Ten link neotvárajte, nedá sa ani otvoriť, ale ten článok je na stránkách Vybrali sme . Malé upozornenie.
Vybrali sme: Vylepšené praktiky ŠtB – sčítanie
Publikované dňa 18 Máj 2011.
Vylepšené praktiky ŠtB – sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011
Linka: Novinky v “kauze” Sčítanie 2011
Dnes mi na adresu môjho tvalého bydliska priniesol sčítací komisár sadu “fízlovských” tlačív.
Prečo fízlovských? Dobre si pozrite všetky dokumenty a tlačivá, ktoré dostanete:
A: ÚDAJE O OBYVATEĽOVI
B: ÚDAJE O BYTE (ak vlastníte byt)
C: ÚDAJE O DOME (ak vlastníte dom)
A ku každému tlačivu “bonusová” obálka a práve táto je kľúčová. Obálka je na meno k tlačivu A a na nehnuteľnosť B, C s úplne presnou identifikáciou a k tomu:
čiarový kód = jedinečný identifikátor
login a heslo ak sa rozhodnete sčítať elektronicky
V čom je problém?
Štát si praktikami hodnými organizovaného zločinu, dovolil brutálne prekočiť veľmi krehkú hranicu a bez zábran vtrhol občanovi do súkromia.
Čo to znamená?
Štatistický úrad oficiálne tvrdí že:
Štatistické údaje získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov sú užitočné pre štátnu správu, samosprávu, ako aj pre súkromnú sféru. Na základe týchto údajov sa bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia napríklad byty, kde je potrebná škola, nemocnica či cesta. Štatistické údaje zo sčítania dajú odpoveď aj na otázky súvisiace s podnikaním; kde a v akej oblasti sa oplatí podnikať, do ktorého regiónu je vhodné investície nasmerovať a vytvoriť tam nové pracovné miesta, prípadne udržať pracovnú silu.
…aj pre súkromnú sféru??? Prečo má občan poskytovať akékoľvek údaje pre potreby nejakých súkromných subjektov???
Sčítanie je čistá štatistika a štatistika ako veda je presné počítanie s nepresnými číslami.
Prečo ale štatistický úrad vyžaduje priamu identifikáciu sčítaného subjektu???
Nerozumiete?
Občan dostane obálku na meno, v nej je na samolepke jedinečný identifikátor (číslo, ktoré bolo subjektu – občanovi pridelené z databázy centrálneho registra obyvateľov), tento čiarový kód sa má nalepiť na sčítací formulár. Keď sa subjekt sčíta online, je to ešte jednoduchšie, lebo identifikátor = login!!!
No a?
Problém je, že ak má občan postupovať podľa zákona, ktorý hovorí že: “Každý, kto je povinný poskytnúť údaje podľa odsekov 1 až 7, ich poskytne úplne, správne, pravdivo a včas”, tak na seba dobrovoľne nahlási údaje ako:
postavenie v zamestnaní
sídlo zamestnávateľa
odvetvie ekonomickej činnosti
spôsob dopravy do zamestnania
počet živonarodených detí
náboženské vyznanie
počítačové znalosti
atď atď atď
Pri nehnuteľnosti je toho ešte podstatne viac, na čo keby sa občana s úctou k vlastnému súkromiu ktokoľvek opýtal, odpoveď by asi bola v štýle: “čo je ťa do toho!!!“.
Komu tieto údaje v skutočnosti slúžia a prečo nie sú anonymné??? Zákon č. 428/2002 Z.z. v §8 odst.1) priamo zakazuje spracúvať “osobitné kategórie” osobných údajov, “…ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vierualebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života…“.
Sčítanie obyvateľov je teda v jeho súčasnej podobe (neanonymná forma) v priamom rozpore so Zákonom na ochranu osobných údajov!
Pre štatistické účely totiž nie je identifikácia subjektu vôbec potrebná!!!
