Moji rodicia ma nenavidia. Odkedy co mi dosiel priatel domov od tedy mi robia so zivota peklo. Zobrali mi kluce od domu,mobil,aj internet mi zakazali,ale na ten som sa potajomky dostala,beru mi moje nove oblecenie proste vsetko co dostanem mi beru. V mojo
pokiaľ by im na tebe nezáležalo, bolo by im jedno, čo robíš. Len svoju starostlivosť trochu preháňajú. Osobne som v takejto situácii nebol, takže neviam. No najskor by som to riešil tým, že po maturite by som sa odsťahoval.
Mňa nechceli za priateľom púšťať a jeho rodičia tiež nechceli aby sme sa stretávali. Srať na nich. Utekali sme jeden za druhým, je to náš život...a potom nakoniec pochopili, že nemá zmysel nám brániť, že aj tak si budeme robiť čo chceme.
Urob aj ty to isté. Keď im na tebe nazáleží, nemusí ani tebe.
Nechoď zo školy domov, choď si kam chceš, choď za priateľom. Zamykaj si izbu, poprípade si nejaké dôležité veci daj ku kamoške.
a to som si myslel aké ja mám doma peklo.....no nezávidím Ti......ja to idem vyriešiť tak, že idem budúci rok na VŠ (len tak pre zaujímavosť, 1. akcia na ktorej som bol s triedou boli dozvuky :/ )
praveze im na tebe zalezi privelmi. asi sa o teba boja, ked vidia naokolo co robia taki rovesnici v tvojom veku, aj ked ty taka nie si, boja sa, ze by si taka mohla byt... sex, a decko na krku, alebo co ja viem co. jedine im nejako jasne vysvetlit a dokazat, ze sa o teba bat nemusia. mozno, ak je to vpohode zodpovedny a mily chalan, predstavit im ho, nech ho spoznaju na zaciatok.... a nejak pomalicky, pomaly ist na nich takto.
@ericca Nedokazem to. Bojim sa ze ak utecem nepustia ma domov. Ja nemam vela penazi. Nemozem zit na ulici. Sice pracujem,ale nezarabam tolko aby som si platila napr. internat. Chcem utiect,ale nechcem skoncit niekde pod mostom. Priatel ma k sebe nebude moct zobrat. Je to vazne zufala situacia.
@hoperpohroma To co mi robia tak ani za boha by mi nic neplatili. Jednoducho viem,ze mi nemozte pomoct,ale ja som uz tak zufala,ze nemam nikoho komu to povedat. Ani neviem ako to riesit vazne neviem.
@feichang Viem az priliz dobre,ze sa omna boja. Ale to znamena,ze mi musia nicit zivot? Neni som hlupa. Chodim na gympel. Vzdelavam sa chcem v zivote nieco dosiahnut. Mam aj spoluziacky co beru drogy. Sama som za rodicmi isla,ze mi ponukali nech si dam a nedala som si. Ale ako hlupana nechapem naco som im to povedala. Chcela som im iba ukazat,ze ja a drogy to nikdy ani alkohol ani cigarety. A oni somna spravili,ze som narkomanka,ze ich len klamem,ze urcite som si dala. Neveria mi. Nedokazem nic s nimi vyriesit. Im robi asi radost ked trpim. JA som uz vazne tak zufala,ze uz vazne neviem ako na nich. Uz neviem ako co riesit. Vsetko som sa snazila riesit normalne. Pozhovarat sa snimi povedat im ako to vlastne je. Ale oni nie. Im je to jednoducho jedno. Preplakala som cely jeden tyzden. Chodila som do skoly s opuchnutymi ocami. Nikomu som nedokazala povedat,ze to je s toho,ze placem a doma je to vazne. Ale im je jedno. Mam pocit,ze aj keby ma na ulici zabili im to by bolo jedno.
@toomanh My sa stretavam nemozme vobec! Moja mama dnes zobrala bratove kluce aj mobil. Zavrela bytove dvere a nemam sa ako dostat von. Nemozem sa s nim stretavat ked ona naman zavrie dvere. Byvam na 2 poschodi tak asi nemozem ani otvorit okno a utiect. Jednoducho ja viem,ze som mlada a priatel ktoreho mam teraz nebudeme spolu do konca zivota. Ale ja nevladzem. Ja uz som tak nadne,ze vidim vsetko cierno bielo. Nedokazem sa sustredovat na skolu ked doma mam peklo. Nemozem si najst 2 robotu lebo to by som nestihala skolu. Chcem dostudovat a odist prec s domu. Ale bojim sa,ze na nikdy na svoje vlastne byvanie nebudem mat. Hrozne ma to trapi. Chcem co najskor odstudovat a odletiet nekam tak daleko,ze zacnem uz novy zivot. Ale vsetko su problem peniaze. Proste som uz tak zahlbena depresou,ze vobec uz nedokazem rozmyslat ako normalny clovek.
@lentakmatonapadlo tak to je mi luto. neviem teda co ine robit. este je tu akoze psychologicky poradna. nie pre teba, ale pre rodicov a teba sucasne, ale to sa musi aj chciet.
neviem co robit. skuste spolu s priatelom nieco vymysliet. dufam, ze sa to podari uspesne vyriesit.
@hoperpohroma Len najhorsie je,ze oni aj ked musia su schopny nezaplatit mi ani cent. Do tvare mi povedali: ''Zarabas? Tak si vsetko zacni platit sama odnas uz neuvidis ani cent'' .
@feichang Vazim si radu. Dakujem. Aj mne je luto,ze to je takto a ze vela ludi co ma skvelych rodicov si ich nevazi. Co by som ja za nich dala. Aj to som navrhla,ale ani to nechcu prijat. Jednoducho je to uz vazne tak zufale,ze je to strateny pripad. Budem sa snazit zase na nieco prist a modlit sa aby som to zvladla a neurobila nejaku hlupost.
@lentakmatonapadlo pozri, ked im raz sud nariadi ze ti musia platit do veku 27 rokov (neviem ci je to presne ten vek) dokial studujes, tak oni jednoducho musia, mas na to pravny narok. ak budes zarabat a nebudes ani byvat s nimi, nemusia o tom vobec vediet
@lentakmatonapadlo znies rozumne. ale neviem ci to dokazes vyriesit sama. jedine, ak snazit sa najst nejaku dospelu osobu, ktorej mozes doverovat. nejaka teta, alebo ja neviem.. nejaku pomoc budes potrebovat. na odstahovanie si mlada, ak nemas peniaze to je ten najvacsi problem.
skus si ale drzat isty odstup od tychto negativnych veci /zalezitosti/ slov rodicov, nech ta to nici co najmenej. snaz sa byt v co najvacsom klude. riesenie sa urcite casom najde.
