Ahojte, nie je tu náhodou nejaký lekár z tohto odboru alebo niekto kto má prehľad/niekoho v rodine a vedel by mi poradiť ktorým smerom sa ubrať? Rozhodujem sa ktorý ísť robiť, teraz som ukončila štúdium a som veľmi nerozhodná
Súhlasím s azizi. AK si skončila lekársku fakultu, asi by si mala poznať odpoveď. Ak nie, v princípe sú si tieto odbory v jednom podobné, a to, ak to veľmi zjednoduším, pediatria je "detská interna." Existujú aj pediatrické superšpecializácie, nadstavbové odbory, to asi vieš. Ak chceš robiť s deťmi, tak pediatria. Ak deti nechceš ani vidieť, tak interna.
neviem co jej mam k tomu napisat. medicinu studovala, vobec tu holku nepoznam. musi si ten obor napasovat k svojej osobnosti, podla toho aka je, aky ma styl komunikacie a prace, ako je odolna voci stresu.. oba obory su velmi obsiahle, interna viac ako pediatria. vsetko ma svoje pre a proti a v oboch oboroch je ta praca max. narocna. deti su sice mile a uzasne, rychlo sa zotavuju a tak dalej ale viac ako deti bude musiet zvladat uzkostnych, bojacich sa, unavenych a velmi velmi agresivne defenzivnych rodicov "bojujucich" za svoje deti a za predstavy, ako by mali byt liecene. kazdy rodic predtym ako vyrazi za dr stiahne do hlavy cely google a potom to odtial dostat nie je lahke.v pediatrii je tiez obrovsky tlak na nulovu toleranciu chyb resp. nic ine ako zdrave pekne dieta neexistuje a chyby resp iny outcome je nepripustny. interna su z podstaty oboru hlavne ludia nad 50,resp.60 rokov az do konca zivota, takze velku jej podgrupu tvori geriatria. jednas bud s dospelymi (co sa ta casto pytaju, ci uz mas hotovu skolu resp dvihaju obocie, pytaju si sefa etc) alebo naopak uz s dementnymi, so vsetkymi dosledkami, co to prinasa. vacsina z nich je multimorbidna a su to postupne sa rozpadajuce systemy. pribuzny su v polke normal, v polke maximalny exoti, ktori tam volaju policiu, nechcu si vziat svojho rod. prislusnika domov, lebo sa nechcu starat a podla nich je vzdy iny doktor lepsi ako ty, hadaju sa extremne a do zblbnutia. zaroven ale je tu velka moznost diagnostiky-sono, endoskopie, echo etc co sa moze naucit, vela differencialnej diagnostiky (coz ma extremne bavi, je to detektivka) a ta cesta pristupu je vzdy individualna-podla danej konstelacie komorbidit etc. ludia v tomto veku uz nie su zdravi a stretne sa osobne velakrat s procesom smrti a aj s tym zvlastym okamzikom smrti, co pre mna osobne je nadcasove, zaujimave a - akokolvek divne to znie-obohacujuce. palliativna medicina na konci zivota dava obrovsky zmysel - palliativa ak sa dobre robi je uzasne uspokojujuca, vidis hned efekt, bolelo-uz neboli etc. v interne /nie iba onko ale vsade/ je na kazdom rohu. takze tak. ako mlada zena bude neustale roky bojovat s 10x vacsimi predsudkami ako muzsky kolegovia a neustale bude musiet dokazovat ze je lekar a nie student, ze vie co robi a ze vie zobrat na seba tu zodpovednost. urgenty v oboch oboroch su asi rovnako stresujuce s tym, ze pediatricky urgent by som nemohla robit-nie pred detmi a ted ked uz nam vlastne deti uz vobec nie. smrt tam obchada casto a je ine, ked zomrie starsi covek a ine ked sa nepodari zachranit dieta/teenegera. ja mam interny urgent velmi rada, je to akcne, drave, musis manageovat 5-6pacientov simultanne, mas vzdy rozny tym sestier, ktore musis navigovat, kontrolovat, casto ide o minuty, hlava musi byt na 150 percent a pausy sa tam nevedu, ist na wc je kuxus. no ja mam skusenist iba z DE nemocnic, neviem aka je realita SK
co sa tyka organizacie. medicina je vsade rovnaka. dolezite je sa zamysliet aka je povaha a najst si dobreho tutora, s ktorym si sadne ludsky a potom to pojde. okrem toho moze skusit jeden obor, a ked ubidi ze to nie je jej salok kavy, tak skusit druhy obor. to je normal. ma na zaciatku skusobnu dobu. asi tak.
