Stavim sa,že polovici z vas sa to nebude chcieť čitať no aspoň to skusim. Teraz taketo veci vačšinou pišu do "priznani" ale rada by som poprosila o pomoc tu . Hociaku. Ide o otca. Je na mna priam alergicky. Vždy si najde na mne niečo zle a ja sa nechcem ľ
kasli na neho ja sa s mojim nebavima ked ma zas daky problem tak ho ignorujem alebo mu poviem ale dobre a idem prec .... nemozes sa s tym zatazovat nic na nom nezmenis bude taky stale
Môj tatko je taký na brata...
Môže spraviť všetko aj najlepšie na svete a nikdy to nebude dosť dobré. Je to nanajvýš zaujímavé. On sa na to vybodol a ignoruje ho.
Poznal som dievča a tá mala ten istý problem...zapicoval som do jej fotra zato a on akurát začal grcat podobné sračky aj na moju osobu...nwm ja by som toto bral ako psch týranie a riešil to možná aj cez polisov kebyže som dievča...ale kebyže som to čo som by som ho vytrepal aj napriek tomu že je môj otec lebo z tohoto by som sa určite zbláznil...držím palce dúfam že toto trápenie už nebude trvať dlho
Ja som mala doma to isté, prešlo to... keď som odišla z domu (už od osemnástky nebývam s našimi)... a vlastne aj tak to neprešlo úplne, pokiaľ s ním ešte telefonujem alebo náhodou som s ním minule potrebovala ísť do Metra na nákup, bo on má kartu a ja nemám, tak to som si vypočula zasa kokotín............ stačí deň s ním a idem domov dojebaná jak...
takého človeka nezmeníš, na to zabudni
Na mna bola takato mama (aj ked nie az tak extremne)
No nastastie mam brata ktory ma ma rad a tak jej vysvetlil ako zle sa ku mne chova a po par razoch to pochopila a uz je to lepsie
inak keby ti mam poradit tak asi len ze kasli na nho, ved aj tak pojdem zachvilu prec z domu nie? alebo mu to skus normalne vysvetlit, tak ako si to napisala tu
Sa s ním normálne porozprávaj, proste mu povedz, že ťa to trápi že sa k tebe tak chová..... ja ti neviem poradiť keďže otca nemám, ale napr mamin priateľ je podobná povaha, dobre si pamätám ako do mňa furt rýpal a mne to bolo rovnako nepríjemné ako tebe. Kým som nevyšla z puberty som si myslela, že je kretén, ale teraz chápem, že má len taký svojský humor a tak keď mi niečo také povie len sa nad tým zasmejem a neriešim, možno je to aj tvoj prípad, treba brať veci s nadľadom
@jessiqa myslim,že jemu sa to neda vysvetliť on ma nenormalne divnu povahu a samozrejme keby mi povedal,že si za to možem sama tak to tak musi byť. Raz nam povedal doma,že: Keď ja poviem že tato biela stena je čierna tak bude čierna. Už som z toho v prdeli
Ja mám takú matku a hlavne jej vadí, keď chodím s frajerom von (idem von o ôsmej, aby nenadávala, že chodím von skôr a vrátim sa okolo druhej-tretej ráno, aby nenadávala, že chodím neskoro domov) a aj tak mi neustále nadáva kvôli tomu, že som ako štetka pritom ináč ani von nechodím, lebo všetci známi bývajú v min 40 km vzdialenom meste
a toto je len zlomok toho čo robí... kedysi som sa hádala do krvi (síce, keď mi povie, že som kur*a, tak doteraz na ňu vyskočím ale ináč to už ignorujem... rezignovala som na plnej čiare... to nemá zmysel a psychicky sa kvôli nej zničiť tiež neplánujem
tento rok pôjdem na VŠ na intrák, tak budem mať od nej pokoj toto leto nejak ešte prežijem
@4 tak veru, moj ma sice aj svetle chvilky ale vacsinu casu mu jebe.. po novom zacal aj s tym ze som pre nho sklamanim.. cakam na tu dobu, ked sa to zlomi aj u mna a pride ta doba, ze nenasere fakt ziadna pripomienka (teda,skor v to dufam)
ja som to tiez mala tak, a tiez som si povedala ze skusim byt dokonala, za vsetko zle sa ospravedlnit a napravit to.. ale nedalo sa to, isty cas mi skaredo nadaval a zmlatil ma za take veci ako ze som zamkla na jedno otocenie a nie na dve, neurovnala si topanky na chodbe po vyzuti, v kupelni spadol uterak a urcite som tam ja bola posledna a zhodila ho, zabudla som osolit spagety, neumyla som si lyzicku od jogurtu, nevypla som satelit ale len telku a podobne totalne malicherne picoviny. tak soms a vykaslala na to a ignorovala ho najviac jak sa dalo, co ho samozrejme vytacalo milionkrat viac. ale vacsinou boli tie tresty a picovania rovnake ako ked som spravila nejaku uplnu blbost..