@feichang Dakujem. Skoda,ze rodicia nechapu,ze som dost rozumne dievca. Pre nich som hlupana. Nik s rodimi na nema rad. Len a len vdaka rodicom. Nemozem ist k nikomu. Nemam nikoho. Vsetci su otoceny chrbtom. Nech sa snazim ako chcem pre moju rodinu ja nikdy nebudem tym co chcu. Ani keby som zarabala miliony. Vzdy budem ta hlupana a vzdy ta ktora v zivote nema buducnost. Ked mi ubliziju vzdy som sa snazila sa ukludnit a hovorila som si v hlave. Neni pravda co ti hovoria. Neplac bud silna. Pomstis sa. Ale potom vsetko ako mi ublizili vazne ja sa citim tak utopena,ze neviem sa dostat von a nikto neni aby mi podal ruku a vytiahol ma. Citim sa uz tak hlboko,ze neviem kam. Svetla zhasli a bojim sa,ze ma predator znici. Neviem co robit. Nemam sa uz na nikoho obratit to je natom najhorsie. Zostala som sama tak musim na nieco dojst. Ina moznost neni. Vzdy som sa s problemov borila sama. Tak je to skuska zivotom tak co ine ostava len nevzdat sa. Aj ked to je hrozne tazke.
Povedz, že zavoláš na linku pre týrané deti. Omg, takto sa nemôžu správať! Alebo ujdi, ak máš kde. Najlepšie, ak má priateľ byt. Ak to inak nepôjde, proste to urob, lebo šťastná nebudeš.
Fakt neviem... Jedine nechat narast dlhe vlasy a vyhodit von oknom nech sa k tebe vysplha a za kamaratkami ta nepustia? Lebo ak hej nech po teba pride kamaratka a potom pojdes za frajerom
prosím vás nehovorte tu ako je to znak toho, že jej rodičom na nej záleží.
To je asi taká láska ako keď manžel mláti svoju manželku a nikam mimo domu ju nepustí + robí žiarlivostné scény. Jej rodičia sú narušení sadomasochisti ktorých asi teší ten pocit mať nad niekým absolútnu moc.
Každý zdravý človek sa musí nejako odreagovať a nie byť stále doma.
Na tvojom mieste by som to skutočne spravil tak že vydržím do 18 rokov, idem na intrák a od rodičov vysúdim výživné. Dačo si vybrigáduješ a a to bude málo, ešte je tu soc. štipendium.
Síce sa ti to môže zdať kruté ale predstav si že by si mala takto rozjebanú celú mladosť. Stojí ti to za to? Veď to nemáš ani život.
Tvoji rodičia nie sú celkom normálni. Ale keď si vedela akí sú tak si im nemala predstavovať/spomínať tvojho priatela v prvom rade. Niekedy je lepšie veci nekomplikovať a robiť kompromisy aj keď si myslíš že sú nezmyselné. Nikedy musíš veci dopredu plánovať a vedieť manipulovať s luďmi ako sú tvoji rodičia aby si predcházala takýmto problémom, ktoré nepotrebuješ
moja matka sa ma tiež snažila prehnane kontrolovať a dosiahla len to že som si robila čo som chcela a na truc to čo by sa jej nepáčilo..takýchto psychopatických rodičov treba len vycvičiť, nič viac nič menej.
@feichang Lebo som sama. Stoji primne. Ale nemozem ho zatazovat to co sa v mojom zivote deje. Jednoducho som uz tak znicena,ze aj ked niekoho mam pri sebe furt som v tom,ze som na vsetko sama. Snazim sa proste spolahnut sa na seba. Nechcem furt priatela zatazovat co si pomysli o mne a o mojej rodine? Proste nemozem. Som sama nato.
@klaudiqaaa Ja aj ked sa spieram a snazim sa robit podla seba. Furt je daco co sa pre nich najde. Potrebuju moj zivot manipulovat a neuvedomuju si co je to proste premna. Mna uz nebavi spierat sa a just robit si co ja chcem. Vazne ja nato uz nemam nervy ani silu.
@sqash Mas uplne jedno ci som im to povedala alebo nie. Tak ci tak by sa to cim skor dozvedeli a premna by to bolo ovela horsie peklo. Kompromisy? Take nieco u nas nefunguje. To sa neda nema to jednoducho vyznam ja uz som asnad skusila vsetko rozumne. Ale s nimi to proste nejde..
@semhamforas Mas pravdu.Ale jedine co je problem,ze sa proste bojim. Ja jednoducho neviem co urobit. Proste som uz tak depresivna a tak znicena,ze uz neviem ani rozmyslat ako normalny clovek. Uz mi pride vsetko ako marna zalezitost.
majú tvoji rodičia nejakých kamarátov v ich veku? nejakých dospelých? Navštív ich a opíš im tvoju situáciu. A oni by im to mali vysvetliť, možno keď to budú počuť od "rovnocenných" tak to zoberú ináč
@lentakmatonapadlo ale oni by sa neradili. Tí kamaráti ich ak sú to rozumní ľudia a nie svine ako oni by im mali sami dohovoriť.. alebo mali by začať hovoriť o svojom decku ak nejaké majú že napr. ono môže to a to a že kľudne mú priateľa.. Ale napríklad na mňa keď sú takí tak sa začnem vzpierať.. ja už som dobre vykričala aj ocovi aj mame.. Mama nemá šancu vie že zákazy nemajú zmysel
@lentakmatonapadlo tak je načase aby si sa to naučila. Inak budeš mať celú mladosť dosratú. Nehovoriac o tom že sama si možno aj stratila schopnosť robiť to čo sa tebe páči a čo chceš robiť.
Ale to sa už musíš prekonať ty. Verím že sa budeš zdráhať to spraviť, bude ti možno rodičov chvíľu aj ľúto ale myslímže z odstupom času to budeš považovať za najlepšie riešenie
rodinu a rodičov máš len jedných, priatelia ťa môžu kedykoľvek sklamať a opustiť ale rodina nikdy. Si to s nimi normálne vydiskutuj a na útek a podobné blbosti ani nemysli, potom neskôr môžeš zistiť, že ťa ten týpek sklamal poprípade horšie a kde pôjdeš?
