@monicqa15 : nerodíš sa s hotovými vlastnosťami, ale len s predpokladmi na ne - tie sa potom formujú vplyvom vonkajších podnetov... takže zmeniť sa to môže (na vždy veselého asi nie, melancholik bude vždy hĺbavý a podobne - sama som melancholik...) ... ale čiastočne určite áno, záleží najmä od spoločnosti, ktorou sa obklopíš...
moze sa nim stat...kludne..clovek nie je ako naprogramovany stroj...vsetko je to v nasej hlave..tak ako z flegmatika sa moze stat cholerik...ide len o to ci chce
Ono v podstate nikto nieje úplným introvertom/extrovertom. Vždy je tam aj to aj to. Temperament nieje čistý len niektoré typy prevažujú iné nie. U niektorých je skôr introvert u niektorých extrovert. Ak je introvert v dannej situácii môže byť v tej chvíli extrovert a naopak. Temperament je dannosť človeka takže si myslím že vždy tam nejaké ´´stopy´´ ostanú. Ale myslím že sa to dá.
podla mna sa moze o to snazit, ale nebude sa citit komfortne..
ja prirodzene neviem komunikovat.. niekto mi nieco povie a ja nikdy netusim co mam odpovedat.. len prikyvnem alebo sa usmejem.. a postupom casu sa "ucim" komunikovat, ale aj tak by som bola radsej keby ma ludia nechali v rohu ako pocuvam hudbu a v hlave pisem knihu
@monicqa15 môže, a nemusí to byť pretvárka a potláčanie samého seba, skôr objavenie/vytvorenie inej časti seba. ale nebude taký natrvalo, prinajmenšom raz za čas sa bude potrebovať intenzívne utiahnuť späť do seba, na pár hodín či dní (víkend).
prestan snivat, ty introvert. to je tvoja osobnost. urcite tak vydrzis aspon tyzden, ale potom budes mat potrebu sa opat zasit do svojho pokojneho zivota.
@monicqa15 vždy veselý človek nie je v poriadku; ale keď sa vykašleš na delenie na introvertov a extrovertov tak pochopíš, že sa to dá a že sa aj s človeka, ktorý je utiahnutý môže stať spoločenský človek - ide o len o to pozrieť sa triezvo na svoje vzťahy
ja si myslim ze ano...zalezi na ludoch a na spolocnosti u mna to bolo tak ze som bol niekedy vsade a do setkeho som kecal kazdym rozpraval a taak ...a som sa zmenil teraz skor na introverta...
zatiaľ, čo som sa stretla s podobnými prípadmi vrátane seba - navonok to ide (teda ľudia si o introvertovi môžu myslieť, že je zábavný, spoločenský, otvorený) ale on príde domov, strasie sa a odpľuje si
da sa to, v nejakej knihe som cital, ze extrovert sa pri rozhovore diva viac casu do oci k cloveku ako introvert. no myslim si, ze to zalezi na situacii, či?
Podľa mňa nebude "vždy veselým extrovertom", bude mať svoje chvíľky, kedy si rád posedí sám pri knihe a podobne. Inak sa môže zmeniť (nie sme celý život rovnako otvorení, nezaujímame sa vždy rovnako o druhých, o seba, atď), ale nepoužívala by som na to zrovna slovo "snaha", to môže viesť k spomínanej pretvárke, potláčaniu seba samého a nešťastiu. Musí dojsť aj k nejakému prirodzenému posunu, aby sa udiala skutočná zmena, nielen v očiach okolia, ale aj v tom človeku. Ak je ten človek hlboko vnútri seba spokojný s tým, že je utiahnutý, tak sa ďaleko nedostane. To je svinstvo podvedomia, na vedomej úrovni si vieš odôvodniť, čo a prečo chceš so sebou urobiť, ale podvedomie takýmto veciam nerozumie
ja som taka napoli. V triede ledva reagujem na tie slepacie blaboly a mam tam uz aj samovrazedne chutky, lebo. lebo
ale ked mame napriklad seminar z chemie, ako sme mali vcera a to mavame s inou triedou, lebo nas je malo, tak sa smejem, vyvadzam a tak cize hlavne ide o to, s kym ten clovek je. podla mna neexistuje tak zaryty introvert, ze by sa nedokazal extrovertne rozpravat s nikym. ak ano, tka je to potom uz choroba.
ja som sa zmenila z introverta na extroverta.ale nie cielene ze by som si povedala zo dna na den aaa uz ma nebavi byt introvert chcem byt extrovert. podla mna to ani tak nejde. u mna osobne tento jav bol sucastou jednej veci co ma velmi vnutorne zasiahla. prelomove okamihy mojho zivota
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
49 komentov
... a k téme - ja nie som celkom introvert, ale nie som ani extrovert a chcela by som sa stať extrovertom
ja prirodzene neviem komunikovat.. niekto mi nieco povie a ja nikdy netusim co mam odpovedat.. len prikyvnem alebo sa usmejem.. a postupom casu sa "ucim" komunikovat, ale aj tak by som bola radsej keby ma ludia nechali v rohu ako pocuvam hudbu a v hlave pisem knihu
aj vôľou aj inými prostriedkami
ja som taka napoli. V triede ledva reagujem na tie slepacie blaboly a mam tam uz aj samovrazedne chutky, lebo. lebo
ale ked mame napriklad seminar z chemie, ako sme mali vcera a to mavame s inou triedou, lebo nas je malo, tak sa smejem, vyvadzam a tak cize hlavne ide o to, s kym ten clovek je. podla mna neexistuje tak zaryty introvert, ze by sa nedokazal extrovertne rozpravat s nikym. ak ano, tka je to potom uz choroba.