Spárovať konkrétneho občana s konkrétnym sčítacím hárkom, nie je problém a presne to sa aj bude diať! (kvôli tej nenápadnej nálepke s čiarovým kódom…)
Komu ide o tieto údaje? Daňovej správe? Spravodajskej službe? Polícií? Nadnárodným korporáciám?
Pri týchto praktikách by boľševická ŠtB úplne bledla závisťou a v porovnaní s dnešnou úrovňou fízlovania, boli ich metódy len trápne amatérske pokusy…
Téma štátneho fízlovania bola živá aj pred 10 rokmi - Siouxovia proti Leviathanovi a v susednej Českej republike dokonca Český štatistický úrad uznal Rytierov rádu Jedi za oficiálne náboženstvo, tiež ako dôsledok nesúhlasu so štátnym fízlovaním – štatisticky významná skupina českých občanov to celé poňala ako recesiu.
Vyhadzovanie desiatok miliónov EUR týmto spôsobom do žumpy, aby si štatistici mohli hrať svoje matematické olympiády, mi nepripadá ako rozumné nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov a z tohto uhlu pohľadu mi to nepripadá ani vtipné.
Ľubomír Kopáček
bezpečnostný konzultant
Toto je ten článok. Presne tak preniknutie k ľudom do súkromia. To sú vylepšene praktiky ŠtB – sčítanie
Nemali by to nazývať sčítaním obyvateľov, vedˇ predsa kedˇ každý člen domácnosti dostal obálku so svojím menom aj dátumom narodenia, už nás asi majú a nemusia nás sčítavať.
Asi niekoho strašne zaujíma, že chodím do školy 28 minút.
Najhorsie je, ze ludia sa spravaju protivne k scitacim komisarom a za nim stojace urady su tiez protivne, ten komisar za nic nemoze. Je uprostred boja o nic a len zbiera rany ... do tvare, pod pas. A nemoze sa ani branit pokial chce zarobit a nechce, aby namaha ktoru doposial vyvinul nevysla nazmar. Nechce aby cas ktory nad tym stravil nebol jalovo straveny. Ak sa zacne branit pri konflikte s obcanom ... pride rozdat ranu urad ... rana pod pas od chrbta, lebo obcan sa stazoval. Vela scitacich komisarov su studenti, a ludia ktori chcu zarobit par drobnych navyse ... obycajni ludia. Sticacieho komisara nezaujimaju udaje, len peniaze pre ktore sa dal na tu robotu nahovorit. Vysoka vacsina sa uz na nieco take nikdy neda. Nstoji to za to, najhorsia praca je s ludmi. Zo 120 kolegov v rovnakej MC uz 40 si povedalo ze stacilo.
Ochrana osobných údajov nie je vždy celkom jednoznačnou záležitosťou. Hoci je to základné ľudské právo garantované Ústavou SR a ďalej ho chráni aj zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), občas sa pritrafí, že aj orgány, ktoré majú robiť iba to, čo im zákon prikazuje, majú tendencie zachádzať priďaleko. Je tomu tak aj pri toľko medializovanom SČÍTANÍ 2011?
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe – článok 19 odsek 3 Ústavy SR.
Zákon o ochrane osobných údajov zase podľa § 1 upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní a ochranu práv dotknutých osôb.
V čom je „sčítanie“ špecifické? Najskôr tým, že ho realizujú štátne orgány, ktoré v zmysle Ústavy SR môžu robiť iba to, čo im zákon prikazuje, a teda pre svoje konanie musia hľadať oporu v legislatíve. Aby sme boli presnejší, nemá to byť len opora, ale priamo príkaz či oprávnenie s určenými pravidlami.
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - článok 2 odsek 2 Ústavy SR.
Takéto pravidlá v tomto prípade určuje zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (volajme ho „zákon o sčítaní) spoločne so všeobecným predpisom, ktorým je zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (nech je to pre nás ďalej „zákon o štatistike“). Okrem ústavného pravidla stanovujúceho povinnosť štátu držať sa zákonného manuálu pre svoje fungovanie je pri „sčítaní“ potrebné určiť mantinely zákonom aj preto, že sa tam obyvateľom ako subjektom súkromného práva určuje povinnosť zúčastniť sa a poskytovať údaje vo všetkých prípadoch hraničiace s osobnými údajmi, pričom v niektorých prípadoch sa dá hovoriť aj o osobných údajoch samotných.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá - článok 2 odsek 3 Ústavy SR.
Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom - článok 13 odsek 2 Ústavy SR.
Ako sa to prenáša do oblasti ochrany osobných údajov? Jednoducho prostredníctvom ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, ktoré pre zbieranie údajov štátnymi orgánmi alebo subjektmi postupujúcimi na základe zákonných zmocnení prikazujú špecifický obsah príslušnej legislatívy. Zákon, ktorý určuje pravidlá zbierania a spracúvania osobných údajov je v prípade „ščítania“ práve zákon o sčítaní, ktorému sekunduje všeobecný predpis – zákon o štatistike. Špeciálny zákon však má prednosť pred osobitným, a tak špecifiká zbieraného materiálu stoja a padajú na zákone o sčítaní, ktorý má určiť najmä zoznam údajov, ktoré budú na účely sčítania použité a tiež okruh osôb, ktoré sa sčítaniu podrobia.
Paragraf 7 odsek 3 zákona ochrane osobných údajov určuje obsahové náležitosti zákonov určujúcich pravidlá spracúvania osobných údajov: Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.
V súlade s vyššie uvedeným určuje zákon o sčítaní zoznam údajov, ktoré môžu subjekty na sčítaní zainteresované na sčítacie účely použiť. Nájdeme ich v prílohe tohto zákona a ide o:
A. Údaje o obyvateľoch
1. Miesto trvalého pobytu alebo obvyklého bydliska
2. Pohlavie
3. Dátum narodenia
4. Rodinný stav
5. Štát a miesto narodenia
6. Štátna príslušnosť
7. Predchádzajúce miesto pobytu, dátum a dôvod prisťahovania do súčasného miesta pobytu
8. Vzťahy medzi členmi domácnosti
9. Súčasná ekonomická aktivita
10. Zamestnanie
11. Postavenie v zamestnaní
12. Odvetvie ekonomickej činnosti
13. Miesto výkonu zamestnania
14. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie
15. Študijný odbor
16. Miesto školy, vysokej školy alebo univerzity
17. Spôsob dopravy do zamestnania, do školy
18. Počet živo narodených detí (iba ženy) 19. Rok uzavretia súčasného manželstva
Čo z toho vyplýva? Začiatok a koniec sčítacieho mechanizmu. Zoznam, ktorý je pre sčítačov finálnou destináciou, je nerozšíriteľným, do kameňa vytesaným a inak bez štandardného legislatívneho procesu nemenným dogmatickým pravidlom, ktoré sa musí dodržať, aby bol celý proces v súlade so zákonom o sčítaní a tiež so zákonom o ochrane osobných údajov. Keďže zákon o sčítaní neobsahuje žiadne ďalšie údaje, pri samotnom procese sčítania iné údaje ani použité byť nemôžu, lebo ich tento zákon pre informačný systém Štatistického úradu neuvádza. Ako sa však dočítame v survival guide pre sčítacieho komisára - Pokyny pre sčítacích komisárov, pracuje sa aj s identifikačnými údajmi a zisťuje sa aj meno a priezvisko vo vzťahu k ku konkrétnemu domu na konkrétnej adrese.
Bod 2.1 Pokynov pre sčítacích komisárov naviguje komisára: pri osobnom odovzdávaní sčítacích tlačív klásť otázky súvisiace so vzťahmi medzi členmi domácnosti, overiť a podľa potreby vyčiarknuť a doplniť chýbajúce údaje na tlačive D. Zoznam osôb v dome (podľa kapitoly 2.4,Príloha č. 2) a tam uvedená príloha č. 2 je jednoznačným dôkazom, že zákonný zoznam údajov bol prekročený.
