odbore, najlepšie v organizácii ktorá rieši problémy bezpečnostnej politiky- ale tak sociálne zamerané skôr. zemetrasenie a bum, riešiť skadiaľ pôjde jedlo, dobrovoľníci, koho kam poslať a tak.
alebo ešte práca s emigrantmi/na ambasáde.
a vybrala som si to preto, lebo ma bavia jazyky, (ahahahahah neviem či som nemala dať bavili), chcela som pracovať s cudzincami, no a bola to pre mňa jediná škola s prijateľným odborom kde nie sú vôbec žiadne prírodné vedy a na všmu a akademiu umeni som si netrufala, takže tak
Nič také. Proste som bol vystrašený že neviem čo si vybrať. Že neviem kde ma zoberú a či potom nebudem na poslednú chvíľu behať s prihláškou po školách tak som si vybral takú kde som mal najväčšiu šancu. Prakticky je to aj dobrá škola lebo ma zameranie v ktorom ak by som bol dobrý tak by som sa aj určite mohol uplatniť, ale je to niečo čo ma nebaví takže tak no
Studujem medicinu kvoli dvom kriteriam: a, je to dostatocne aplikovane b, rad prepajam vedomosti z viacerych oblasti a aplikujem To ze chcem pomahat ludom sa uz bere automaticky
ani neviem, asi som dosť podcenil výber školy..určite nechcem mať nič spoločné s verejnou správou, ny som sa zbláznil..ešte tie 2 roky nejak ukopem..ibažeby som sa na to vysral
Študujem niečo čo ma baví. K tomu rozhodnutiu ma presvedčilo hlavne to, že na SŠ som sa učil niečo, čo ma nebavilo a mal som potrebu to čím skôr zmeniť.
A áno, ak budem pracovať, tak rád v odbore, ktorý študujem (prípadne v nejakom veľmi príbuznom)
Viedlo ma k tomu to, že sa tam učia predmety, ktoré ma bavia a zaujímajú (mat+bio) a že to nie je ľahká škola, práve naopak, jedna z najťažších a myslím si, že na to mám tak preto, + samozrejme dobré uplatnenie. Študujem na fchpt a určite sa chcem uplatniť v odbore v prípade, že sa mi túto školu podarí dokončiť
studujem specialnu pedagogiku
nejaky ten zlomovy moment kedy som sa rozhodla alebo kedy mi to napadlo neviem, ale premyslala som nad tym uz ked som sla studovat prvy odbor pred 3 rokmi, ale vyhrala moja chamtivost tak som si povedala, ze radsej idem studovat nieco kde zarobim viac, aj ked ma to nebude bavit.
potom som si samozrejme postupom casu uvedomila, ako neskutocne hlupo som premyslala a videla som, ako strasne sa trapim ked studujem nieco, co ma nebavi a nenaplna. vtedy som bola sice stale rozhodnuta, ze to dotiahnem do konca, ale v najvacsom zufalstve som mavala take stavy kedy som si predstavovala, ze by som robila nieco, co by ma bavilo, a tie predstavy ma robili hrrozne stastnou. a vzdy to bolo toto.
no a preco? myslim, ze som odjakziva bola v tychto veciach celkom empaticka a mala nie az tak velmi obvykly postoj k ludom s postihnutim. okrem toho, nechcem tu teraz posobit jak nejaky chvalenkar, lebo toto su veci pri ktorych je chvalit sa to posledne, ale vzdy som rada pomahala ludom ktori to potrebovali.. ci uz to boli bezdomovci, nejake dobrovolnictvo s detmi, v neziskovkach, dokonca som pomahala v organizacii ktora pomaha mladym gayom zaclenit sa do spolocnosti rada som chodila s mankou do prace a zabavala starych nevladnych ludi a ti ma vzdy mali radi a mna to nejakym sposobom robilo hrozne stastnou.