ale ak to rodičia nepochopia, obráť sa na psychologičku, poprípade na nejakú staršiu dospelú osobu
@lentakmatonapadlo aha, takže máš 17 rokov a do teraz si žila štýlom do školy domov a raz za mesiac s kamarátmi von ??? ak ťa takýto život baví tak nemáš dôvod rebelovať.. ja som si chcela robiť čo ma baví bez toho aby mi nieko každú chvíľu vvolával alebo odomňa žiadal tel číslo na mojich kamarátov keď som išla von.... tak som si robila po svojom a síce ju to stálo pár psychopatických záchvatov keď ma osobne hľadala po celom meste keď som bez jej vedomia (za bieleho dňa) išla von a nepovedalal jej s kým a kam, od 17tich sa ma už ani nepýta kedy prídem domov a uvedomila si, že to, že jej hovorím s kým idem von je moja vôľa a nie povinnosť... jedna vec je že chcú na teba dávať pozor, ale sú určité medze odkiaľ pokiaľ, musíš im ukázať, že ťa nemusia ovládať, že vieš robiť po svjom tak, aby si vedela vždy živá a zdravá dôjsť domov...
a inak to, že ti berú veci nepochopím... keď u vás nefungujú kompromisy a normálne riešenia, tak si choď svoje, nemôžu ti takto manipulovať celý život
Inak ,čo by som ja robila je jednoduche ZLO asi by som im spravila tiež malé peklo zo života.Utekala by som z domu nechodila by som do školy a jebala na ných ,nerozpravala by som sa s nimi a vyčítala by som im všetko a dávala by som im najavo ,že mi zničili život ,rozpredala by som im byt a išla bývať babke alebo k niekomu
Ja tvoj prípad ešte nevidím až tak hrozivo, lebo mne sa koľkokrát stávali doma horšie veci... ale verím, že je to nepríjemné. Neoznačila by som to za nevydržateľné, ale tvoji rodičia sa nesprávajú zrovna akceptovateľne...
Každopádne, s tým bývaním si to dobre rozmysli. Hovorím za seba - pred dačo vyše pol rokom som bola vyhodená z domu a vyslovene nútená postaviť sa na vlastné nohy. Teraz študujem VŠ (denné štúdium) a pracujem (na TPP). Je to o hubu, ale dá sa to zvládať. Musíš sa ale pripraviť na to, že medzi prácou a školou nebudeš mať zrovna extra veľa voľného času, taktiež, že ťa to bude vyčerpávať psychicky aj fyzicky. Až príliš často mám chuť so všetkým šmariť a proste... neviem síce čo, ale občas z toho bývam fakt zúfalá. Lebo si uvedomujem, že nemám východisko. Pracovať nemôžem prestať, lebo skončím na ulici a školu nemôžem nechať, lebo keď si ju nespravím teraz, tak bohvie kedy by sa mi to podarilo...
Je mi samej lepšie, to nehovorím. Vlastne, je mi samej o miliardu krát lepšie, než mi bolo s rodičmi. Ale pokiaľ nebudeš pripravená prevziať za seba plnú zodpovednosť, neponáhľaj sa až tak preč od rodičov. Pokiaľ ťa samí nevyhodia z domu, treba nájsť nejaký spôsob, ako s nimi vychádzať, aj keď to pôjde ťažko...
@lentakmatonapadlo@madiska presne toto...mám známu, ktorá bola vyhodená z domu a stará sa o seba sama za čo ju veľmi obdivujem, že pozbierala svoju hrdosť a osamostatnila sa,takže aj keď ju mama sama volala nazad domov, nešla a to je podľa mňa top, nenechať sebou manipulovať a robiť zo seba bábiku v rukách unudených rodičov tebe, madiska držím palce ! ( ľudia ako ty sú pre mňa vzor )
"prosím vás nehovorte tu ako je to znak toho, že jej rodičom na nej záleží.
To je asi taká láska ako keď manžel mláti svoju manželku a nikam mimo domu ju nepustí + robí žiarlivostné scény. Jej rodičia sú narušení sadomasochisti ktorých asi teší ten pocit mať nad niekým absolútnu moc."
"rodinu a rodičov máš len jedných, priatelia ťa môžu kedykoľvek sklamať a opustiť ale rodina nikdy. Si to s nimi normálne vydiskutuj a na útek a podobné blbosti ani nemysli, potom neskôr môžeš zistiť, že ťa ten týpek sklamal poprípade horšie a kde pôjdeš?"
to je teda fakt velmi múdre. to je treba za každú cenu zostávať s rodičmi, aj ked sú to psychopati?
"Ja tvoj prípad ešte nevidím až tak hrozivo, lebo mne sa koľkokrát stávali doma horšie veci... ale verím, že je to nepríjemné. Neoznačila by som to za nevydržateľné, ale tvoji rodičia sa nesprávajú zrovna akceptovateľne..."
aké ešte horšie?
@lentakmatonapadlo - kedy budeš mať 18? teraz si druháčka? priatel má kolko rokov a kde študuje? a v akom meste bývaš?
@madiska nepremýšľala si nad tým že by si od rodičov vysúdila nejaké výživné? Určite by ti to pomohlo. Ak sú rodičia riadne zamestnaní tak by ti to nejakú tú stovku určite hodilo.
Pred súdom by si si svoj príjem ľahko zdôvodnila že pracuješ preto že nemáš na výber a v prípade výživného chceš prácu obmedziť.
@lentakmatonapadlorodi čia ti budú povinný dávať peniaze lebo to budú mať prikázané súdom (samozrejme to budeš musieť dať na súd ty sama). Ak by ti tie peniaze neposlali, opustili by sa trestného činu + by si na nich mohla poslať exekútora
@greyness to som pochopil že je schopná sa sama uživiť.
Ale niečo by vysúdila už len preto že má na to nárok. Otázne je ako by sa k tomu postavila sudkyňa keby povedala že pracuje lebo musí, no školu nezvláda popri práci a potrebuje podporu rodičov a prácu plánuje nechať ak jej dajú výživné (čo už som vyššie písal). Prípadne rozumnejšie riešenie, cez prázdniny dať výpoveď, dať to na súd a počkať nech jej dačo prisúdia.
V každom prípade ja by som si takýto postup nezvolil. Ako ona, má to o to ťažšie. V prvom rade by som si vybavil soc. štipendium a v druhom rade by som dal žiadosť o výživné ak by som už takýto problém mal. Ak sa tam už zatiahne práca, je to ťažšie
@greyness to je jednoducho fakt a prídeš k tomu už len logicky. AK by sa malo deťom zabezpečiť len to aby mali kde bývať a čo jesť, tak by bola výška výživného stanovená. Avšak nie je a ak má niekto rodičov bohatých tak výživné má dávať pokojne aj 600€ mesačne (to nie je až tak výnimočné) a zasa ak je niekto bez práce alebo z mizernou prácou tak dáva len 20€ mesačne i keď to nemá dieťa ani na rožky
Avšak teda nebudem kretén a oboznámim ťa že je to dané jednoducho dané zákonom. Minimálne v komentároch zákonov je to dosť zreteľne napísané aj pre malé dieťa Tak isto má výživné zahŕňať aj tvorbu úspor, ak to povoľujú majetkové pomery rodiča.