Ministerstvo vnútra SR v súlade s § 8 odsek 2 písmeno c) zákona o sčítaní poskytlo obci údaje z registra obyvateľov v rozsahu potrebnom na určenie počtu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt a o ich územnej identifikácii. Môžeme len predpokladať, že išlo iba o štatistiku, keďže toto ustanovenie neodôvodňuje poskytnutie osobných údajov a v zmysle už spomínaného § 7 odsek 3 zákona o ochrane osobných údajov by musel byť vymenovaný zoznam údajov a tiež účel ich použitia. Splniť toto ustanovenie je možné aj doručením počtu obyvateľov jednotlivých obcí, nakoľko sa ani v sčítacom hárku hlbšie do lokalizácie nejde.
Najväčšie obavy a polemiky však priniesli číselné identifikátory, ktorých vytvorenie bolo dané do právomoci vyššie uvedeného ministerstva. Z viacerých správ, ktoré sčitujúci štatistici postupne púšťajú na verejnosť v rámci obhajoby sčítacieho procesu jednoznačne vyplýva tvrdenie, že majú byť určené výlučne na zamedzenie duplicity, keďže máme prvýkrát v histórii šancu sčitovať sa aj online. Tento účel je však rovnako dosahovaný v rozpore so zákonom o sčítaní ako aj so zákonom o ochrane osobných údajov. Identifikátory sú totiž doručované na meno jednotlivým sčítavaným osobám. Bez ohľadu na to, či sú bezvýznamové, je evidentné, že ich sú priradené ku konkrétnej osobe, ktorá má byť sčítaná. Na dosiahnutie účelu – zamedzenie duplicity by však stačilo poslať na obec balík identifikátorov a náhodne ich rozdeliť medzi obyvateľov pri rozdávaní tlačív sčítacích formulárov tak, ako to predpokladala existujúca legislatíva.
Záver
V žiadnom zákone z vyššie uvedených sa nepíše, že by pri Sčítaní 2011 malo dochádzať k identifikácii osôb.
Iba zákon o štatistike pozná vďaka paragrafu 2 písmeno f) pojem dôverný štatistický údaj: dôverným štatistickým údajom je údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje jej priamu alebo nepriamu identifikáciu a bol získaný na štatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie (ďalej len "identifikačné číslo") alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla. Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním.
Tento zákon je však pre sčítanie podstatný iba podporne, lebo pre sčítanie máme zákon o sčítaní a ani existencia pojmu dôverný štatistický údaj v našej legislatíve neodôvodňuje spájanie bezvýznamových číselných identifikátorov z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorých jedinou deklarovanou úlohou má byť zamedzenie duplicity, s konkrétnymi sčítavanými osobami.
Rovnako neodôvodnené je aj spracúvanie údajov, ktoré presahujú zákonnú možnosť danú prílohou zákona o sčítaní. Zoznam údajov, ktoré môžu byť pri sčítaní použité má byť v zmysle Pokynov pre sčítacích komisárov prekročený spôsobom, ktorý spraví zlom v identifikovateľnosti jednotlivých obyvateľov.
V prípade, že by sa s týmto názorom Úrad na ochranu osobných údajov SR stotožnil, čo by vzhľadom na existujúcu legislatívu nemuselo byť až také nereálne, mohol by využiť svoje oprávnenie v zmysle § 46 odsek 1 písmeno a) zákona o ochrane osobných údajov:
Úrad pred začatím spracúvania osobných údajov alebo v priebehu spracúvania osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania môže dočasným opatrením uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel; pri podozrení z porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom vyzve prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť.
V rámci dočasného opatrenia by bolo následne možné vygenerované identifikátory náhodne rozhádzať medzi obyvateľov, aby sa odstránil problém s ich prepojením na konkrétne osoby a upraviť Pokyny pre sčítacích komisárov tak, aby neprekračovali zoznam sčitovaných údajov zadefinovaný v zákone o sčítaní.
Bez ohľadu na to ako to dopadne, Slovensko zrejme znovu dostane pomyselného Oscara za komediálne prevedenie príbehu jedného veľkého sčítania.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
11 komentov
Vybrali sme: Vylepšené praktiky ŠtB – sčítanie
Publikované dňa 18 Máj 2011.