takze nebolo to na zaklade ziadneho zazitku ani nic, ale proste nikdy som sa na ludi s postihnutim nepozerala ani s odporom alebo strachom, a hlavne urcite nie s lutostou, skor som to vzdy brala ako taky fakt, ok clovek ma urcite postihnutie, diagnozu, vykaslime sa na lutost a uvazovanie co by bolo keby, podme ho spravit stastnym. no a nakolko som sa vzdy rada zaoberala aj vecmi ako je osobne stastie ludi, pozitivna energia, skumala a analyzovala ako k takemu niecom dojst a mam velky cit pre vyzarovanie a nejaku tu vnutornu pohodu cloveka, rada sa pohybujem v spolocnosti ocividne stastnych ludi, lebo ma to hrozne dobija a samotnu robi stastnou. no a mozno to bude zniet zvlastne, ale ludia s postihnutim su z velkej vacsiny jedny z najstastnejsich ludi akych som kedy stretla, a mne robi hroznu radost moct byt v ich pritomnosti.
no a teda potom, ked uz to bolo fakt na nevydrzanie a ja som sa rozhodla ten prvy odbor nechat, prisla taka ulava ktoru som nezazila uz niekolko rokov a proste uz mi bolo jasne, co chcem dalej. a ked som si pozrela, ake skvele predmety ten odbor ma a podobne, strasne som sa tesila, momentalne som druhacka a hrozne ma to bavi, chodim do skoly s radostou, ucim sa s radostou, a som celkovo velmi stastna co sa tychto veci tyka, vlastne co sa vsetkeho tyka.
a prave som napisala do fora koment hodny blogu, mala som radsej napisat ten blog, potom sa stazujem ze nemam o com pisat. !
K výbere štúdia ma viedlo to že ma strednej bavila ekonomike a rozhodla som sa v nej pokračovať...na strednej som mala síce priamo odbor ekonomika,ale teraz na vš mám odbor poisťovníctvo...tak hej rada by som sa uplatnila v tomto odbore a robila v budúcnosti niekde v poisťovni,ale to asi každý kto tento odbor študuje,takže tomu nedávam velkú šancu keďže nemám žiadne známosti a nebývam v meste...ale je mi to jedno lebo po vš idem do USA..takže tak
-Viedlo ma k tomu to, že si neviem predstaviť čtudovať niečo, čo ma nebaví... Proste ja nedokážem robiť veci, ktoré ma nebavia...
-Hudbu
-Uplatním sa určite
Veci ako ekonómia a management ma relatívne bavia, no nechcel som skončiť ako tuctový ekonóm/manager, s ktorými dnes tapetujú steny, tak som to skĺbil s matematikou. No zas nie nejak prehnane, keďže vysokú matematiku považujem za nudnú, náročnú a priveľmi abstraktnú sračku.
Preto som skončil na VŠE v Prahe, na programe kvantitatívne metódy v ekonómii.
Kde sa uplatním neviem, ale nevadilo by mi, ak by to bolo niečo príbuzné tomu čo študujem.
za cely moj kratky smrdlavy zivot som sa naucila jednu vec ...NIKDY SA NESPOLIEHAJ NA DRUHYCH LUDI A NEDAVAJ NA ICH NAZORY ... a nenechaj sa ovplyvnit ..musis nieco mat v com si dobry a co ta bude bavit a studuj to ..ak si pojdes tvrdo za svojim cielom splni sa ti co len chces
Ludia dakujem pekne, za nazory. Pravdou je, ze pisem DP kde sa venujem problematike motivacie.. chcel som si vyselektovat nejake motivacne faktory pre dotaznik, a tiez som hladal inspiraciu, lebo tej nikdy nieje dost. @h8u vdaka za tvoj koment, ktory je ozaj hodny blogu
V prvom rade si vyber určite niečo čo ťa baví alebo myslíš že bude baviť, ja som nevedel čo ďalej takže som si dal odbor, ktorý ma bavil najviac na strednej. druhý krát by som sa ale rozhodol inak. Takže odzačiatku sa to tiahne tak, že no aspoň ten prvý stupeň si dokončím, teraz je to tak že s prvým stupňom to cítim tak nekompletne takže dokončujem druhý stupeň, moc nadšenia pre to štúdium nemám ale nikto nepovedal že musíš robiť čo doštuduješ
Záver - choose wisely
Snaha zmeniť svet. Zajtra si idem po bakalársky diplom. Celkom rád by som sa uplatnil, v tom čo mám vyštudované, ale je ťažká situácia s dlhodobým nedostatkom pracovných miest.
