Poprosil by som vás, aby ste mi opísali vaše detské nočné mory. Čo najpodrobnejšie, ak máte čas, a ste ochotní. ďakujem.
Keď som mal 8, snívalo sa mi, že sedím na verande starej poľovníckej chaty, osvetľovala ma len petrolejka, dvere do nej boli zabaríkadované i zamrežované.Mal som oblečené purpurové pýžamo a deravé džínsy. Vedel som, že v chate je bezpečie, istota, teplo.
najviac sa mi asi snívalo, že som bola niekde vonku a zrazu vybehol niekde nejaký zúrivý pes :/
ale snívalo sa mi aj, že ku mojej posteli chodil malý Šmolko, ktorý bol dokonca zelený a chcel ma zabiť a zrazu sa všetko samo od seba začalo pohybovať
a skoro vždy som sa bála hudby, ktorá bola v snoch
mne sa snívalo, že som šla so susedom niekde na výlet vlakom...a pozreli sme von oknom a tam teta ( jeho žena ) a hlavu nemala na krku ale skackala okolo nej. Ja som to ukázala ujovi a on, že "stáva sa" ... a to bolo všetko .. na ten sen nikdy nezabudnem
alebo od detstva sa mi dosť často sníva, že skáčem z balkóna na balkón
o tom, ako bežím labyrintom - samé zelené kríky vysoké niekoľko desiatok metrov, zrazu steny zmizli a za mnou sa kotúľala obrovská guľa a ja som pred ňou nestíhala ujsť a tesne predtým ako ma pridliavila som sa prebudila.
a ešte sa mi snívalo asi 10 rokov vkuse o filmovom kotúči, ktorý bol v strašnej diaľke, potom sa začal približovať.. najprv pomaly, potom mi skoro rozbil hlavu a potom sa začal pretáčať, behali mi pred očami len čierne a biele dieliky, ale boli prázdne, žiadny film ani fotky.
Hm, mam taky jeden sen, ktory sa mi snival castejsie a desilo ma to a ani neviem preco, vlastne si uz nie som ista, ako to presne bolo, ale viem, ze tam bola nejaka cinanka ci co a vosla som do nejakeho chramu a dala mi nejky spagat ci co do ruky a natiahla to na niekolko metrov asi a potom to pustila a potom som sa vacsinou zobudila... a teraz som sa strasne rozosmiala .
Nikdy predtym som si to tak nezhrnula, ale teraz som si uvedomila, aka je to blbost.
este v rodicovskej spalni na dverach bol plagat nejakeho herca a mne sa hrozne casto snivalo ze cez jeho oci vbehli v noci do izby dive psy a chceli ma aj s rodicmi zozrat.
pri posteli na koberci bol flak od niecoho rozliateho a mne sa v snoch zdalo ze je to otvor do priestoru pod nasim bytom v ktorom ziju nejake nebeznecne netvory. ale nikdy nevyliezli
aaa ešte sa mi snívalo, že lietam ponad krásne lesy a lúky, ale keď som si uvedomila, že letím, začala som padať.. a tesne nad zemou som zase vzlietla strašne vysoko. proste nesmela som myslieť na to, že lietam, inak som padala a sem tam som sa zobudila tesne pred pádom a to už som bola na zemi mimo postele
A este ma nahanal taky maly foxterier na takom kopci ci co, ze proste tak dookola sa tiahla cesta a po tej som musela utekat, ale tusim som nikdy nedobehla na vrch, takze ma nedobehol... ale raz ma taky pes aj fakt nahanal (akurat ze nie na kopci), tak to som len nejaku traumu mala asi.
sny sú len sny. Dokážu človeka vydesiť, ale nemajú stále na snovú paralýzu. To je teda iný des. Hlavne, keď človek vidí pred sebou nejaké divné postavy alebo mu niekto sedí na prsiach. No des.
Keď som bola ešte fakt malá tak sa mi strašne často sníval ten istý sen, že som bola na vrchu takého točitého schodiska, čo mal v strede proste prázdno medzi poschodiami, a nahýňala osm sa z najvyššieho poschodia, nebolo vidno na spodok len tma tam bola, a zrazu mi zmizlo zábradlie spod rúk tak som začala padať a strašne i bilo v tom sne srdce a kričala som, a keď sa už zdalo že narazím do zeme čo som už normálne paniku cítila tak sa mi roztvoril padák, trhlo mnou a zobudila som sa a to sa mi snívalo viackrát za týždeň pravidelne..
