Otazky na telo ... niekedy ma proste nebavi vraviet o sebe
Aj vam sa niekedy stava, ze vas proste nebavi rozpravat o sebe?
Mne sa to stalo napr. dnes, ked sa ma kamoska vkuse cosi pytala a ja som proste nevladala, nechcelo sa mi. Ako fajn, zas zaujimala sa o mna, to by asi malo byt plus. Lenze ked j
často. ja radšej počúvam druhých. ale zase niekedy mám takú náladu, že by som stále len niečo o sebe, svojich zážitkoch hovorila, ale to sa stáva raz za dlhý čas. inak radšej skôr počúvam.
@anjelik263 ja to vôbec nemám rada. Nerada hovorím s cudzími ľuďmi o sebe o tom čo chcem, cítim a tak.. jediný človek s ktorým mi toto nevadí je môj priateľ inak ani s kamoškami a rodinou sa nemám náladu baviť o mne.
Kedysi som bola ten typ človeka, ktorý kecá len a len o sebe. Istý druh exhibicionizmu. V poslednej dobe som sa však poučila a radšej som v úlohe poslucháča. Nerada hovorím čokoľvek o sebe, o svojom súkromí atď
ja nikdy nemam rad hovorit o sebe napriklad... Ale ked zacnem tak vacsinou o sebe poviem tie najhorsie veci co sa len daju a hned som skoncil alebo ked sa ma vypytuju ludia tak radsej poviem ze neviemalebo nieco podobne... :/
Radsej mam ked mne ludia hovoria o sebe, alebo zdoveruju sa mi, ja rad pocuvam
tak to záleží od toho s kým sa rozprávam...napr. moja rodina o mne nevie vôbec nič a neznášam, keď sa ma vypytujú (ale niekedy je to naprd, lebo si vedia vymyslieť také závery, že aj ľutujem, že som niekedy niečo neprezradila ale zatiaľ je to vtipné)
ale samozrejme nemyslím situácie, keď sa ma starí rodičia vkuse vypytujú kde, s kým, ako a kedy idem, prečo, čo má so mnou ten človek, s kým má niečo ten človek, kedy sa vrátim, ako sa vrátim, prečo sa vrátim, s kým sa vrátim, prečo s ním, prečo nie, prečo áno a kedy budem robiť doma kabrince.
pri rodine to nemám rád, lebo to považujem za vyzvedanie a keď niečo chcem zdeliť, tak im to poviem sám
pri cudzích ľuďoch to je ale ok, je to prejav záujmu a je jedno, či úprimného alebo nie (neúprimný môže znamenať iba slušnosť alebo teda to zaliečanie sa, ale to je prirodzené, keď človek niečo chce)
Tak si asi uzavreta. Mne aj ked sa prave nechce,vzdy si najdem cas na rozhovor. Ale vidim,ze niektori ludia sa nevedia ani prekonat...neposobi to priatelsky a potom mi to pride také ze je na tomto svete velaosamelych ludi...
Ked sa ti nechce hovorit prave v tej chvili,tak to vysvetli alebo sa zacni pytat ty...uprimny zaujem o druhych ludi je podla mna dobra vlastnost..nemusí to byt hned zaliecanie.
veľmi blízkym ľudom nemám problem povedať o sebe niečo/odpovedať na osobne otazky... ale takých je malo... širšia rodina a okolitý ludia ked sa pytaju , lezie mi to na nervy a odpovedam čo najstručnejšie
Ja som taký typ človeka, ktorý je zasypaný problémami, starosťami, ale napriek tomu pomáham druhým a seba neriešim...ale nemám rád, ak sa ma niekto pýta na bývalú...hlavne dievčatá...v poslednej dobe, ako naschval a tie sračky okolo toho ako to je možné že nikoho nemám....no vážne, neznášam to a zabíjal by som....a ked sa ozvem, tak poviem niečo, na čo ťažko nájdu odpoved a tak pochopia, že téma nie je vhodná
Ja ked mam problém, to znamena, ze sklapnem, kym ho nevyriesim a potom vzdy ked pride téma na to, kde by sa o tom dalo kecat, sa hanbím jak pes, modlím sa, aby sa nepytali, popr odídem a ked sa nakoniec spytajú, klamem. Nepovazujem za zaujimave rozširovať svoje zlyhania a propagovať, akou cestou mozu zlyhať druhí...keby som mala k niekomu dôveru, možno, ale nepestujem s nikým blizke vztahy.
okórs, že keď má človek obdobie keď rieši sračky, keď má pocit že jeho počínanie sú len sračky atd. atd. atd. tak pokial nedostane nejaku manicku naladu tak radšej nebude rozprávať o sebe... a nemám na mysli drama queen a tie take výhradne sebalútostné typy...
Ja to tiež nemám rada..možno sem tam sa potrebujem vyrozprávať, ale to je noazj len raz za čas. Ja som radšej poslucháč iných ľudí, alebo proste len kecať o niečom inom len nie o mne
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
iba také krátke správy a koniec, takže jo
Radsej mam ked mne ludia hovoria o sebe, alebo zdoveruju sa mi, ja rad pocuvam
A nie že nechce, ale skôr mi to je také nepríjemné.
ale samozrejme nemyslím situácie, keď sa ma starí rodičia vkuse vypytujú kde, s kým, ako a kedy idem, prečo, čo má so mnou ten človek, s kým má niečo ten človek, kedy sa vrátim, ako sa vrátim, prečo sa vrátim, s kým sa vrátim, prečo s ním, prečo nie, prečo áno a kedy budem robiť doma kabrince.
Su ludia ktorim sa dari ako v praci tak aj v sukromnom zivote a su ludia ktori maju zle obdobie.
No kto asi bude o sebe viac rozpravat ?
pri cudzích ľuďoch to je ale ok, je to prejav záujmu a je jedno, či úprimného alebo nie (neúprimný môže znamenať iba slušnosť alebo teda to zaliečanie sa, ale to je prirodzené, keď človek niečo chce)
Ked sa ti nechce hovorit prave v tej chvili,tak to vysvetli alebo sa zacni pytat ty...uprimny zaujem o druhych ludi je podla mna dobra vlastnost..nemusí to byt hned zaliecanie.
Ale zas ked sa ma jeden znamy zacal vypytovat ako mam rada sex po 5 minutach, co sme sa poznali tak to uz mi tak prijemne nebolo... Ako kedy
Ja ked mam problém, to znamena, ze sklapnem, kym ho nevyriesim a potom vzdy ked pride téma na to, kde by sa o tom dalo kecat, sa hanbím jak pes, modlím sa, aby sa nepytali, popr odídem a ked sa nakoniec spytajú, klamem. Nepovazujem za zaujimave rozširovať svoje zlyhania a propagovať, akou cestou mozu zlyhať druhí...keby som mala k niekomu dôveru, možno, ale nepestujem s nikým blizke vztahy.
a ináč tiež rada, ale krotím sa
- čo čítam
- čo robím
- čo som s kým kedy mala (lebo to vôbec nie je také obsiahle rozprávanie, ako to asi vyzerá )
- moje stravovacie návyky
- koľko mám piercingov a či to bolí
- koľko mi trvá namaľovať sa a celkovo stupídne otázky na môj výzor