Z dôvodu aby si si ako právnička mohla túto problematiku detailnejšie naštudovať, zadaj si do googlu túto vetu "dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov"
@59 ked sa dieta dobrovolne vybere z domu byvat niekde sam a pri tom vsetkom by rodicia tvrdili ze sa moze vratit spokojne domov, tak dieta nema pravo vymahat vyzivne len preto, ze nechce byvat doma. sud by to logicky klasifikoval ako nevyhnutny nadstandard dietata..
@greyness ako ti to mám ešte zreteľnejšie napísať? Som napísal "je to dané jednoducho zákonom"
To znamená len to (a nič viac ani menej) že je to napísané v zákone. Zákon je to čo upravuje právne normy v našej krajine. Sú to také ti veci čo schvaľujú tí ujkovia v Bratislave čo sú stále v TV.
Ako ti to mám ešte inak vysvetliť?
+ som napísal "Minimálne v komentároch zákonov je to dosť zreteľne napísané" komentár zákona je takzvané vysvetlenie zákona pre prípad aby neprišlo k nesprávnemu aplikovaniu zákonov.
Fakt už netuším ako ti to viac môžem vysvetliť asi taký spôsob neexistuje. Skutočne som asi tvoje schopnosti precenil keď som ti dal vetu ktorú si máš do googlu zadať a vyhľadať si to
Áááá ešte ma napadá jedna možnosť ako ťa k tomu naviesť, ale to je asi už fakt posledná možnosť
Právny poriadok SR obsahuje systém zákonnej vyživovacej povinnosti. S účinnosťou od 1. apríla 2005 upravuje ho zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorý je jedným z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa vykonáva čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky.(1) Tejto právnej norme predchádzal zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov, platný od 1. apríla 1964, ktorý neobsahoval niektoré z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. V prvej hlave tretej časti zákona o rodine platného od 1. apríla 2005, ktorú zákonodarca označil pojmom „výživné“, sú upravené druhy vyživovacej povinnosti,(2) a to vyživovacia povinnosť: rodičov k deťom (§ 62 – § 65), detí k rodičom (§ 66 – § 67), medzi ostatnými príbuznými (§ 68 – § 70), medzi manželmi (§ 71), príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 – § 73), príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74).
@majo dieťa dokonca aj keď ešte NEMÁ 18 rokov môže požiadať o to aby bolo uznané za plnoleté a opustiť domov rodiča a zároveň požiadať o pridelenie výživného. Toto právny systém SR umožňuje. a dokonca je to viac ako jednoduché. Na dôkaz toho že dieťa nebýva s rodičmi už stačí viac menej aj to že nemá hlásené trvalé bydlisko na mieste bydliska jej rodičov Čiže sa mýliš.
Avšak smer diskusie ktorý si tu naznačil je absolútne scestný lebo sa netýka prípadu o ktorom sa bavíme teda to nie je prípad madisky
plnoletosť sa nadobúda 18 alebo uzavretím manželstva. či zase som za tupaňu a neviem o tom, že 17ročné decko príde a povie, že chce byť plnoleté a uznajú ho?
@greyness pozri si moju poslednú TS a nepíš predčastne že máš pravdu stuck_out_tongue:lnoletosť sa síce nadobúda 18-tym rokom ale vyživovacia povinnosť je tuším do 26 čiže je jedno kedy sa nadobúda plnoletosť.
@semhamforas ale ty tu teraz nepleť hrušky s jablkami. a s tou plnoletosťou som reagovala na tvoj príspevok @65 kde si dopisoval amjovi veci, ktoré s atýkajú niečo iného o čom sa bavíme my dvaja momentálne.
písal si o plnoletosti ako takej a tá sa dá andobudnúť len dovršením 18 alebo ešte uzavretím manželstva pred 18 ktoré môže spraviť dieťa od 16.
my dvaja sa bavíme o inom. a odpísala som ti ts-ku. tak snád to pochopíš. a šak áno, pri vyživovacej povinnosti nadobudnutie plnoletosti nehrá žiadnu úlohu lebo ako som už písala pozri si §62 zákona o rodine.
@asceticjunkie Študujem estetiku (nie, nebudem mať papier na posudzovanie toho, čo je pekné a čo nie . Vďakabohu mám dostatočne voľný rozvrh na to, aby som stíhala pracovať...
A už som to načrtla v nejakých svojich blogoch a nechcem to tu nejak do detailov rozmazávať, lebo predsalen je to celkom osobné a tiež stretávam sa s tým, že ľudia nevedia ako reagovať, keď im o tomto rozprávam/píšem... A ja poľutovať nepotrebujem, mne je dobre Každopádne, pokiaľ má dievča kde bývať (že nechcú po nej peniaze na nájom), pokiaľ jej rodičia platia stravu, prípadne dokonca ešte aj varia, pokiaľ jej perú/žehlia/atď., prípadne to má aspoň možnosť robiť sama, a hlavne pokiaľ ju nebijú... je to vydržateľné. Ja som si napr. mobil musela platiť sama (hneď ako mi po osemnástke vypršala zmluva, matku to už ďalej nezaujímalo) a internet som tiež mala vlastný, keďže mama zrušila router, aby som sa naň nevedela dostať, čiže vyriešiť sa to dá. A ešte stále je podľa mňa lepší pocit, že rodičom na tebe nezáleží, než že ťa nenávidia... resp. keď už to ani nie je pocit, ale prakticky ti hovoria neskutočne hnusné veci na dennom poriadku.
Inak, @lentakmatonapadlo čudujem sa, že si si ešte nedala urobiť niekoľko kópií kľúčov, ktoré by si si poschovávala na rôzne bezpečné miesta. Tiež by ma zaujímalo - čo to máš za vzťah, keď sa aj tak cítiš na všetko sama? Keď priateľovi nevieš porozprávať o svojich problémoch zo strachu, že čo by si o tebe pomyslel? Lebo, prepáč, ale neznie to ako niečo, prečo sa oplatí byť takto na nože s vlastnými rodičmi... Poriadne si premysli, že či ti za to stojí, či ho fakt až tak strašne ľúbiš (a on teba). Pokiaľ jemu na tebe skutočne záleží, bude pri tebe stáť, bude chápavý a prečká s tebou aj obdobia, kedy sa nebudete môcť veľa stretávať. Ak by sa takto nezachoval... mohlo by ti byť akurát ľúto, že kvôli niekomu takému si si to s rodičmi pokazila.
Inak, ešte stále im môžeš zaklamať, že ste sa rozišli a uvidíš, ako zareagujú.
A tiež som ešte chcela, že pokiaľ chceš napísať viac k tomu odsťahovaniu sa od rodičov, tak sa ozvi a napíšem ti k tomu viacej, snáď ti to aj nejak pomôže.