a potom ešte sen čo sa mi sníval asi 6 krát dokopy bol že som bola v nejakých starovekých ruinách kde bolo zase hrozne veľa schodov všade a takých stupienkov a naháňal ma veľký modro ružový robot čo vyzeral jak z kryštálov keby bol spravený a stále ma dobiehal a keď sa mi zdalo že už nebudem vládať a chytí ma tak som sa zobudila
mňa stále niekto zabíjal, odrezával mi nohy, ruky proste všade bolo strašne veľa krvi a tak a jeden si pamätám hrozne živo, som bola bez nôh a normálne, že kosti mi trčali ja neviem kde som na toto chodila proste
tak to netusim ake boli moje detske, ale vacsinou sa mi sniva ze som v nejakej zvlastnej budove, s ludmi ktorych poznam a ked zacnem utekat po chodbach tak proste vzdy sa ocitnem v nemocnici, kt. vyzera ako tie opustene z chernobylu ale vzdy je tam aj funkcna miestnost kde operuju ale cele to ma taku hnusnu atmosferu..odvtedy nemam rada nemocnice
stále ked som zhasla svetlo, predstavovala som si, alebo akoby som cítila, že v izbe neni som sama, že proste tam je dakto a chce mi ublížiť, preto som sa vkuse dívala pod posteľ a také tie veci, a ked som sa veľmi že veľmi bála musela som spať pri zapnutom svetle
potom ked som mala asi 6-7 tak som videla tú japonskú rozprávku Cesta do fantázie abo tak dajak a odvtedy som ju nepohla pozerať lebo som sa vždy bála, že sa z mojich rodičoch stanú prasiatka
zabudla som dodať, že sa mi potom presne aj snívalo o takých, aby ste to proste pochopili, o takých čudných bytostiach, čo mali ruky na mojej posteli a tak a potom ešte jeden sen ale to radšej neopisujem
Moje najhoršie nočné mory v detstve boli také abstraktno - geometricko priestorové, dá sa povedať halucinácie, kde niečo nehmatateľné, a o to desivejšie, predikovalo akýsi zvrat v systéme a desivý bol ten pocit, ako sa to blížilo ku kritickému bodu. Ale aj tento opis zodpovedá len čiastočne hĺbke tej snovej štruktúry, a niekedy sa nazdávam, že to najhrôzostrašnejšie na tých snoch bola práve ich komplikovanosť - ako keby ste uviazli v neuveriteľne zložitej pavučine zloženej z neriešiteľných schém, a jediná možnosť ako sa z nej vymotať je tá, že sa vám podarí ich dekódovať, resp. dostať sa do ich centra , v ktorom je skrytá ich podstata(čo samo o sebe je taktiež príšerne desivé, kedže sú v neustálom pohybe a vy cítite, že na ich prekonanie by Vám stačila milisekunda zastavenia, pokoja, ktorý ale nikdy nepríde, aj keď pohyb niekedy ustáva, skoro až do toho vytúženého zastavenia, ale predsa nikdy nepríde, a tým vás ešte viac mučí). Dodnes si pamätám ten neopísateľný pocit ťažoby a narastajúcej hrôzy, keď som sa v týchto obrazcoch približoval k absolútnej nule a šialenstvu. Na vrchole eskalácie som sa samozrejme vždy prebudil. Spotený, s čelusťami roztvorenými dokorán, v bolestnom kŕčovitom nemom výkriku, a s mozgom vyžmýkaným ako suchá handra. Čo ja by som ja dal za kvíkajúcu pičovinu v detských morách!
mal som jeden sen, ktorý sa nekontrolovateľne opakoval isté obdobie aj každý deň... najhoršie na tom je, že ten sen som nikdy nevedel pochopiť (bolo to ako keby v strašnej tme a teda hroznej viditeľnosti), ale vždy ma vedel poriadne vystrašiť a budil som sa celý spotený
@zajkousko feťákom a alkoholikom sa stávajú podstatne horšie a ťažšie veci než obyčajné neškodné detské sny
ja si väčšinou sny vôbec nepamätám, ani o nich neviem a z detstva viem len o jednom, čo mi ostal v hlave: v mojej detskej bola ježibaba a mala motorovú pílu a sekala všetko naokolo a blížila sa ku mne a potom už nič
a ešte sa mi viacx snívalo že nam horí záclona v obývačke
mne sa stále jeden sen zvykol opakovať, a to bolo s jedinou žiarovkou v celom byte čo vôbec svietila a aj tá začala blikať kým nebola pomaly všade tma stále som na niekoho čakala, bola noc a nikdy nikto neprišiel, sama ako prst a veľmi som sa bála. furt som skúšala rozsvietiť svetlo ale nikdy mi to nešlo. ešte aj teraz keď v reáli vidím také slabé svetlo tak ma až strasie :S
keď som mala 4, snívalo sa mi, že rodičia boli v kuchyni a mňa náš obrovský pes zahnal do obývačky, podkla som sa, zvalila na kolená a začal na trhať, revala som ako o život a rodičia nič.. keď ma zbadali, otec sa ma snažil postaviť a mama ho zamkla na balkóne... ďalších pár rokov som si nebola istá, či to bol sen
Most SNP- Idem po hornej ceste, žiadne autá ani ľudia. Okolie vyzeralo presne takto (asi to mam s tymto spojene) » www.youtube.com/watch?feature=p... Ide za mnou týpek v čiernom plášti a dlhým seaxom. Neskôr ma zabije ale ja sa nezobudím pred bodnutím ale až po bodnutí, a verte mi že to je hrozné sa zobudiť po zabodnutí.
