...kazdy ma svoje zivotne ciele ci sny...jeden z mojich je precestovat Europu a Aziu...na nohach, busom ci vlakom...hlavne co najlacnejsie a uzit si to do sytosti..preto na tuto cestu planujem minut jeden rok mojho zivota
tak už teraz radšej začni rýchlo pracovať ak ešte nezarábaš...ten rok cestovania ťa víde ešte viac než ako keby si žila normálne doma a platila si všetko čo potrebuješ...aj očkovania proti všeliakym sajrajtom v tej Ázii stoja dosť vela...
o pol šiestej ráno písané... možno to bolo v procese zvanom námesačníctvo , ale ak pochádzaš z lepšie zarábajúcej rodiny, tak ok
tenario, prečo by malo niekoho prestať baviť cestovať, ak raz má v sebe dané, že sa nemôže zastaviť, že má dušu cestovateľa a že pokiaľ je to pravda, tak aj na tie prekážky je lepšie stavaný ako niekto, koho odradí už len pohľad na "škaredé mesto" alebo mu skazí deň strata piatich euro, alebo ho zdeptá taxikár... ha ha ha...
ja chcem tiež cestovať, ale nie vo forme dovolenky, ako ty... a navyše, by si mala byť prieberčivejšia vo výbere spoločnosti... to nie je len tak byť s niekým vkuse, sadnúť si, mať spoločné zmýšľanie, schopnosť kompromisov, schopnosť s niekým žiť, mne to naháňa hrôzu , ale zatiaľ uvažujem nad spoločnosťou mojej najlepšej kamarátky, ale je to risk aj, vždy sa môže dačo stať, a ona je posledný človek na zemi, s ktorou by som sa nechcela navždy??? (to je čo za pojem?) rozísť pre nejaké totálnu chujovinu! myslím, že práve to sa stalo môjmu bratovi, ale nie som si celkom istá, mama mi o tom nechcela viac a zveličuje aj, tieto veci sú celkom vážne, vedia s človekom zatočiť riadne... preto preferujem vzťahy na voľnej nohe, proste prídem dakde ako tornádo, ako trebárs do blávy na stretko, poplieskam starých známych, nezáväzne, pokecáme, čo kto kde ako prečo načo, a ide sa ďalej... ale byť s niekým vkuse, na to treba dávku odvahy a takí dvaja ľudia by sa mali aj dobre poznať a vedieť, čo čakať od druhého a samozrejme, zariadiť sa preto... ja som túto fázu s kamoškou dosiahla, takže preto uvažujem nad ňou a uvažujeme spoločne nad štartom zvaným Škótsko a potom to už pôjde všetko... len stačí chcieť a mať odvahu, zarobiť na prežitie je v reči muldera to "najmenej"
no a ja by som na takúto cestu totálne išla ale skor s grupou kamošov alebo sama ako s cudzími ludmi - aj ked aj to moze byť zaujímavé - no človek nevie či sa na nich dá spolahnúť.
no a k tým peniazom - určite sú potrebné ale dá sa aj bez nich, už dávnejšie som čítala o týpkovi ktorý z anglicka išiel do indie s jedným doláčom vo vačku. blázon úplný - takých mám rada
no pekné, ale to ja by som nemohla, nedá sa, peniaze sú potrebné, mám síce príliš dobré oči pre ľudí, ale viem, že nie všade by pomohli, keby šlo do tuhého... môj brat napríklad, rakúsko ako mu dávno pradávno "vyšlo", a škoda bola, že zanechal Dublin... bola to osudná chyba zrejme... lebo v Londýne sa mu nepodarilo usadiť, a tak je teraz doma, a mohol byť v Dubline, daktoré rozhodnutia proste nevyjdú
v ázii je nebezpečné jedlo? to čo je za nezmysel??? teda nechápem, vysvetli... možno je viac korenisté, a viac živočíšne, ale "nebezpečné", to by som nepovedala... jak môže byť jedlo nebezpečné...
ja by som sa aj pridala, ale na takú cestu treba veeľa peňazí atď atď, proste to treba dlho plánovať, no a tak a bohužiaľ, čaká ma ešte pár rokov školy...
...vela penazi ci kamarati....aaano viem..aj jedno aj druhe je potrebne, ale vsetko sa da ked sa chce.Mam kamaradku zo svedska, ktora takto cestuje uz par rokov. Najprv s kamaratmi par mesiacov zarabaju...fakt druuu...a potom pride vysnivana odmena.Precestovala takto uz europu, aziu a teraz uz je viac ako rok..mozno sa uz aj vratila...v juznej amerike-co by som uz ani ja ozaj neriskovala...ale zato zazitok na cely zivot.