Jazyky. Šla som, lebo to bolo asi jediné študovateľné, čo ma bavilo. Mám momenty, kedy to ľutujem, lebo uplatnenie nie je úplne pre mňa:
a) práca učiteľky VŠ SŠ absolútne nie je pre moju povahu (nie moc psychicky odolnú , takže nič
b) preklad je fajn, ale prvých pár rokov maximálne nestabilný, takže len ako poistka (teraz sa tomu venujem, ale zatiaľ teda zďaleka nepostačuje na životné náklady )
c) lektorka jazykov - viď preklad, plus šialené working hours (začínať skoro ráno, končiť večer, cez deň hlúpe okná, pretože väčšinu ľudí chce výuku pred prácou alebo po nej)
d) práca v korporácii na pozícii help desk/call center s cudzím jazykom je síce dobre platená, ale ten stres bol pre mňa osobne neúnosný - ľudia, čo volali, boli často dosť protivní, niekedy nás doháňali až k slzám.
Je to teda tak, že jazyky majú fajn uplatnenie, ale nie je to pre každého. A pri výbere školy som nevedela, že to chodí takto.
Ale vlastne, stále by som do toho šla, nič iné by ma asi nebavilo. A teda by som nič iné ani nedoštudovala.
Hoci niekedy uvažujem, prečo sa tak ženieme za VŠ, mohla som sa vyučiť a byť cukrárka alebo čosi. To by sa mi fakt páčilo, ale to nebola možnosť, keď som vyrastala, sme VŠ rodina, tak mi ani nenapadlo nad čímsi takým premýšľať. A teraz, ked to niekomu znienim, si ťuká na čelo. Ach jo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
-študujem filologicko-areálové štúdia
-A áno milerada, mienim sa tomu venovať... a snažiť sa rozpolyglotovať čo najviac
dosť motivacie? pre mna teba?
veľmi rada by som robila v tomto odbore, najlepšie v organizácii ktorá rieši problémy bezpečnostnej politiky- ale tak sociálne zamerané skôr. zemetrasenie a bum, riešiť skadiaľ pôjde jedlo, dobrovoľníci, koho kam poslať a tak.
alebo ešte práca s emigrantmi/na ambasáde.
a vybrala som si to preto, lebo ma bavia jazyky, (ahahahahah neviem či som nemala dať bavili), chcela som pracovať s cudzincami, no a bola to pre mňa jediná škola s prijateľným odborom kde nie sú vôbec žiadne prírodné vedy a na všmu a akademiu umeni som si netrufala, takže tak
A áno, ak budem pracovať, tak rád v odbore, ktorý študujem (prípadne v nejakom veľmi príbuznom)
nejaky ten zlomovy moment kedy som sa rozhodla alebo kedy mi to napadlo neviem, ale premyslala som nad tym uz ked som sla studovat prvy odbor pred 3 rokmi, ale vyhrala moja chamtivost tak som si povedala, ze radsej idem studovat nieco kde zarobim viac, aj ked ma to nebude bavit.
potom som si samozrejme postupom casu uvedomila, ako neskutocne hlupo som premyslala a videla som, ako strasne sa trapim ked studujem nieco, co ma nebavi a nenaplna. vtedy som bola sice stale rozhodnuta, ze to dotiahnem do konca, ale v najvacsom zufalstve som mavala take stavy kedy som si predstavovala, ze by som robila nieco, co by ma bavilo, a tie predstavy ma robili hrrozne stastnou. a vzdy to bolo toto.