@semhamforas Neboj sa, o výživnom viem. Mám na ňho nárok do 26 rokov pokiaľ študujem na dennom štúdiu VŠ, aj keď pracujem... Ale nešla som si ho ešte vybaviť z toho dôvodu, že mám dve malé sestry a no... Jedna bude mať v apríly sedem rokov, druhá sa narodila pár dní dozadu. Ak by som od rodičov chcela výživné, mala by som pocit, že beriem niečo im... Navyše, zamestnaný je len matkin manžel (nie môj biologický otec, aj keď si ma adoptoval), matka je živnostníčka, čiže pri tejto bilancii s dvoma malými deťmi pochybujem, že by som dostala nejaké megaveľké výživné. Nestojí mi to za to, lebo... bojím sa, že mi potom nedovolia stretávať sa s mojimi sestričkami. Keď som sa odsťahovala v mojich 17tich k babke, výživné som si potrebovala vysúdiť, ale to bolo doslova peklo... Matkin manžel mi dosť jasne povedal, že to bolo to najhoršie, čo som mohla urobiť (aj keď som nemala na výber, babka je predsa dôchodkyňa) a že pokiaľ sa pokúsim o to znovu, "tak to bude to posledné, čo urobím". A aj mama mi dosť jasne naznačila, že v takom prípade by ma už za sestrami nepustila...
Btw, prácu nemôžem nechať ani náhodou. Ani prejsť na nejakú brigádu popri výživnom. Veď by som sa neuživila...
@majo Ušetrím si písanie a iba to zhrniem do toho, že si mimo...
@semhamforas ja studujem na vyske, o vyzivne som si ani nepoidala ziadost, lebo na to nemam nervy, na sude ked sa riesil moji mladsi surodenci ( 12, 15, 17) tak sudkyna povedala, ze som dospela, ze si to mam riesit sama....
A preco to neriesim? Lebo otec mame plati len vynimocne vyzivne, a neverim, ze by mi nieco posielal, on je schopny sa nechat zavriet aby nemusel platit
@alysia ono tiež mám svoje skúsenosti so sudcami a výživným. Ale tak v hen tom prípade by som fakt že nechal radšej zatvoriť jeho.
Jedna vec je tá že človek nad 20 by sa už mal nejako podieľať na chode domácnosti a druhá vec je tá ak sa rodičia zachovajú ako kreténi. Nuž, už len sa modliť aby sme mi boli dobrí rodičia
@semhamforas takže nech ho zatvoria a tým padom nebudu peniaze ani len obcas co?
Ja sa na chode domacnosti nepodielam doma ( kedze byvam v Brne a doma len vynimocne jeden vikend v mesiaci ) a na chode domacnosti svojej sa tak akurat podielam ...
no hej modlit sa, ja sa modlim, aby neskoncila tehotna, lebo skrz prachy by ma jeblo
hej jedná o tresntý čin? a vieš čo povedali na polícii mame? že keď posiela aspoň niečo nech je rada lebo on nepošle dva mesiace, ale potom raz pošle ...
@madiska ako napriklad pri mojej skole by si TPP nedala aby keby si sa rozkrajala na maggi, (ale zas to by sa dalo aj z brigady vyzit, aj ked to je zas tazko tiez, )
do zakonov neviem ako rypat, ale vyzivne do neplnoletosti treba a potom nastupit na VS a zas by museli vyzivne platit, ale to su riadne klucky potom, nie?
@poke A to si má akože nechať ničiť život len za to,že to je jej rodina?
"Rodina je vpodstate inštitúcia s núteným členstvom bez možnosti výberu, bez možnosti z tejto inštitúcie svojvoľne alebo právne (súdnou cestou) vystúpiť, ale zato s množstvom právnych záväzkov voči ostatným jej členom."
Podľa toho,čo tu opisuje sú jej rodičia obyčajný despoti.
@lentakmatonapadlo : Ahoj, reagujem oneskorene, lebo som si teraz čítala fóra o problémoch s rodičmi, chcela som vedieť, či to má niekto podobné ako ja a..má. Moja situácia je skoro rovnaká ako tvoja- rodičia tiež v podobnom veku, tatko despota, mama pod jeho vplyvom. Súrodencov nemám, nefajčím, nepijem, nefetujem, nerozhadzujem peniaze, vždy som sa dobre učila. Zrejme to nestačilo. Naozaj by som im dopriala také dieťa, aby vedeli, čo je to mať doma „omyl“ (ako sa raz o mne tatko vyjadril). Nikam ma nechceli počas celej strednej púšťať, tatko mi sprotivil stužkovú aj dozvuky-2 týždne pred nimi mi robil peklo, že to budú „orgie“ a nechcel ma pustiť. Ani som sa tam poriadne nezabavila Mala som len jednu brigádu- roznos novín- voči ktorej mali zvrátené výhrady. Po mesiaci nervov som to vzdala. Nedalo sa to vydržať. Nebyť najkamaráta, čo mi je ako brat, bola by som úplne odrezaná od sveta..a možno ani cestovať vlakom by som sa nenaučila.
Pred rokom som prišla úplne vystresovaná z VŠ, urobili zas výstup (zákaz stretávania so sesternicou kvôli konfliktom v rodine) chcela som sa obrátiť a ísť naspäť, matka zamkla dvere..vyprovokovala ma až k tomu, že som vrazila päsťou do skla (kto nezažil, nepochopí). Teraz mám rozrezanú ruku a hnusnú jazvu. Myslela som, že sa niečo v ich prístupe zmení, ale vydržalo to asi pár mesiacov. Hádky pokračujú, či už je to môj odlišný názor alebo výzor- otcovi som fyzicky odporná, vždy si nájde niečo, čo môže zhadzovať, či už vlasy, tvár, oblečenie...
Priateľa nemám a myslím, že ani mať nebudem. Útekom by som nič nevyriešila, navyše som sama, naviazaná k nášmu domu, kto by sa oň postaral? Je to asi ťažké vysvetliť, ale je to istý záväzok... Skrátka to musím vydržať Tak Ti teda prajem veľa síl a lepšiu budúcnosť mimochodom, zlepšilo sa aspoň niečo za ten čas?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
84 komentov
inak radu tiež nemám, v podobnej či rovnakej situácií som našťastie nebola a keď sa s nimi nedá ani porozprávať.. neviem, čo iné by pomohlo
Mňa nechceli za priateľom púšťať a jeho rodičia tiež nechceli aby sme sa stretávali. Srať na nich. Utekali sme jeden za druhým, je to náš život...a potom nakoniec pochopili, že nemá zmysel nám brániť, že aj tak si budeme robiť čo chceme.
Urob aj ty to isté. Keď im na tebe nazáleží, nemusí ani tebe.