no a neviem ako po case presiel do fazy ingoracie, ked som mala asi 16, sice sa so mnou vobec nebavil ani ma nezdravil, a bolo mi to luto lebo som sa doma citila hrozne trapne, neprijemne a nepohodlne, ale aspon bol pokoj.. a kamosky tiez k nam nemohli chodit, sice mi to vyslovene nikdy nepovedal, ale ked prisli zazeral na nich, nepozdravil, buchal dverami a podobne takze mega trapas.
no a vyriesilo sa to tak, ze som odisla z domu na vysku, prvy rok som chodila domov len raz za par mesiacov.. a uz bol vpoho ked som prisla. potom sa nasi rozviedli takze teraz je uplny pokoj, stretavame sa dvakrat do roka ked chcem prachy na vianoce a narodky a tvari sa akoze nic, strasni kamosi sme.
takze jedine c o ti poradim je pockat, vydrzat to a odstahovat sa najskor ako sa to len da..
nenavidim takychto primitivnych ludi ktori sa takto spravaju k svojim detom, neskutocne proste ako mozu byt taki bezcitni a dokazat to , co by niektori ludia na svete dali za to aby mohli mat deti a oni sa k nim spravaju ako k odpadu
Si psychicky labylna, slabá!!! Otec sa ta snaží vychovať a ty takto ešte k tomu... Poznám to, ten tvoj pocit, viem ze si prehanala a väčšina bola úplne miernejsia jak píšeš...
Chod na políciu, dospejú k záveru ze otec sa ta snaží vychovat... Co je nnatom trestné?
Normálne mu povedz, že ak chce pokračovať, tak zájdeš na sociálku - proste na nejaký úrad, ktorý sa tým zaoberá, prípadne ho poteš, že pozveš nejakú TV, ak nemieni prestať.
Prípadne skús zmiznúť na pár hodín alebo dní ku nejakej kamoške a povedz mamine, že budeš preč a aj prečo, ale nepovedz jej, kde. A dvíhaj telefón len jej.
Proste keď je niekto protivný, netreba sa s ním paprať, foter, nefoter. Kua, niektorí fotríci si naozaj myslia, že ich decká sú ich vlastníctvom, vecami, s ktorými si môžu robiť, čo sa im zachce a nie živými cítiacimi tvormi.
Držím všetky palce.
@warhawk ani jedno jedni slovičko,vec,situaciu som nevymyslela,nedomyslela...a hej som slabá @vymyslinick tomu ver on nie že by som bola jeho vlastnictvo ale boxovacie vrece obrazne povedane
@trapis a skúšala si sa s ním o tom rozprávať? Normálne keď ta znovu napomenie tak začni, ze ti to vadí, snažis sa furt lepšie v tom co hovorí a aj tak furt... Možno to pochopí
najskor s tym nic nezrobis, kedze on bude mat asi nejaky vnutorny problem, co si takto ventiluje.
Ser nato, ked budes moct odist z domu, tak odid. Bitky nepomozu, ak nie je nasilnik a nejake dohovory pochybujem ale za vyskusanie to stoji ( ale radsej cez nekoho komu to nerobi )
vydržať dokedy je nutnosť (sš predpokladám) a het... a mama ako čo? ništ? a babkovci by ťa nepoazylovali? ak hej, tak by sa to dalo teoreticky riešiť žeby si ťa zobrali do opateri a rodičia by ti(resp. im) museli platiť alimenty... počas zachvatov dajakych som to dosť taketo alternativy kukau
@warhawk pevne verím že sa ti nezašťastí mať deti...
@warhawk "vychovávať" nejak búrlivo "dieťa" (loool) v 17tke je pičovina + ísť vychovávať svoje dieťa v 17tich? nie je to troška neskoro? jak sa praví, čo si si navaril to si aj zec;
Vyspi sa zatiaľ a zajtra hádam v spolupráci s ostatnými Birdzáčkami a Birdzákmi niečo normálne a použiteľné vymyslíme.
Z každej sračky existuje východisko, aj keď sa tomu, čo je v nej už hrozne dlho, zdá, že už v nej bude asi navždy.
Nebój, zas bude lepšie.
Na mna byvala takato mamka, ono v istom veku si vsimam, ze takmer kazdy ma takyto obdobny vztah s rodicmi, ale viem,,ze niekto to ma stokrat horsie. Nie je to asi pre kazdeho dostupne riesenie, ale odist je najlepsia vec, aku mozes urobit, hoci len k starym rodicom na leto/zarobit do zahranicia/k priatelovi/whatevah.
Ja som sa z technickych pricin odstahovala v sestnastich k otcovi na rok (a uz som to tisickrat pisala na Birdz, sorry friends) a sice to byvali kazdovecerne telefonaty a odkazy, ze mi polame ruky, ze som kurva atd (zas ja som tiez nevedela co so sebou, ked som nemusela o osmej utekat domov, lebo vecierka, a aj ked som prisla vcas, tak bol picung aspon hodinovy; takze som celkom dost robila chujoviny, ale to oni ani nevedeli), ze ked sa mi nieco vonku stane, ani nepride do nemocnice a neviemco.
