otázka je jasná ako pohľad na pracujúceho zvárača
vždy som si chcel písať denník bolo tu pár pokusov o každodenný zápis ale časom ma to prestalo baviť (možno aj preto že udalosti dňa nestoja ani len za otvorenie "denníka") alebo na to zabúdam... teraz som na tom tak že si pišem len dôležité veci... preto aby som ma nich mohol neskôr spomínať
Nie ale chcela by som. Nie taký, kde by som si písala svoje každodenné výplody mysle, ale skôr taký, kde by som si zapisovala, keď sa stane niečo zaujímavé, milé či vtipné, po pár rokoch musí byť zaujímavé prečítať si to
pisem si len tak ze raz za tri styri mesiace tam pisem, ale je to dobra vec zaspominat a zasmiat sa a tak, ale denne to pisat sa neda vobec, som skusal zo zaciatku a to fakt pisat o tom ze rano som si dal tricko naopak a ine zaujimave veci... to je o nicom
takze skor taky mesacnik odporucam
ked som bola mala tak som si ho pisala (bola som asi prvačka) a boli tam same blbosti napr.dnes som dostala jednotku alebo ideme na prazdniny ku babke.... a potom som si ho pisala ked som bola štvrtačka a rodičia mi kupili psa a tak som pisala dennik ale z pohladu psa napr. dnes som bol na prechadzke s majtelkou alebo včera som roztrhal topanky...ale tento dennik som pisala na počitač a raz ked sme ho dali do opravit tak oni všetko vymazali a myslela som že vymazali aj ten dennik ale asi pred mesiacom som bola na tom počitači a našla som tento "psi dennik" a spomenula som si na tieto "zažitky" a riadne som sa pri tom nasmiala
Písala som si rok a pol, potom som našla niekoho, komu som všetko hovorila, tak som už nemala potrebu to písať. A teraz si nepíšem, ale už dlhšie sa chystám začať.
mám len taký zápisníček, kde raz za čas napíšem čo zaujímavého sa stalo, svoje pocity, myšlienky...každý deň by sa mi nechcelo, ani by som toho moc nemala
nepravidelne som si písala si od 13tich, momentálne si píšem len 3 pozitívne veci každého dňa do flowístka skúsenosti ale by som sa chcela k denníku vrátiť
pisala som si a vzdy to zacinalo...Ahoj dennicek, dnes som vstala, umyla sa, najedla..........Dovidenia dennicek jooj krasne casy, este doteraz ho mam no a posledny "zaznam" mam z 22.8.2010 a luto mi je, ze som s tym prestala, lebo v tej dobe som mala ovela viac zazitkov ako mam teraz...
jeden rok som spisoval mojich 21-22 rokov. Po precitani vsetkeho som zistil, ze za rok mam to iste, ziadne uspechy. Vymazal som to z pamate. Teraz pisem sem, a som po roku spokojnejsi z uspechov, ale nie stastny, ako furt planujem.
No, neviem, či to možno nazvať denníkom, lebo dakedy ho otvorím raz za mesiac, inokedy zas aj 5-krát za deň... A tiež si tam nezapisujem také prkotiny ako "milý denníček, dnes som ráno vstala, umyla si zúbky a pobrala sa do školičky...", skôr svoje myšlienky, nápady, pocity, vlastne sa dá povedať, že z takých 90% je to samá metafora, občas, keď si čítam staršie záznamy, sama neviem, čo som tým chcela povedať
A prečo som z tým začala? Hmm, odjakživa som mala sklony k písaniu, či už rôznych príbehov, poviedok a tak... No a zhruba pred dvoma rokmi som mala dosť ťažké obdobie, tak so to vo mne všetko hromadilo a hromadilo, až som dá sa povedať inštinktívne siahla po pere a papieri a dostala som to zo seba všetko von... Akosi mi to padlo lepšie ako vyrozprávať sa niekomu, predsa len, papier neprotestuje, nevzpiera sa, nevrtí hlavou, len pohlcuje všetku tú energiu, či už pozitívnu alebo negatívnu, ktorá sa vo vás kopí a nedá vám dýchať... Takže tak. A ešte ma napadlo, nie je na škodu občas si nad taký denník sadnúť a zahĺbiť sa doň, občas, keď si čítam najmä staršie záznamy je to akoby sa ma dotýkali myšlienky, pocity celkom iného človeka, avšak je tu neodbytný pocit, že známeho... Je to celkom sranda
Ano, od dna 16 narodenin cize mam zapisane vsetky akcie a zazitky na ktore by som si dnes nespomenula..mam to ako pripomenutie peknych ale aj strasnych chvil v mojom zivote..myslim ze po niekolkych rokoch bude dojimave citat svoje myslienky
Keď mi niečo napadne, tak si zapíšem veľmi dlhé prefilozofované texty alebo básničky. Sú to moje myšlienky, ale denníkom to nazvať nemôžem (už len preto, že denník sa píše denne).
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
vždy som si chcel písať denník bolo tu pár pokusov o každodenný zápis ale časom ma to prestalo baviť (možno aj preto že udalosti dňa nestoja ani len za otvorenie "denníka") alebo na to zabúdam... teraz som na tom tak že si pišem len dôležité veci... preto aby som ma nich mohol neskôr spomínať
takze skor taky mesacnik odporucam
A vlastne neviem čo by som doň písala, príchody a odchody z práce, pohyby na účte a koľko káv vypila a cigariet som vyfajčila. Jedine.
A prečo som z tým začala? Hmm, odjakživa som mala sklony k písaniu, či už rôznych príbehov, poviedok a tak... No a zhruba pred dvoma rokmi som mala dosť ťažké obdobie, tak so to vo mne všetko hromadilo a hromadilo, až som dá sa povedať inštinktívne siahla po pere a papieri a dostala som to zo seba všetko von... Akosi mi to padlo lepšie ako vyrozprávať sa niekomu, predsa len, papier neprotestuje, nevzpiera sa, nevrtí hlavou, len pohlcuje všetku tú energiu, či už pozitívnu alebo negatívnu, ktorá sa vo vás kopí a nedá vám dýchať... Takže tak. A ešte ma napadlo, nie je na škodu občas si nad taký denník sadnúť a zahĺbiť sa doň, občas, keď si čítam najmä staršie záznamy je to akoby sa ma dotýkali myšlienky, pocity celkom iného človeka, avšak je tu neodbytný pocit, že známeho... Je to celkom sranda
Mimochodom, denník nepíšeme, ale vedieme si ho