Nechoď zo školy domov, choď si kam chceš, choď za priateľom. Zamykaj si izbu, poprípade si nejaké dôležité veci daj ku kamoške.
Nenechaj sa ničiť. Čo najskôr sa odsťahuj,
dost krute ale, len my ti s tym moc nepomozeme
a ked nezaberie, tak @5
@hoperpohroma To co mi robia tak ani za boha by mi nic neplatili. Jednoducho viem,ze mi nemozte pomoct,ale ja som uz tak zufala,ze nemam nikoho komu to povedat. Ani neviem ako to riesit vazne neviem.
Kto ju bude živiť keď utečie ?
Kam pôjde ?
Ako dlho tam bude ?
A najhoršie na tom je to, že keď utečie, všetko ešte viac skomplikuje, než to je.
Dievčaťu by som poradil nech poriadne doštuduje Strednú a hneď potom ide na výšku. Niekde do iného mesta. / intrák / podnájom.
Ak ti v tom bráni to, že sa nebudeš vidieť s priateľom, tak sú dve možnosti :
1. Môžťe sa stretávať cez víkendy
2. Bude to znieť krute, ale..Si mladá, tvoj terajší priateľ už o pár mesiacov / rokov nemusí byť terajší.
Ak si budeš vyberať kam odísť/ a či vôbec odísť z mesta niekde inde na základe toho, kde bude tvoj priatel tak si tým vieš poriadne pokaziť budúcnosť.
Ale to už odbočujem od témy.
Doštuduj strednú a na tvojom mieste by som šiel na VŠ do iného mesta ( ak ťa vedie finančne zabezpečiť rodičia / najdeš si brigadu )
neviem co robit. skuste spolu s priatelom nieco vymysliet. dufam, ze sa to podari uspesne vyriesit.
Dakujem este raz.
skus si ale drzat isty odstup od tychto negativnych veci /zalezitosti/ slov rodicov, nech ta to nici co najmenej. snaz sa byt v co najvacsom klude. riesenie sa urcite casom najde.
@sisooolq Precitaj si vyssie a pochopis.
To je asi taká láska ako keď manžel mláti svoju manželku a nikam mimo domu ju nepustí + robí žiarlivostné scény. Jej rodičia sú narušení sadomasochisti ktorých asi teší ten pocit mať nad niekým absolútnu moc.
Každý zdravý človek sa musí nejako odreagovať a nie byť stále doma.
Na tvojom mieste by som to skutočne spravil tak že vydržím do 18 rokov, idem na intrák a od rodičov vysúdim výživné. Dačo si vybrigáduješ a a to bude málo, ešte je tu soc. štipendium.
Síce sa ti to môže zdať kruté ale predstav si že by si mala takto rozjebanú celú mladosť. Stojí ti to za to? Veď to nemáš ani život.
@sibell810 Dakujem vazim si to.
@klaudiqaaa Ja aj ked sa spieram a snazim sa robit podla seba. Furt je daco co sa pre nich najde. Potrebuju moj zivot manipulovat a neuvedomuju si co je to proste premna. Mna uz nebavi spierat sa a just robit si co ja chcem. Vazne ja nato uz nemam nervy ani silu.
@sqash Mas uplne jedno ci som im to povedala alebo nie. Tak ci tak by sa to cim skor dozvedeli a premna by to bolo ovela horsie peklo. Kompromisy? Take nieco u nas nefunguje. To sa neda nema to jednoducho vyznam ja uz som asnad skusila vsetko rozumne. Ale s nimi to proste nejde..
@semhamforas Mas pravdu.Ale jedine co je problem,ze sa proste bojim. Ja jednoducho neviem co urobit. Proste som uz tak depresivna a tak znicena,ze uz neviem ani rozmyslat ako normalny clovek. Uz mi pride vsetko ako marna zalezitost.
Ale to sa už musíš prekonať ty. Verím že sa budeš zdráhať to spraviť, bude ti možno rodičov chvíľu aj ľúto ale myslímže z odstupom času to budeš považovať za najlepšie riešenie
vládne tu potom plač, nadávky a nešťastie ........filip
ak sa ti nepáči tam bývať, zbal si švestky a ako píše semham, staraj sa sama o seba a "budeš mať pokoj".
rodinu a rodičov máš len jedných, priatelia ťa môžu kedykoľvek sklamať a opustiť ale rodina nikdy. Si to s nimi normálne vydiskutuj a na útek a podobné blbosti ani nemysli, potom neskôr môžeš zistiť, že ťa ten týpek sklamal poprípade horšie a kde pôjdeš?
ale ak to rodičia nepochopia, obráť sa na psychologičku, poprípade na nejakú staršiu dospelú osobu
a inak to, že ti berú veci nepochopím... keď u vás nefungujú kompromisy a normálne riešenia, tak si choď svoje, nemôžu ti takto manipulovať celý život
Inak ,čo by som ja robila je jednoduche ZLO asi by som im spravila tiež malé peklo zo života.Utekala by som z domu nechodila by som do školy a jebala na ných ,nerozpravala by som sa s nimi a vyčítala by som im všetko a dávala by som im najavo ,že mi zničili život ,rozpredala by som im byt a išla bývať babke alebo k niekomu
rozmyslam, ci toto nie je pripad pre tento statny organ:
» www.upsvar.sk/socialne-veci-a...
» www.upsvar.sk/socialne-veci-a...
porozmyslaj nad tym, minimalne mat od nich nejake stanovisko "emailu" a podobne by uz malo znamenat mat v ruke dokaz ich "sialenstva"
Každopádne, s tým bývaním si to dobre rozmysli. Hovorím za seba - pred dačo vyše pol rokom som bola vyhodená z domu a vyslovene nútená postaviť sa na vlastné nohy. Teraz študujem VŠ (denné štúdium) a pracujem (na TPP). Je to o hubu, ale dá sa to zvládať. Musíš sa ale pripraviť na to, že medzi prácou a školou nebudeš mať zrovna extra veľa voľného času, taktiež, že ťa to bude vyčerpávať psychicky aj fyzicky. Až príliš často mám chuť so všetkým šmariť a proste... neviem síce čo, ale občas z toho bývam fakt zúfalá. Lebo si uvedomujem, že nemám východisko. Pracovať nemôžem prestať, lebo skončím na ulici a školu nemôžem nechať, lebo keď si ju nespravím teraz, tak bohvie kedy by sa mi to podarilo...
Je mi samej lepšie, to nehovorím. Vlastne, je mi samej o miliardu krát lepšie, než mi bolo s rodičmi. Ale pokiaľ nebudeš pripravená prevziať za seba plnú zodpovednosť, neponáhľaj sa až tak preč od rodičov. Pokiaľ ťa samí nevyhodia z domu, treba nájsť nejaký spôsob, ako s nimi vychádzať, aj keď to pôjde ťažko...