@Lytaryta moc ďakujem ano je to všetko pravda co bolo napísané. Zatiaľ som na internom a teším sa keď budem slúžiť na internom pretože ma bavia alutne veci, keď treba rýchlo vybavovať preklad lebo diagnostikujem infarkt a podobne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
8 komentov
neviem co jej mam k tomu napisat. medicinu studovala, vobec tu holku nepoznam. musi si ten obor napasovat k svojej osobnosti, podla toho aka je, aky ma styl komunikacie a prace, ako je odolna voci stresu.. oba obory su velmi obsiahle, interna viac ako pediatria. vsetko ma svoje pre a proti a v oboch oboroch je ta praca max. narocna. deti su sice mile a uzasne, rychlo sa zotavuju a tak dalej ale viac ako deti bude musiet zvladat uzkostnych, bojacich sa, unavenych a velmi velmi agresivne defenzivnych rodicov "bojujucich" za svoje deti a za predstavy, ako by mali byt liecene. kazdy rodic predtym ako vyrazi za dr stiahne do hlavy cely google a potom to odtial dostat nie je lahke.v pediatrii je tiez obrovsky tlak na nulovu toleranciu chyb resp. nic ine ako zdrave pekne dieta neexistuje a chyby resp iny outcome je nepripustny. interna su z podstaty oboru hlavne ludia nad 50,resp.60 rokov az do konca zivota, takze velku jej podgrupu tvori geriatria. jednas bud s dospelymi (co sa ta casto pytaju, ci uz mas hotovu skolu resp dvihaju obocie, pytaju si sefa etc) alebo naopak uz s dementnymi, so vsetkymi dosledkami, co to prinasa. vacsina z nich je multimorbidna a su to postupne sa rozpadajuce systemy. pribuzny su v polke normal, v polke maximalny exoti, ktori tam volaju policiu, nechcu si vziat svojho rod. prislusnika domov, lebo sa nechcu starat a podla nich je vzdy iny doktor lepsi ako ty, hadaju sa extremne a do zblbnutia. zaroven ale je tu velka moznost diagnostiky-sono, endoskopie, echo etc co sa moze naucit, vela differencialnej diagnostiky (coz ma extremne bavi, je to detektivka) a ta cesta pristupu je vzdy individualna-podla danej konstelacie komorbidit etc. ludia v tomto veku uz nie su zdravi a stretne sa osobne velakrat s procesom smrti a aj s tym zvlastym okamzikom smrti, co pre mna osobne je nadcasove, zaujimave a - akokolvek divne to znie-obohacujuce. palliativna medicina na konci zivota dava obrovsky zmysel - palliativa ak sa dobre robi je uzasne uspokojujuca, vidis hned efekt, bolelo-uz neboli etc. v interne /nie iba onko ale vsade/ je na kazdom rohu. takze tak. ako mlada zena bude neustale roky bojovat s 10x vacsimi predsudkami ako muzsky kolegovia a neustale bude musiet dokazovat ze je lekar a nie student, ze vie co robi a ze vie zobrat na seba tu zodpovednost. urgenty v oboch oboroch su asi rovnako stresujuce s tym, ze pediatricky urgent by som nemohla robit-nie pred detmi a ted ked uz nam vlastne deti uz vobec nie. smrt tam obchada casto a je ine, ked zomrie starsi covek a ine ked sa nepodari zachranit dieta/teenegera. ja mam interny urgent velmi rada, je to akcne, drave, musis manageovat 5-6pacientov simultanne, mas vzdy rozny tym sestier, ktore musis navigovat, kontrolovat, casto ide o minuty, hlava musi byt na 150 percent a pausy sa tam nevedu, ist na wc je kuxus. no ja mam skusenist iba z DE nemocnic, neviem aka je realita SK
co sa tyka organizacie. medicina je vsade rovnaka. dolezite je sa zamysliet aka je povaha a najst si dobreho tutora, s ktorym si sadne ludsky a potom to pojde. okrem toho moze skusit jeden obor, a ked ubidi ze to nie je jej salok kavy, tak skusit druhy obor. to je normal. ma na zaciatku skusobnu dobu. asi tak.