Spavaju na plazi, zazivaju spolu dobre aj zle...a to ludi spaja si myslim...samozrejme ist niekde s najlepsou kamaratkou je najvyhodnejsie..ale moj sen si chcem uskutocnit az tak o 4 roky...tak do vtedy dufam niekoho fajn, kto by sa na takuto cestu dal, spoznam
aaár... za štyri roky sa toho ešte toľko môže zmeniť... ja plánujem odchod o rok, užijem si ešte posledný rok s kolegami, a od septembra začnem riešiť, prvé krôčiky... bože pri tom slove furt spomeniem na marcinove exitovské hlášky ... "nooo, prvé sexuálne krôôôčiky, skúste si ľahnúť " no to bolo pre pobavenie proste štyri roky si myslím, že dlhá doba, môžeš stretnúť človeka, čo ti život zmení, nedajbože sa stane udalosť, ktorá ťa zmení... čo ja robila pred štyrmi rokmi vlastne? dobrá otázka , šla som na výšku, spokojná, s tým, že ma prijali až na dve, a to nie hocijaké, však čo, pre niekoho málo, pre mňa debila to bolo dosť, aby sa mohol tešiť stretla som fasa ľudí na výške, a život šiel... písala som si pre seba malé story s úmyslom, že dokonca života budem písať pre seba, že by mali deti čo čítať potom a dnes? kriste... jaký fasa život, že sa tak u ľudí menia ciele, toto obdobie obzvlášť najintenzívnejšie!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
15 komentov
ak to planujes o 4 roky ako pises, tak by som velmi rad isiel
tenario, prečo by malo niekoho prestať baviť cestovať, ak raz má v sebe dané, že sa nemôže zastaviť, že má dušu cestovateľa a že pokiaľ je to pravda, tak aj na tie prekážky je lepšie stavaný ako niekto, koho odradí už len pohľad na "škaredé mesto" alebo mu skazí deň strata piatich euro, alebo ho zdeptá taxikár... ha ha ha...
ja chcem tiež cestovať, ale nie vo forme dovolenky, ako ty... a navyše, by si mala byť prieberčivejšia vo výbere spoločnosti... to nie je len tak byť s niekým vkuse, sadnúť si, mať spoločné zmýšľanie, schopnosť kompromisov, schopnosť s niekým žiť, mne to naháňa hrôzu , ale zatiaľ uvažujem nad spoločnosťou mojej najlepšej kamarátky, ale je to risk aj, vždy sa môže dačo stať, a ona je posledný človek na zemi, s ktorou by som sa nechcela navždy??? (to je čo za pojem?) rozísť pre nejaké totálnu chujovinu! myslím, že práve to sa stalo môjmu bratovi, ale nie som si celkom istá, mama mi o tom nechcela viac a zveličuje aj, tieto veci sú celkom vážne, vedia s človekom zatočiť riadne... preto preferujem vzťahy na voľnej nohe, proste prídem dakde ako tornádo, ako trebárs do blávy na stretko, poplieskam starých známych, nezáväzne, pokecáme, čo kto kde ako prečo načo, a ide sa ďalej... ale byť s niekým vkuse, na to treba dávku odvahy a takí dvaja ľudia by sa mali aj dobre poznať a vedieť, čo čakať od druhého a samozrejme, zariadiť sa preto... ja som túto fázu s kamoškou dosiahla, takže preto uvažujem nad ňou a uvažujeme spoločne nad štartom zvaným Škótsko a potom to už pôjde všetko... len stačí chcieť a mať odvahu, zarobiť na prežitie je v reči muldera to "najmenej"
no a ja by som na takúto cestu totálne išla ale skor s grupou kamošov alebo sama ako s cudzími ludmi - aj ked aj to moze byť zaujímavé - no človek nevie či sa na nich dá spolahnúť.
no a k tým peniazom - určite sú potrebné ale dá sa aj bez nich, už dávnejšie som čítala o týpkovi ktorý z anglicka išiel do indie s jedným doláčom vo vačku. blázon úplný - takých mám rada
to s jedlom taktiez nechapem, otec bol v indii pred mesiacom a pol a jedlo tam nebolo nejak nebezpecne iba velmi koreniste bolo vsetko....
Spavaju na plazi, zazivaju spolu dobre aj zle...a to ludi spaja si myslim...samozrejme ist niekde s najlepsou kamaratkou je najvyhodnejsie..ale moj sen si chcem uskutocnit az tak o 4 roky...tak do vtedy dufam niekoho fajn, kto by sa na takuto cestu dal, spoznam
a @tomas ...beriem ta za slov
a na to jedlo....skuusim si dat pozor