Každopádne, veľa šťastia.
"prosím vás nehovorte tu ako je to znak toho, že jej rodičom na nej záleží.
To je asi taká láska ako keď manžel mláti svoju manželku a nikam mimo domu ju nepustí + robí žiarlivostné scény. Jej rodičia sú narušení sadomasochisti ktorých asi teší ten pocit mať nad niekým absolútnu moc."
konečne niekto, kto to vidí tak, ako to je
@poke
"rodinu a rodičov máš len jedných, priatelia ťa môžu kedykoľvek sklamať a opustiť ale rodina nikdy. Si to s nimi normálne vydiskutuj a na útek a podobné blbosti ani nemysli, potom neskôr môžeš zistiť, že ťa ten týpek sklamal poprípade horšie a kde pôjdeš?"
to je teda fakt velmi múdre. to je treba za každú cenu zostávať s rodičmi, aj ked sú to psychopati?
@madiska
"Ja tvoj prípad ešte nevidím až tak hrozivo, lebo mne sa koľkokrát stávali doma horšie veci... ale verím, že je to nepríjemné. Neoznačila by som to za nevydržateľné, ale tvoji rodičia sa nesprávajú zrovna akceptovateľne..."
aké ešte horšie?
@lentakmatonapadlo - kedy budeš mať 18? teraz si druháčka? priatel má kolko rokov a kde študuje? a v akom meste bývaš?
Pred súdom by si si svoj príjem ľahko zdôvodnila že pracuješ preto že nemáš na výber a v prípade výživného chceš prácu obmedziť.
Ale niečo by vysúdila už len preto že má na to nárok. Otázne je ako by sa k tomu postavila sudkyňa keby povedala že pracuje lebo musí, no školu nezvláda popri práci a potrebuje podporu rodičov a prácu plánuje nechať ak jej dajú výživné (čo už som vyššie písal). Prípadne rozumnejšie riešenie, cez prázdniny dať výpoveď, dať to na súd a počkať nech jej dačo prisúdia.
V každom prípade ja by som si takýto postup nezvolil. Ako ona, má to o to ťažšie. V prvom rade by som si vybavil soc. štipendium a v druhom rade by som dal žiadosť o výživné ak by som už takýto problém mal. Ak sa tam už zatiahne práca, je to ťažšie
lebo o tomto teda neviem
Avšak teda nebudem kretén a oboznámim ťa že je to dané jednoducho dané zákonom. Minimálne v komentároch zákonov je to dosť zreteľne napísané aj pre malé dieťa Tak isto má výživné zahŕňať aj tvorbu úspor, ak to povoľujú majetkové pomery rodiča.
Z dôvodu aby si si ako právnička mohla túto problematiku detailnejšie naštudovať, zadaj si do googlu túto vetu "dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni svojich rodičov"
Bolo mi potešením
To znamená len to (a nič viac ani menej) že je to napísané v zákone. Zákon je to čo upravuje právne normy v našej krajine. Sú to také ti veci čo schvaľujú tí ujkovia v Bratislave čo sú stále v TV.
Ako ti to mám ešte inak vysvetliť?
+ som napísal "Minimálne v komentároch zákonov je to dosť zreteľne napísané" komentár zákona je takzvané vysvetlenie zákona pre prípad aby neprišlo k nesprávnemu aplikovaniu zákonov.
Fakt už netuším ako ti to viac môžem vysvetliť asi taký spôsob neexistuje. Skutočne som asi tvoje schopnosti precenil keď som ti dal vetu ktorú si máš do googlu zadať a vyhľadať si to
Áááá ešte ma napadá jedna možnosť ako ťa k tomu naviesť, ale to je asi už fakt posledná možnosť
Právny poriadok SR obsahuje systém zákonnej vyživovacej povinnosti. S účinnosťou od 1. apríla 2005 upravuje ho zákon o rodine č. 36/2005 Z. z., ktorý je jedným z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa vykonáva čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky.(1) Tejto právnej norme predchádzal zákon o rodine č. 94/1963 Zb. v znení neskorších platných právnych predpisov, platný od 1. apríla 1964, ktorý neobsahoval niektoré z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. V prvej hlave tretej časti zákona o rodine platného od 1. apríla 2005, ktorú zákonodarca označil pojmom „výživné“, sú upravené druhy vyživovacej povinnosti,(2) a to vyživovacia povinnosť: rodičov k deťom (§ 62 – § 65), detí k rodičom (§ 66 – § 67), medzi ostatnými príbuznými (§ 68 – § 70), medzi manželmi (§ 71), príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 – § 73), príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74).
Avšak smer diskusie ktorý si tu naznačil je absolútne scestný lebo sa netýka prípadu o ktorom sa bavíme teda to nie je prípad madisky
plnoletosť sa nadobúda 18 alebo uzavretím manželstva. či zase som za tupaňu a neviem o tom, že 17ročné decko príde a povie, že chce byť plnoleté a uznajú ho?
@semhamforas nabudúce proste najprv preštuduj zákony a potom sa hádaj a rob zo mňa tupú kravu . dík. bolo mi potešením
písal si o plnoletosti ako takej a tá sa dá andobudnúť len dovršením 18 alebo ešte uzavretím manželstva pred 18 ktoré môže spraviť dieťa od 16.
my dvaja sa bavíme o inom. a odpísala som ti ts-ku. tak snád to pochopíš. a šak áno, pri vyživovacej povinnosti nadobudnutie plnoletosti nehrá žiadnu úlohu lebo ako som už písala pozri si §62 zákona o rodine.
@asceticjunkie Študujem estetiku (nie, nebudem mať papier na posudzovanie toho, čo je pekné a čo nie . Vďakabohu mám dostatočne voľný rozvrh na to, aby som stíhala pracovať...
A už som to načrtla v nejakých svojich blogoch a nechcem to tu nejak do detailov rozmazávať, lebo predsalen je to celkom osobné a tiež stretávam sa s tým, že ľudia nevedia ako reagovať, keď im o tomto rozprávam/píšem... A ja poľutovať nepotrebujem, mne je dobre Každopádne, pokiaľ má dievča kde bývať (že nechcú po nej peniaze na nájom), pokiaľ jej rodičia platia stravu, prípadne dokonca ešte aj varia, pokiaľ jej perú/žehlia/atď., prípadne to má aspoň možnosť robiť sama, a hlavne pokiaľ ju nebijú... je to vydržateľné. Ja som si napr. mobil musela platiť sama (hneď ako mi po osemnástke vypršala zmluva, matku to už ďalej nezaujímalo) a internet som tiež mala vlastný, keďže mama zrušila router, aby som sa naň nevedela dostať, čiže vyriešiť sa to dá. A ešte stále je podľa mňa lepší pocit, že rodičom na tebe nezáleží, než že ťa nenávidia... resp. keď už to ani nie je pocit, ale prakticky ti hovoria neskutočne hnusné veci na dennom poriadku.
