Asi dvakrát som si pomyslela, že chcem zaspať alebo niečo a už sa nezobudiť, aspoň mi už nebude tak zle
Ale v tom okamihu som samú seba vydesila týmto zmýšľaním do takej miery, že mi to vlastne pomohlo sa trocha pozbierať
Takmer rok som žila tou predstavou každý deň, potom som sa o ňu pokúsila, našťastie, sa to nepodarilo. Ďakujem za to každý deň. Odvtedy ma tieto sprosté predstavy opustili, ale mala som raz jeden deň aj odvtedy už taký, teraz na konci leta, že som tiež mala nutkanie to ukončiť, našťastie som sa na to vyspala.
nie tak, ze by somju chcela urobit (lebo nechcela, ja naopak sa bojim toho, ze tu nie som navzdy) ale skor niekedy rozmyslam, aka ulava by to bola nič necitit uz... ale len čisto v teoretickej rovine alebo rozmyslam, aky ten stav je, ked to vykonavam a viem,ze uz ani neni cesta späť (napr. padam z budovy) je to.. straslive, ale zaroven zvlastne
Nie. Zivot je krasny a aj ked sa zomriet nebojim, smrt je az prilis definitivna este si tu chcem par rokov uzit, vypit hektolitre piva a obehat koncerty.
Áno ale skôr v rovine že som si to len predstavovala a premýšľala ako by to celé vyzeralo atď
Kedysi dávno ako malé decko som spravila rozhodnutie že to nikdy nespravím a tým sa riadim celý život..a až mi raz napadne myšlienka že to bolo len hlúpe detské rozhodnutie a začnem to spochybňovať budem vedieť že je zle a začnem to riešiť skôr ako sa to zhorší
Nemám rada otázky, ktoré sa začínajú s „napadlo ti už...“. Moja odpoveď je aj bez prečítania zvyšku otázky „Áno, pravdepodobne áno.“. Ale myšlienky a ich zhmotňovanie je veľký rozdiel.
@riddiculus dakujem za postrech, mas pravdu avsak zhmotnovanie si dokážem nájsť aj vo volne dostupnych statistikach, robim esej na psychologiu v ktorej by som rad zahrnul aj % ludi ktori sa nad tym len zamysleli a pravdepodobne nic dalej neykonali
keďže si moja myseľ ide full random mode takmer 24/7, odpoveď je áno, dokonca mám premyslené aj preferované spôsoby, ale nič také páchať ozaj neplánujem, neverím, že to je riešenie, som rada nažive
Áno, napadlo mi to.... Hlavne počas pubertalnych čias, ale nikdy som nemala taký silný motiv, aby som to spravila.
Popravde... Keď som sa dozvedela, že moja mama chcela spáchať samovraždu, strašne sa ma to dotklo... Ako chápem, v tej dobe prežívala obrovské bolesti, ale aj tak... Keby to urobila, neviem, ako by vyzeral môj život teraz. Vtedy som si tiež povedala, že pokiaľ budem zdravá a mať pre čo žiť, tak to neurobím
@staphylococcus tak pokiaľ neberiem také tie bežné stavy, kedy "všetko má bolí, zabi ma", nemyslím vážne, tak hej no, u mňa to bolo iba v takých tých úplne najhorších obdobiach
Ale zas je pravda, že odmietam umrieť, lebo síce som dramatická, ale nie až takto, tak možno aj preto
@mielikki neviem, ja mam "co keby som sa nezobudila" pravidelne niekolko krat tyzdenne, no. Akoze, zalezi od obdobia, ale teraz, well...
Drzi ma pri zivote predstava peknych fotiek!
@aventine nez ti napisem priklad alebo 2, tak sa skus zamysliet sama, ci si nemala v zivote take zazitky, kedy si balancovala na hranici zivota a smrti a obhajovala si to tym, ze chces len zazit "nieco viac"
veľakrát.
raz som stál na kraji strechy a šiel skočiť ale potom som zistil že kamarátka s ktorou som ešte pred hodinou bol má vypnutý telefón, čo sa na ňu absolútne nepodobá, tak som sa zľakol či sa jej niečo cestou domov nestalo, spravil krok dozadu, a začal riešiť či niekto vie kde je a či je v poriadku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
40 komentov
Ale v tom okamihu som samú seba vydesila týmto zmýšľaním do takej miery, že mi to vlastne pomohlo sa trocha pozbierať
Kedysi dávno ako malé decko som spravila rozhodnutie že to nikdy nespravím a tým sa riadim celý život..a až mi raz napadne myšlienka že to bolo len hlúpe detské rozhodnutie a začnem to spochybňovať budem vedieť že je zle a začnem to riešiť skôr ako sa to zhorší
Popravde... Keď som sa dozvedela, že moja mama chcela spáchať samovraždu, strašne sa ma to dotklo... Ako chápem, v tej dobe prežívala obrovské bolesti, ale aj tak... Keby to urobila, neviem, ako by vyzeral môj život teraz. Vtedy som si tiež povedala, že pokiaľ budem zdravá a mať pre čo žiť, tak to neurobím
Ale zas je pravda, že odmietam umrieť, lebo síce som dramatická, ale nie až takto, tak možno aj preto
Drzi ma pri zivote predstava peknych fotiek!
raz som stál na kraji strechy a šiel skočiť ale potom som zistil že kamarátka s ktorou som ešte pred hodinou bol má vypnutý telefón, čo sa na ňu absolútne nepodobá, tak som sa zľakol či sa jej niečo cestou domov nestalo, spravil krok dozadu, a začal riešiť či niekto vie kde je a či je v poriadku.