do očí... jedine za predpokladu, že ho naozaj nepočúvam a potrebujem rozmýšľať nad niečím iným, pozerám sa mimo... ale strašne nemám rada ľudí, čo sa nikdy nepozrú človeku do očí, je to blbý pocit
Nemám problém so samotným očným kontaktom, rada sa ľuďom pozerám do očí, ale nedokážem sa na niečo pozerať dlho, pretože sa mi to hneď rozmaže, nehovoriac o tom, ak je ten daný objekt blízko. Takže veľmi sa ľuďom do očí nepozerám, ak áno, tak len krátko.
stále ... ale nepáči sa mi ak ten druhý pozerá kate tade a neopätuje tento pohľad ... a nie len počas rozhovoru.... keď sedím v mhdč-ke a niekto má potrebu neustále si ma premeriavať tak sa mu jednoducho zahľadím do očí ... oni stále "nenápadne" pozrú preč
Tak nejak medzi asi... ale u mňa je problém, keď si uvedomím, že sa niekomu dívam do očí, to skameniem a snažím sa zachovať si taký nejaký neutrálny výraz a rovnomerne pozerať na človeka, pozerať mimo, žmurkať v akurátnej miere, upraviť kútiky úst... a určite aj tak vyzerám pri tom ako debil
najprv pozerám do očí, ale potom začnem mať v hlve akúsi dilemu do ktorého oka sa mám pozeerať, a tak pozerám niekde úplne inde a kamoška sa potom zo mna kvôli tomu smeje
vacsinou pozeram do oci, ludom ktorym mozno nejak nedoverujem alebo nie sme priatelia, po prip. ucitelom tak zvyknem pohladom zahybat ak sa nase pohlady stretnu na dlhsiu dobu
pri mne si ľudia myslia často že ich nepočúvam, lebo sledujem ešte všetko dianie naokolo alebo napríklad pri rozhovore ešte čumím aj von z okna napr. Ja viem je to neslušné, ale tí čo ma poznajú si už zvykli a pri neznámych sa to snažím obmedziť
záleží o koho ide keď ma človek a téma zaujíma tak očný kontakt prvoradý... ale stáva sa mi že sa celý rozhovor niekedy pozerám úplne doblba alebo som otočený aj iným smerom... :/ my fault
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
35 komentov
Už viac ľudí mi povedalo, že si to na mne všimli.