Vylepšené praktiky ŠtB – sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011
Linka: Novinky v “kauze” Sčítanie 2011
Dnes mi na adresu môjho tvalého bydliska priniesol sčítací komisár sadu “fízlovských” tlačív.
Prečo fízlovských? Dobre si pozrite všetky dokumenty a tlačivá, ktoré dostanete:
A: ÚDAJE O OBYVATEĽOVI
B: ÚDAJE O BYTE (ak vlastníte byt)
C: ÚDAJE O DOME (ak vlastníte dom)
A ku každému tlačivu “bonusová” obálka a práve táto je kľúčová. Obálka je na meno k tlačivu A a na nehnuteľnosť B, C s úplne presnou identifikáciou a k tomu:
čiarový kód = jedinečný identifikátor
login a heslo ak sa rozhodnete sčítať elektronicky
V čom je problém?
Štát si praktikami hodnými organizovaného zločinu, dovolil brutálne prekočiť veľmi krehkú hranicu a bez zábran vtrhol občanovi do súkromia.
Čo to znamená?
Štatistický úrad oficiálne tvrdí že:
Štatistické údaje získané zo sčítania obyvateľov, domov a bytov sú užitočné pre štátnu správu, samosprávu, ako aj pre súkromnú sféru. Na základe týchto údajov sa bude lepšie a ľahšie kompetentným rozhodovať, kde postavia napríklad byty, kde je potrebná škola, nemocnica či cesta. Štatistické údaje zo sčítania dajú odpoveď aj na otázky súvisiace s podnikaním; kde a v akej oblasti sa oplatí podnikať, do ktorého regiónu je vhodné investície nasmerovať a vytvoriť tam nové pracovné miesta, prípadne udržať pracovnú silu.
…aj pre súkromnú sféru??? Prečo má občan poskytovať akékoľvek údaje pre potreby nejakých súkromných subjektov???
Sčítanie je čistá štatistika a štatistika ako veda je presné počítanie s nepresnými číslami.
Prečo ale štatistický úrad vyžaduje priamu identifikáciu sčítaného subjektu???
Nerozumiete?
Občan dostane obálku na meno, v nej je na samolepke jedinečný identifikátor (číslo, ktoré bolo subjektu – občanovi pridelené z databázy centrálneho registra obyvateľov), tento čiarový kód sa má nalepiť na sčítací formulár. Keď sa subjekt sčíta online, je to ešte jednoduchšie, lebo identifikátor = login!!!
No a?
Problém je, že ak má občan postupovať podľa zákona, ktorý hovorí že: “Každý, kto je povinný poskytnúť údaje podľa odsekov 1 až 7, ich poskytne úplne, správne, pravdivo a včas”, tak na seba dobrovoľne nahlási údaje ako:
postavenie v zamestnaní
sídlo zamestnávateľa
odvetvie ekonomickej činnosti
spôsob dopravy do zamestnania
počet živonarodených detí
náboženské vyznanie
počítačové znalosti
atď atď atď
Pri nehnuteľnosti je toho ešte podstatne viac, na čo keby sa občana s úctou k vlastnému súkromiu ktokoľvek opýtal, odpoveď by asi bola v štýle: “čo je ťa do toho!!!“.
Komu tieto údaje v skutočnosti slúžia a prečo nie sú anonymné??? Zákon č. 428/2002 Z.z. v §8 odst.1) priamo zakazuje spracúvať “osobitné kategórie” osobných údajov, “…ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vierualebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života…“.
Sčítanie obyvateľov je teda v jeho súčasnej podobe (neanonymná forma) v priamom rozpore so Zákonom na ochranu osobných údajov!
Pre štatistické účely totiž nie je identifikácia subjektu vôbec potrebná!!!
Spárovať konkrétneho občana s konkrétnym sčítacím hárkom, nie je problém a presne to sa aj bude diať! (kvôli tej nenápadnej nálepke s čiarovým kódom…)
Komu ide o tieto údaje? Daňovej správe? Spravodajskej službe? Polícií? Nadnárodným korporáciám?
