Osamelosť

blizky kamarati sa (aspon mne) ukazali ako strasne svine, ale postupom casu som zistil ze to co sa medzi nami stalo bolo to najlepsie co sa stat mohlo


uz si k sebe len tak nikoho nepripustim, da sa povedat ze som sa na vacsinu ludi vyjebal a cas s nimi som nahradil hlavne citanim a ucenim sa (co si pochvalujem)

takze ano, mam par kamaratov z ktorymi vybehneme na pivec/nieco ine ale nejakeho priatela nie

a po mojich skusenostiach bude fakt tazke si k niekomu vybudovat taky vztah ako k nim..

asi viac spoznávať nových ľudí...dať šancu novým priateľstvám ... ale inak zdielam tiež tvoj názor

hej ja som tiež totálne odrezaná od sveta ...zas.....chvílu som nebola ale to bolo zas len také že som medzi ľudmi ale predsa sama (neviem či niekto vie čo tým myslím) takže je to také divné lebo si hovorím všetci si to vedia zariadiť len na nie? ... problém je v tom že ja som asi tá najhoršia verzia introverta . Stále si žijem len v tom vnútri, nedokážem sa sústrediť na vonkajší svet pokiaľ ma na nom fakt niečo nezaujme.

@obliviate takže si sa vyjadrila aj za mňa

@melancholik A kde spoznať nových ľudí? To sa mám postaviť do stredu ulice a začať ich oslovovať? Neviem ako spoznávať nových ľudí. A málo ľudí mi sadne, resp. takí tí tuctoví ľudia mi nesedia, neviem o čom by som sa s nimi mala rozprávať.
@oblivate Odrezaná od sveta môj stav asi nepopisuje. Skôr neviem ako a kde sa mám zoznámiť s ľuďmi, keďže tá introvertnosť ma tiež veľmi ovplyvňuje a navyše som hanblivá a moje sebavedomie je niekde hlboko zakopané, nie som si istá či by som vôbec bola schopná niekoho osloviť. Ale pritom keď som "medzi svojimi" viem sa šialene odviazať a rozprávať aj tri hodiny v kuse a robiť kadejaké koniny... a odkiaľže si keď smiem vedieť?

heh, no poznám ten pocit keď si mal niekoho ten ťa odrbal a teraz si nikoho nepustíš k srdcu a aj keď maš nejakých známych tak im nedokážeš povedať všetko čo ťa trápi ... a takisto súhlasím so zmenou prostredia bola som mimo, super ľudia ale som s5 v stereotype

@eslovaca najlahšie je spoznavať nových ludí cez net ... máš profily, vieš odkial sú a vieš o nich aj základné veci čo o sebe napíšu, stačí im iba napísať a zoznámiť sa ... neskôr sa budete možnos chcieť stretnúť aj naživo a vuala je to tam ... inak odporúčam navštevovať sociálne miesta ... napríklad teda knižnicu, alebo kino, alebo reštaurácie, alebo bary ... čo ti najviac vyhovuje, zober tu kamaratku zosebou a navštevujte hlavne nové miesta ... s novými miestami prichádzajú aj nové možnosti ... proste niečo skús hh hocičo ... život je fakt krátky

@eslovaca tak som sa zle vyjadrila pretože to čo si napísala sedí aj na mna. Ked už som medzi svojimi tak sa už aj ja viem odviazať a zabaviť...od Levíc

@pyromaniak tak to ma mrzí

@obliviate @4 to mám podobné, len hlavnú príčinu mám možno trochu odlišnú...