Inak, @lentakmatonapadlo čudujem sa, že si si ešte nedala urobiť niekoľko kópií kľúčov, ktoré by si si poschovávala na rôzne bezpečné miesta. Tiež by ma zaujímalo - čo to máš za vzťah, keď sa aj tak cítiš na všetko sama? Keď priateľovi nevieš porozprávať o svojich problémoch zo strachu, že čo by si o tebe pomyslel? Lebo, prepáč, ale neznie to ako niečo, prečo sa oplatí byť takto na nože s vlastnými rodičmi... Poriadne si premysli, že či ti za to stojí, či ho fakt až tak strašne ľúbiš (a on teba). Pokiaľ jemu na tebe skutočne záleží, bude pri tebe stáť, bude chápavý a prečká s tebou aj obdobia, kedy sa nebudete môcť veľa stretávať. Ak by sa takto nezachoval... mohlo by ti byť akurát ľúto, že kvôli niekomu takému si si to s rodičmi pokazila.
Inak, ešte stále im môžeš zaklamať, že ste sa rozišli a uvidíš, ako zareagujú.
A tiež som ešte chcela, že pokiaľ chceš napísať viac k tomu odsťahovaniu sa od rodičov, tak sa ozvi a napíšem ti k tomu viacej, snáď ti to aj nejak pomôže.
@semhamforas Neboj sa, o výživnom viem. Mám na ňho nárok do 26 rokov pokiaľ študujem na dennom štúdiu VŠ, aj keď pracujem... Ale nešla som si ho ešte vybaviť z toho dôvodu, že mám dve malé sestry a no... Jedna bude mať v apríly sedem rokov, druhá sa narodila pár dní dozadu. Ak by som od rodičov chcela výživné, mala by som pocit, že beriem niečo im... Navyše, zamestnaný je len matkin manžel (nie môj biologický otec, aj keď si ma adoptoval), matka je živnostníčka, čiže pri tejto bilancii s dvoma malými deťmi pochybujem, že by som dostala nejaké megaveľké výživné. Nestojí mi to za to, lebo... bojím sa, že mi potom nedovolia stretávať sa s mojimi sestričkami. Keď som sa odsťahovala v mojich 17tich k babke, výživné som si potrebovala vysúdiť, ale to bolo doslova peklo... Matkin manžel mi dosť jasne povedal, že to bolo to najhoršie, čo som mohla urobiť (aj keď som nemala na výber, babka je predsa dôchodkyňa) a že pokiaľ sa pokúsim o to znovu, "tak to bude to posledné, čo urobím". A aj mama mi dosť jasne naznačila, že v takom prípade by ma už za sestrami nepustila...
Btw, prácu nemôžem nechať ani náhodou. Ani prejsť na nejakú brigádu popri výživnom. Veď by som sa neuživila...
@majo Ušetrím si písanie a iba to zhrniem do toho, že si mimo...
A preco to neriesim? Lebo otec mame plati len vynimocne vyzivne, a neverim, ze by mi nieco posielal, on je schopny sa nechat zavriet aby nemusel platit
Jedna vec je tá že človek nad 20 by sa už mal nejako podieľať na chode domácnosti a druhá vec je tá ak sa rodičia zachovajú ako kreténi. Nuž, už len sa modliť aby sme mi boli dobrí rodičia
Ja sa na chode domacnosti nepodielam doma ( kedze byvam v Brne a doma len vynimocne jeden vikend v mesiaci ) a na chode domacnosti svojej sa tak akurat podielam ...
no hej modlit sa, ja sa modlim, aby neskoncila tehotna, lebo skrz prachy by ma jeblo
Pod chodom domácnosti si predstavujem to že si prispievaš na štúdium čo ty tiež očividne robíš.
Modliť sa ty nemusíš, na to sú dnes rôzne pomôcky v rôznych podobách
Ano, vsetko si platim sama
ale tie pomocky obcas zlyhavaju
do zakonov neviem ako rypat, ale vyzivne do neplnoletosti treba a potom nastupit na VS a zas by museli vyzivne platit, ale to su riadne klucky potom, nie?
"Rodina je vpodstate inštitúcia s núteným členstvom bez možnosti výberu, bez možnosti z tejto inštitúcie svojvoľne alebo právne (súdnou cestou) vystúpiť, ale zato s množstvom právnych záväzkov voči ostatným jej členom."
Podľa toho,čo tu opisuje sú jej rodičia obyčajný despoti.
podľa mňa by si to mala najprv s nimi normálne vyriešiť a ak nepovolia ísť za psycholigičkou alebo inou osobou ktorá to vyrieší
podľa mňa je nezmyselné utekať z domu, pretože mi rodičia zakážu frajerku a nedovolia ísť na mobil a pod.
inak čo ak rodičia k tomu majú dôvod, že nechcú aby sa s ním stretávala, čo ak má za sebou už viacere priestupky a je to delikvent?
potom by som sa reakciam jej rodičov ani nečudoval
Ak máš ešte žalúdok, skús predstierať dokonalú dcéru.
Žehli, var, per, vysávaj a ešte neviem čo. V škole silno makaj.
Môžeš byť zodraná, aj odpadávať no pokračuj.
Keď vidia že to čo sa im zdá dobré je pre teba zlé, uvedomia si to.
S priateľom sa stretni a dohodni si s ním krátke pauzy
Pred rokom som prišla úplne vystresovaná z VŠ, urobili zas výstup (zákaz stretávania so sesternicou kvôli konfliktom v rodine) chcela som sa obrátiť a ísť naspäť, matka zamkla dvere..vyprovokovala ma až k tomu, že som vrazila päsťou do skla (kto nezažil, nepochopí). Teraz mám rozrezanú ruku a hnusnú jazvu. Myslela som, že sa niečo v ich prístupe zmení, ale vydržalo to asi pár mesiacov. Hádky pokračujú, či už je to môj odlišný názor alebo výzor- otcovi som fyzicky odporná, vždy si nájde niečo, čo môže zhadzovať, či už vlasy, tvár, oblečenie...
Priateľa nemám a myslím, že ani mať nebudem. Útekom by som nič nevyriešila, navyše som sama, naviazaná k nášmu domu, kto by sa oň postaral? Je to asi ťažké vysvetliť, ale je to istý záväzok... Skrátka to musím vydržať Tak Ti teda prajem veľa síl a lepšiu budúcnosť mimochodom, zlepšilo sa aspoň niečo za ten čas?