Keď sa s niekým rozprávam, tak si to ani tak neuvedomujem, tak asi skôr "napadlo ma", keďže mi to znie prirodzenejšie, ale keď niečo píšem (alebo si s niekým píšem), tak sa snažím čo najspisovnejšie, a tak píšem vždy "napadlo mi" a keď to tak aj najskôr nenapíšem, tak si to potom opravím, aby to tak bolo.
"samozrejme. napadol ho policajt a tak ho vymyslel."
"a on vymyslel to?"
"on vymyslel to i ono."
"to som vedel, že vymyslel ono, ale nevedel som, že vymyslel i to."
"on vymyslel všetko, čo ho napadlo."
"ja som ho nenapadol...."
"áááále, nič si z toho nerobte... ani.. ja.. som.. ho nenapadol."
(obaja si práve uvedomili, že neexistujú.)
"koniec. sme v riti."
"sme zachránení!! riť existuje! videl som ju! na vlastné oči! v žurnáli! to značí, že existuje a teda existujeme i my, keďže sa v nej nachádzame, ako ste pred chvíľou poznamenali."
"odmietam fungovať v takejto pochybnej existencii!!!"
Na jednej strane som bola neustále kamarátkou preto opravovaná, takže sa mi to vrylo do pamäte, na druhej strane vždy, keď poviem napadlo mi, tak si pripadám tak strašne divne a tak som sa rozhodla, že to budem rozdeľovať podľa toho s kým sa rozprávam.
@flussica neviem :/ ja mám DVD, kde je Soirée (to je aj na YT niektoré veci) a dialógy sú zozbierané a vydané knižne, takže ich poznám veľmi veľa odtiaľ. a s kamarátkou ich niekedy počúvame na gramofóne.
@flussica L+S dialógy alebo Dialógy L+S. nie som si istá. v každom prípade nie je ťažké ju nájsť, je ťažké prestať čítať. ja som skončila pri neksonalom učení sa naspamäť dialógov
Používala som napadlo ma, ale teraz sa snažím rozprávať po slovensky a používam napadlo mi A všetkých opravujem, keď to povedia zle. Ale stane sa, že ešte občas, málokedy, poviem napadlo ma.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
Príklad:
Kde si? ale Kam ideš?
@mielikki štve ma, že mi nikdy nenapadne povedať ,,kam", pričom pri písaní ho používam takmer vždy
"on vymyslel aj policajta?"
"samozrejme. napadol ho policajt a tak ho vymyslel."
"a on vymyslel to?"
"on vymyslel to i ono."
"to som vedel, že vymyslel ono, ale nevedel som, že vymyslel i to."
"on vymyslel všetko, čo ho napadlo."
"ja som ho nenapadol...."
"áááále, nič si z toho nerobte... ani.. ja.. som.. ho nenapadol."
(obaja si práve uvedomili, že neexistujú.)
"koniec. sme v riti."
"sme zachránení!! riť existuje! videl som ju! na vlastné oči! v žurnáli! to značí, že existuje a teda existujeme i my, keďže sa v nej nachádzame, ako ste pred chvíľou poznamenali."
"odmietam fungovať v takejto pochybnej existencii!!!"
a tak ďalej...
Na jednej strane som bola neustále kamarátkou preto opravovaná, takže sa mi to vrylo do pamäte, na druhej strane vždy, keď poviem napadlo mi, tak si pripadám tak strašne divne a tak som sa rozhodla, že to budem rozdeľovať podľa toho s kým sa rozprávam.
Inak a ďakujem za všetky odpovede
"a to si vlastne teraz môžeme hocikedy zavolať!"
.
.
.
"ahoj. čo robíš?"
"zavarám."
"zaváraš? a čo zaváraš?"
"čerešne."
"a koľko?"
"tri."
"tri? prečo len tri?"
"keď ja čerešne nemám rád..."
"Mne tak napadlo ze.."
Akurát mňa stále opravoval @tikalok
A potom keď som to začala poctivo používať, raz som to použila pri mamine a tá na mňa pozerala akoby som spadla z višne
@sarah_whiteflower by tiež vedela čosi povedať o tomto mojom opravovaní
a keď sa nad tým zamyslím tak sa tomu dá rozumieť dvojakým spôsobom
oddnes používam napadlo mi