Mam na mysli takú ozajstnú prvú lásku,nie take nejake pokecove...Myslíte že je pravda,že prvá láska je taká najvačšia a že tu osobu vlastne nikdy neopustite a vždy ked ju niekde uvidi asi vam podskoči srdce alebo takto
moja prvá taká nebola. Teda hej, bola som nervózna a hanblivá a všetko bolo pekné etc, ale nemyslela som, že to vydrží do aleluja, ani pri druhej láske. Až pri tretej
asi typka, s ktorym som sa zoznamila v 14-tich na mIRC, pisali sme si asi tristvrte roka. vzdialenost 100 km. dosiel za mnou, ten den si pamatam dodnes
potom ja za nim, ale to uz nebolo ono. taky pseudorozchod.
este raz sme sa videli nahodou, po par rokoch.
mam ho na facebooku, piseme si zriedka. hovoril mi, ze som prenho nieco, co vlastne nikdy nemohol mat.
neviem ako by vyzeralo nase stretnutie, nevideli sme sa 10 rokov. byva v irsku s priatelkou. myslim ze je lepsie, ze niektore veci ostanu len v spomienkach a nepokracuju. inak by to stratilo svoju magickost
Moja prvá láska bola neopätovaná a odvtedy žiadna nebola. Vztah čo bol som mal len kvoli tomu nech niekoho mam lebo som bol jak kokot,že sak niekoho chcem.Potom som sa nato vysral a povedal som si ze tak prijebaný už nikdy nebudem a radšej budem slobodný aj do 30 ako byt s niekym bez lásky.
nie, nemyslím si to.
problém je v tom, že ľudia sa po tej prvej láske naučia neotvoriť srdce znova dokorán. je to prirodzené, ale nemusí to byť trvalé. ja som sa rozhodla milovať naplno aj po skúsenostiach, takže každá ďalšia láska bude vždy ako prvá
Prvá bola v 14-15tich, bolo to také spontánne, strážila som deti jedej rodine a on bol syn kamaráta otca tej rodiny, ak to niekto pochopí tak budem rada
Obaja sme boli do seba zabuchnutí, ale nejak sa ani jeden nechcel vyjadriť prvý a bolo to pekné a rozkošné. Prvá pusa na futbalovom štadioné, mi to prišlo ako z rozprávky a aj keď sme sa rozišli asi po 2mesiacoch, tak sme zostali kamaráti. A občas napíšem ja, občas on, občas zavolá a v lete som s ním bola na svadbe jeho kamaráta ako doprovod. Tak veľa nechýbalo a zaplietli sme sa spolu ešte raz
Mne príde, prvá láska ako experimentálna a aj keď sa rozídete v dobrom, ostanete priatelia, tak vždy tam bude akási vzájomná príťažlivosť k sebe
ja som mala iba take, ze ja chcem a on nie. najprv 3 roky, potom 2, od septembra 3 mesiace, a teraz to je take... nijake. teraz sa mi paci jeden, ale dost je odveci lebo ma rad vsetko, vsetkych, macky,psy, domiky, stromiky, pipiky. a pise si s asi 11-timi dievcatami, a ked bol schopny mi napisat ze na mna bude mysliet (nepoznali sme sa vobec) ako mam vediet co mysli uprimne a co pise kazdej? takze na to mozem kaslat
na moju prvu priatelku mam velmi pekne spomienky.. samozrejme, ze sa porobila aj kopa blbosti z oboch stran.. ale bola tam aj kopa krasneho.. ten vztah bol vyse 2 rokov.. skoda, ze som bol mladsi a hlupy.. dnes by som ju od seba nepustil..
taká skutočná prvá láska je najsilnejšie. a najčistejšia. ja si inak myslím, že čím viac ľudí človek ľúbi (ale tak naozaj ľúbi) tak zakaždým akoby toho ďalšieho o niečo menej.
napríklad prvého na 100% a druhéheho len na 99% ..akoby to jedno percento stále ostalo s tou prvou osobou. neviem to lepšie vysvetliť. tú prvu osobu už ani nemusí človek ľúbiť, ale to 1% ostalo s nou. možno je to divné, ale myslím si že je to tak.
moju prvu lasku som nevidela uz par rokov..ale vzdy si nanho obcas spomeniem..ale som si ista,ze keby som ho teraz videla, tak by mi srdce "podskocilo"..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
asi typka, s ktorym som sa zoznamila v 14-tich na mIRC, pisali sme si asi tristvrte roka. vzdialenost 100 km. dosiel za mnou, ten den si pamatam dodnes
potom ja za nim, ale to uz nebolo ono. taky pseudorozchod.
este raz sme sa videli nahodou, po par rokoch.
mam ho na facebooku, piseme si zriedka. hovoril mi, ze som prenho nieco, co vlastne nikdy nemohol mat.
neviem ako by vyzeralo nase stretnutie, nevideli sme sa 10 rokov. byva v irsku s priatelkou. myslim ze je lepsie, ze niektore veci ostanu len v spomienkach a nepokracuju. inak by to stratilo svoju magickost
problém je v tom, že ľudia sa po tej prvej láske naučia neotvoriť srdce znova dokorán. je to prirodzené, ale nemusí to byť trvalé. ja som sa rozhodla milovať naplno aj po skúsenostiach, takže každá ďalšia láska bude vždy ako prvá
Keď vidím aj po 9 rokoch svoju "prvú lásku", nohy mám ako rôsol. Asi v tom niečo bude pravdy.
Obaja sme boli do seba zabuchnutí, ale nejak sa ani jeden nechcel vyjadriť prvý a bolo to pekné a rozkošné. Prvá pusa na futbalovom štadioné, mi to prišlo ako z rozprávky a aj keď sme sa rozišli asi po 2mesiacoch, tak sme zostali kamaráti. A občas napíšem ja, občas on, občas zavolá a v lete som s ním bola na svadbe jeho kamaráta ako doprovod. Tak veľa nechýbalo a zaplietli sme sa spolu ešte raz
Mne príde, prvá láska ako experimentálna a aj keď sa rozídete v dobrom, ostanete priatelia, tak vždy tam bude akási vzájomná príťažlivosť k sebe
ale ľúbila som a aj ľúbim už tri roky tú istú osobu
napríklad prvého na 100% a druhéheho len na 99% ..akoby to jedno percento stále ostalo s tou prvou osobou. neviem to lepšie vysvetliť. tú prvu osobu už ani nemusí človek ľúbiť, ale to 1% ostalo s nou. možno je to divné, ale myslím si že je to tak.