Druhý sen je že som vo svojej izbe a som vysoký cca 10 cm. Cez izbu sú natiahnuté dlhé oceľové laná ktoré musím zväčsiť a prejsť na 100% ináč vybuchne atúmová bomba. Tento sen sa mi opakováva aj 10 x to isté za sebou.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
najviac sa mi asi snívalo, že som bola niekde vonku a zrazu vybehol niekde nejaký zúrivý pes :/
ale snívalo sa mi aj, že ku mojej posteli chodil malý Šmolko, ktorý bol dokonca zelený a chcel ma zabiť a zrazu sa všetko samo od seba začalo pohybovať
a skoro vždy som sa bála hudby, ktorá bola v snoch
a nemal ten chlapec rysave vlasy a pehy?
alebo od detstva sa mi dosť často sníva, že skáčem z balkóna na balkón
a mne sa po smrti starkeho snivali dlhu dovu velmi divne, strasidelne a zle veci...
najhorsie vsak bolo ked sa mi v jednom vztahu snivaslo, ze priatel odo mna v noci bez mojho vedomia odisiel a tusim ho zrazilo auto...
o tom, ako bežím labyrintom - samé zelené kríky vysoké niekoľko desiatok metrov, zrazu steny zmizli a za mnou sa kotúľala obrovská guľa a ja som pred ňou nestíhala ujsť a tesne predtým ako ma pridliavila som sa prebudila.
a ešte sa mi snívalo asi 10 rokov vkuse o filmovom kotúči, ktorý bol v strašnej diaľke, potom sa začal približovať.. najprv pomaly, potom mi skoro rozbil hlavu a potom sa začal pretáčať, behali mi pred očami len čierne a biele dieliky, ale boli prázdne, žiadny film ani fotky.
Nikdy predtym som si to tak nezhrnula, ale teraz som si uvedomila, aka je to blbost.
pri posteli na koberci bol flak od niecoho rozliateho a mne sa v snoch zdalo ze je to otvor do priestoru pod nasim bytom v ktorom ziju nejake nebeznecne netvory. ale nikdy nevyliezli
a potom ešte sen čo sa mi sníval asi 6 krát dokopy bol že som bola v nejakých starovekých ruinách kde bolo zase hrozne veľa schodov všade a takých stupienkov a naháňal ma veľký modro ružový robot čo vyzeral jak z kryštálov keby bol spravený a stále ma dobiehal a keď sa mi zdalo že už nebudem vládať a chytí ma tak som sa zobudila
na iné si nepamätám
stále ked som zhasla svetlo, predstavovala som si, alebo akoby som cítila, že v izbe neni som sama, že proste tam je dakto a chce mi ublížiť, preto som sa vkuse dívala pod posteľ a také tie veci, a ked som sa veľmi že veľmi bála musela som spať pri zapnutom svetle
potom ked som mala asi 6-7 tak som videla tú japonskú rozprávku Cesta do fantázie abo tak dajak a odvtedy som ju nepohla pozerať lebo som sa vždy bála, že sa z mojich rodičoch stanú prasiatka
ale som rada, že som s toho vyrástla
@zajkousko feťákom a alkoholikom sa stávajú podstatne horšie a ťažšie veci než obyčajné neškodné detské sny
a inak nemám nič také desivé, to by som si musel vymyslieť >
a ešte sa mi viacx snívalo že nam horí záclona v obývačke
čiže dosť nuda
Druhý sen je že som vo svojej izbe a som vysoký cca 10 cm. Cez izbu sú natiahnuté dlhé oceľové laná ktoré musím zväčsiť a prejsť na 100% ináč vybuchne atúmová bomba. Tento sen sa mi opakováva aj 10 x to isté za sebou.