@melancholik No cez net som sa už neraz popálila... a čo z toho mať nejakú kámošku z druhého konca Slovenska? Buď presedím celé dni za PC písaním si, alebo príde raz za mesiac a to čo z toho? Mne chýba blízky človek, čo by som s ním mohla byť každý deň (ale nie partner). Knižnica u nás vyzerá asi tak že som tam ešte v živote nikoho nestretla, len knihovníčky Kino zväčša nepremieta, lebo tam nepríde tých 5 ľudí, čo je minimum na premietanie, a ak aj áno, tak sú to zväčša dva páry a ja Na reštauráciu nemám... do baru sama? So svojou sociálnou fóbiou mi je utrpenie aj ísť po ulici Neviem či to nebude depresia... ale so psychológmi mám tiež otrasné skúsenosti a k psychiatrovi nejdem, takže som odsúdená k večnej samote a internet je jedinou mojou útechou a pritom som normálny plnohodnotný človek... (a na väčšie mesto sa určite necítim... Sereď mi maximálne vyhovuje)
@eslovaca Ďaleko... :/ je to možné, ja som si zasa asi šiestykrát prečítala tvoj príspevok a myslím že ho už chápem

Bože, samu seba označím
@oblivate To malo byť tebe

@eslovaca cez net si hladaj ludi v tvojom okolí aspoň skús to

Ja to mám tak, že počas semestra a skúškového sa necítim vôbec osamelý, ba čo viac našiel som si takú partiu ľudí kde cítim že nie som iba "naviac" a celkom sa dá aj zabaviť, ale môj problém tkvie v tom, že počas letných prázdnin sa cítim fakt osamelo, kedže študujem v KE, a v lete som v Rožňave kde nemám nijaké extra dobré kamáratstvá, aj tie čo boli odišli za prácou do zahraničia, alebo majú rodiny, takže som takpovediac pekne v háji cez leto, leto iba začalo a už ma to celkom nahlodáva, neviem ako to mám poriešiť, doma sa síce nenudím ale ajtak. Nie som nijakí extra spoločenský typ, niečo by to chcelo ale mám namysli kamarátstvo, nemám vôbec chuť ani náladu na neaké letné romániky, možno som to tu písal od veci, ak áno tak prepáčte

Moja bff má v povahe detskú nevinnosť a má ma rada, takže win do konca života (dúfam Spoznali sme sa v škole.
...a ja neviem, na to, že som asi taká ako ty, tak poznám dosť ľudí sa mi zdá.. napr. dnes som bola s 8smimi chlapmi hrať frisbee, skús napr. niečo také nájsť aj u vás v meste
alebo internetom, ako melancholik písal, raz sa stretneš, sadnete si/nesadnete, ideš ďalej... Prekonávaj sa, mne sa to občas podarí a potom máš zážitok na minimálne týždeň

nájdi si kamarátku chalana tí sa nepovyšujú jeden nad druhým a neporovnávajú tak ako dievčatá

Ja som mal partiu a bolo nás veľa a mal som ich úprimne rád, ale sa na mňa zo dňa na deň vykašľali.. v škole sa ku mne ozývali jak keby nič ale ja som s nimi tam už moc nerozprával bo mi to prišlo divné.. Prvé mesiace som doma úplne závidel že oni behajú po vonku bavia sa a ja doma.. no asi po 5 mesiacoch ma to úplne zmenilo že teraz sa doma cítim v pohode úplne ale často spomínam na tie zážitky alebo keď v noci venčím psa a je teplo tak spomínam na tie letné prechádzky po večeroch a tak...
Ako zo začiatku ma to trápilo som vkuse rozmýšľal čo som robil toľko zle že sa všetci na mňa vykašľali čo som zrobil že ma až tak nemajú radi ale nakoniec ma to prešlo.. V škole mam par spolužiakov so spoločnými záujmami tak pokecáme sem tam s nimi aj zahrať basket idem a v lete zase veľa hrám hry a pozerám seriály, anime, filmy.... ale nevadilo by mi keby mam aj v lete niekoho s kým by som šiel zahrať basket a zabehať

no viem sa vcítiť do tvojej kože ja síce mám nejaké tie kamarátstva, ale to je väčšinou iba o prázdnom kecaní a pití piva. Kedysi mi to vyhovovalo, teraz ma to prestáva napĺňať. navyše sa ani často nestretávame lebo každý má svoj život, svoje problémy atď. Spoznávanie nových ľudí po nete je síce fajn, ale mne sa to až tak veľmi neosvedčilo a našiel som zopár kamarátov, ale tie kamarátstva nikdy neboli tak silné... skôr si myslím, že najlepšie je nájsť si nejaký koníček a venovať sa mu. Uvidíš, že časom nájdeš rovnakých ľudí, s ktorými si budeš mať čo povedať, pretože vás bude spájať rovnaký záujem. Poprípade skús dobrovoľníctvo. Vykonávajú ho ľudia, ktorí sú dosť aktívni a priateľskí, takže sa nemusíš báť, že by si ostala na "ocot"