Ale uz len tym, ze sme spolu nebyvali, som zacala byt v jej ociach samostatna osoba a nie zavadzajuci spotrebic narocny na elektrinu.
Ľudia čo prehnane kritizujú a na všetko hundrú majú problém sami zo sebou. Asi niečo v jeho živote mu nevyšlo tak ako chcel a z toho je frustrovaný a takto to ventiluje. Neber si to osobne asi mu nepomôžeš a časom z domu odídeš.
Moja rada pre teba je, že choď na VŠ do iného mesta.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
Môže spraviť všetko aj najlepšie na svete a nikdy to nebude dosť dobré. Je to nanajvýš zaujímavé. On sa na to vybodol a ignoruje ho.
takého človeka nezmeníš, na to zabudni
No nastastie mam brata ktory ma ma rad a tak jej vysvetlil ako zle sa ku mne chova a po par razoch to pochopila a uz je to lepsie
inak keby ti mam poradit tak asi len ze kasli na nho, ved aj tak pojdem zachvilu prec z domu nie? alebo mu to skus normalne vysvetlit, tak ako si to napisala tu
a toto je len zlomok toho čo robí... kedysi som sa hádala do krvi (síce, keď mi povie, že som kur*a, tak doteraz na ňu vyskočím ale ináč to už ignorujem... rezignovala som na plnej čiare... to nemá zmysel a psychicky sa kvôli nej zničiť tiež neplánujem
tento rok pôjdem na VŠ na intrák, tak budem mať od nej pokoj toto leto nejak ešte prežijem
no a neviem ako po case presiel do fazy ingoracie, ked som mala asi 16, sice sa so mnou vobec nebavil ani ma nezdravil, a bolo mi to luto lebo som sa doma citila hrozne trapne, neprijemne a nepohodlne, ale aspon bol pokoj.. a kamosky tiez k nam nemohli chodit, sice mi to vyslovene nikdy nepovedal, ale ked prisli zazeral na nich, nepozdravil, buchal dverami a podobne takze mega trapas.
no a vyriesilo sa to tak, ze som odisla z domu na vysku, prvy rok som chodila domov len raz za par mesiacov.. a uz bol vpoho ked som prisla. potom sa nasi rozviedli takze teraz je uplny pokoj, stretavame sa dvakrat do roka ked chcem prachy na vianoce a narodky a tvari sa akoze nic, strasni kamosi sme.
takze jedine c o ti poradim je pockat, vydrzat to a odstahovat sa najskor ako sa to len da..
nenavidim takychto primitivnych ludi ktori sa takto spravaju k svojim detom, neskutocne proste ako mozu byt taki bezcitni a dokazat to , co by niektori ludia na svete dali za to aby mohli mat deti a oni sa k nim spravaju ako k odpadu
Chod na políciu, dospejú k záveru ze otec sa ta snaží vychovat... Co je nnatom trestné?
Prípadne skús zmiznúť na pár hodín alebo dní ku nejakej kamoške a povedz mamine, že budeš preč a aj prečo, ale nepovedz jej, kde. A dvíhaj telefón len jej.
Proste keď je niekto protivný, netreba sa s ním paprať, foter, nefoter. Kua, niektorí fotríci si naozaj myslia, že ich decká sú ich vlastníctvom, vecami, s ktorými si môžu robiť, čo sa im zachce a nie živými cítiacimi tvormi.
Držím všetky palce.
@vymyslinick tomu ver on nie že by som bola jeho vlastnictvo ale boxovacie vrece obrazne povedane
Ser nato, ked budes moct odist z domu, tak odid. Bitky nepomozu, ak nie je nasilnik a nejake dohovory pochybujem ale za vyskusanie to stoji ( ale radsej cez nekoho komu to nerobi )
Buď sebec. Vyrieš si to tak aby si sa s tým netrápila.
Lebo nenávisťou, rozhádaním alebo správaním podľa jeho predstáv nakoniec ublížiš len sebe.
Ber ho takého aký je. Keď jebe kvôli pičovinám neber si to k srdcu. Ži si svoj život
@warhawk pevne verím že sa ti nezašťastí mať deti...
Z každej sračky existuje východisko, aj keď sa tomu, čo je v nej už hrozne dlho, zdá, že už v nej bude asi navždy.
Nebój, zas bude lepšie.
Ja som sa z technickych pricin odstahovala v sestnastich k otcovi na rok (a uz som to tisickrat pisala na Birdz, sorry friends) a sice to byvali kazdovecerne telefonaty a odkazy, ze mi polame ruky, ze som kurva atd (zas ja som tiez nevedela co so sebou, ked som nemusela o osmej utekat domov, lebo vecierka, a aj ked som prisla vcas, tak bol picung aspon hodinovy; takze som celkom dost robila chujoviny, ale to oni ani nevedeli), ze ked sa mi nieco vonku stane, ani nepride do nemocnice a neviemco.
Ale uz len tym, ze sme spolu nebyvali, som zacala byt v jej ociach samostatna osoba a nie zavadzajuci spotrebic narocny na elektrinu.
Moja rada pre teba je, že choď na VŠ do iného mesta.