no a preco? myslim, ze som odjakziva bola v tychto veciach celkom empaticka a mala nie az tak velmi obvykly postoj k ludom s postihnutim. okrem toho, nechcem tu teraz posobit jak nejaky chvalenkar, lebo toto su veci pri ktorych je chvalit sa to posledne, ale vzdy som rada pomahala ludom ktori to potrebovali.. ci uz to boli bezdomovci, nejake dobrovolnictvo s detmi, v neziskovkach, dokonca som pomahala v organizacii ktora pomaha mladym gayom zaclenit sa do spolocnosti rada som chodila s mankou do prace a zabavala starych nevladnych ludi a ti ma vzdy mali radi a mna to nejakym sposobom robilo hrozne stastnou.
takze nebolo to na zaklade ziadneho zazitku ani nic, ale proste nikdy som sa na ludi s postihnutim nepozerala ani s odporom alebo strachom, a hlavne urcite nie s lutostou, skor som to vzdy brala ako taky fakt, ok clovek ma urcite postihnutie, diagnozu, vykaslime sa na lutost a uvazovanie co by bolo keby, podme ho spravit stastnym. no a nakolko som sa vzdy rada zaoberala aj vecmi ako je osobne stastie ludi, pozitivna energia, skumala a analyzovala ako k takemu niecom dojst a mam velky cit pre vyzarovanie a nejaku tu vnutornu pohodu cloveka, rada sa pohybujem v spolocnosti ocividne stastnych ludi, lebo ma to hrozne dobija a samotnu robi stastnou. no a mozno to bude zniet zvlastne, ale ludia s postihnutim su z velkej vacsiny jedny z najstastnejsich ludi akych som kedy stretla, a mne robi hroznu radost moct byt v ich pritomnosti.
no a teda potom, ked uz to bolo fakt na nevydrzanie a ja som sa rozhodla ten prvy odbor nechat, prisla taka ulava ktoru som nezazila uz niekolko rokov a proste uz mi bolo jasne, co chcem dalej. a ked som si pozrela, ake skvele predmety ten odbor ma a podobne, strasne som sa tesila, momentalne som druhacka a hrozne ma to bavi, chodim do skoly s radostou, ucim sa s radostou, a som celkovo velmi stastna co sa tychto veci tyka, vlastne co sa vsetkeho tyka.
a prave som napisala do fora koment hodny blogu, mala som radsej napisat ten blog, potom sa stazujem ze nemam o com pisat. !
-Hudbu
-Uplatním sa určite
Preto som skončil na VŠE v Prahe, na programe kvantitatívne metódy v ekonómii.
Kde sa uplatním neviem, ale nevadilo by mi, ak by to bolo niečo príbuzné tomu čo študujem.
Záver - choose wisely
a) práca učiteľky VŠ SŠ absolútne nie je pre moju povahu (nie moc psychicky odolnú , takže nič
b) preklad je fajn, ale prvých pár rokov maximálne nestabilný, takže len ako poistka (teraz sa tomu venujem, ale zatiaľ teda zďaleka nepostačuje na životné náklady )
c) lektorka jazykov - viď preklad, plus šialené working hours (začínať skoro ráno, končiť večer, cez deň hlúpe okná, pretože väčšinu ľudí chce výuku pred prácou alebo po nej)
d) práca v korporácii na pozícii help desk/call center s cudzím jazykom je síce dobre platená, ale ten stres bol pre mňa osobne neúnosný - ľudia, čo volali, boli často dosť protivní, niekedy nás doháňali až k slzám.
Je to teda tak, že jazyky majú fajn uplatnenie, ale nie je to pre každého. A pri výbere školy som nevedela, že to chodí takto.
Ale vlastne, stále by som do toho šla, nič iné by ma asi nebavilo. A teda by som nič iné ani nedoštudovala.
Hoci niekedy uvažujem, prečo sa tak ženieme za VŠ, mohla som sa vyučiť a byť cukrárka alebo čosi. To by sa mi fakt páčilo, ale to nebola možnosť, keď som vyrastala, sme VŠ rodina, tak mi ani nenapadlo nad čímsi takým premýšľať. A teraz, ked to niekomu znienim, si ťuká na čelo. Ach jo
a teraz ako otrok nemocnice riesim vacsinou ozratych bezdomovcov, ktorych nikto nikde nechce