@eslovaca Nemôžeš to brať tak negatívne, všetko zlé je na niečo dobré. A keď ti to tak strašne chýba, popozeraj sa po nejakých aktivitách (krúžkoch atd.) ktoré by ťa bavili. Prihlás sa na ne, alebo sa tam choď len pozrieť, či by sa ti to pozdávalo. Dá sa tam spoznať veľa ľudí. Musíš len spoznať viac ľudí, tiež poznám v mojom meste strašne veľa ľudí, idem po meste a každú chvíľu sa s niekym zdravím. No pritom z tých ľudí čo poznám stojí za to tak 1/20. Možno ešte menej... Ale určite z toho nedepči, nestojí to za to...

@eslovaca neboj nie si sama.ak ti to pomoze,su aj ludia ktori su so svojimi fobiami a introvertnostou na tom horsie ako ty. napr.ja..ak sa ti chce,toto je drobny opis mojho zivota- kamaratov som mala len do piatej triedy v skole. jedneho dna na polroka za mnou prisla ucitelka ze bola za mnou jej mama ze ma prelozia hned zajtra do matematickej triedy.bola som v soku,nic take som necakala. druhy den som nastupila do uplne cudzej triedy kde som nikoho nepoznala, nahle odtrhnuta od svojich kamaratov z detskych cias. mozno aj to sposobilo ze az do deviatej triedy som sa v podstate s nikym neskamaratila.bolo tam sice jedno dievca s ktorym sme sa obcas rozpravali,ale v siestej triede k nam prestupila moja kamaratka z byvalej triedy. boli sme sice trojica, ale oni dve mali vzdy toho viac spolocneho medzi sebou ako so mnou. mimo skoly som sa s nimi nestretavala,oni dve anbo pretoze byvali v rovnakej dedine. do deviatej triedy som to nejako zvladala, obcas som sa na chodbach stretla so svojimi starymi kamaratmi,ale po takom dlhom case odlucenia sme si uz k sebe jednoducho nenasli cestu. pozdravili sme sa a nastalo trapne ticho. dokonca aj Andrej, moj najlepsi kamarat z detstva.
prisla stredna skola /v septembri nastupujem do 3rocnika/a nemam VOBEC ziadnych priatelov. v triede sa s nikym nerozpravam. samozrejme ak sa ma niekto nie o spyta,normalne odpovedam, ale niesom schopna dlhsej konverzacie. jednoducho nedokazem ako ostatne dievcata sadnut si k niekomu a desat minut neustale o niecom tlachat. nepijem alkohol,nefajcim, nezaujimam sa o modu ci sport,takze nemam s nikym nic spolocne.viem ako to myslis ze nedokazes nikoho oslovit. aj ja vlastne cele dni sedim len doma,nechodim do barov,na diskoteky ci do kina.nemam s kym. vlastne obcas idem von so svojou sestrou,na bicykel,ale pre nu je to skor trest,pretoze podla nej som nudna a ona by sla von najradsej so svojimi kamaratkami.

takze neboj sa,nie si na tom tak zle.

prisla ucitelka ze bola za mnou MOJA mama*

@eslovaca Mmaximalne zdielam tvoje rozpolozenie.
Znamosti si nenadvezuju tazko. Ale najist a udrziavat niake skutocne kamaratsvo je zlozitejsie. Vies, niektory ludia si hladaju spolocnikov, co im sadnu, tazsie. Neviem cim to je, ale napr. mna nezaujima vecsina ludi co stretnem, jednoducho nemam motivaciu sa snimi zblizovat a robit to len z principu 'neosamelosti' nedokazem. Teraz ,bud je chyba v nasej narocnosti, alebo je to ludmi celkovo? Spoznat niekoho kto ma spolocne zaujmy a aby fungovala komunikacia je vzacnost :/