Pri týchto praktikách by boľševická ŠtB úplne bledla závisťou a v porovnaní s dnešnou úrovňou fízlovania, boli ich metódy len trápne amatérske pokusy…
Téma štátneho fízlovania bola živá aj pred 10 rokmi - Siouxovia proti Leviathanovi a v susednej Českej republike dokonca Český štatistický úrad uznal Rytierov rádu Jedi za oficiálne náboženstvo, tiež ako dôsledok nesúhlasu so štátnym fízlovaním – štatisticky významná skupina českých občanov to celé poňala ako recesiu.
Vyhadzovanie desiatok miliónov EUR týmto spôsobom do žumpy, aby si štatistici mohli hrať svoje matematické olympiády, mi nepripadá ako rozumné nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov a z tohto uhlu pohľadu mi to nepripadá ani vtipné.
Ľubomír Kopáček
bezpečnostný konzultant
Toto je ten článok. Presne tak preniknutie k ľudom do súkromia. To sú vylepšene praktiky ŠtB – sčítanie
Asi niekoho strašne zaujíma, že chodím do školy 28 minút.
17 May, 2011 - 21:06 — L1st3n3r
Ochrana osobných údajov nie je vždy celkom jednoznačnou záležitosťou. Hoci je to základné ľudské právo garantované Ústavou SR a ďalej ho chráni aj zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), občas sa pritrafí, že aj orgány, ktoré majú robiť iba to, čo im zákon prikazuje, majú tendencie zachádzať priďaleko. Je tomu tak aj pri toľko medializovanom SČÍTANÍ 2011?
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe – článok 19 odsek 3 Ústavy SR.
Zákon o ochrane osobných údajov zase podľa § 1 upravuje ochranu osobných údajov fyzických osôb pri ich spracúvaní a ochranu práv dotknutých osôb.
V čom je „sčítanie“ špecifické? Najskôr tým, že ho realizujú štátne orgány, ktoré v zmysle Ústavy SR môžu robiť iba to, čo im zákon prikazuje, a teda pre svoje konanie musia hľadať oporu v legislatíve. Aby sme boli presnejší, nemá to byť len opora, ale priamo príkaz či oprávnenie s určenými pravidlami.
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon - článok 2 odsek 2 Ústavy SR.
Takéto pravidlá v tomto prípade určuje zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (volajme ho „zákon o sčítaní) spoločne so všeobecným predpisom, ktorým je zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov (nech je to pre nás ďalej „zákon o štatistike“). Okrem ústavného pravidla stanovujúceho povinnosť štátu držať sa zákonného manuálu pre svoje fungovanie je pri „sčítaní“ potrebné určiť mantinely zákonom aj preto, že sa tam obyvateľom ako subjektom súkromného práva určuje povinnosť zúčastniť sa a poskytovať údaje vo všetkých prípadoch hraničiace s osobnými údajmi, pričom v niektorých prípadoch sa dá hovoriť aj o osobných údajoch samotných.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá - článok 2 odsek 3 Ústavy SR.
Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom - článok 13 odsek 2 Ústavy SR.
Ako sa to prenáša do oblasti ochrany osobných údajov? Jednoducho prostredníctvom ustanovení zákona o ochrane osobných údajov, ktoré pre zbieranie údajov štátnymi orgánmi alebo subjektmi postupujúcimi na základe zákonných zmocnení prikazujú špecifický obsah príslušnej legislatívy. Zákon, ktorý určuje pravidlá zbierania a spracúvania osobných údajov je v prípade „ščítania“ práve zákon o sčítaní, ktorému sekunduje všeobecný predpis – zákon o štatistike. Špeciálny zákon však má prednosť pred osobitným, a tak špecifiká zbieraného materiálu stoja a padajú na zákone o sčítaní, ktorý má určiť najmä zoznam údajov, ktoré budú na účely sčítania použité a tiež okruh osôb, ktoré sa sčítaniu podrobia.
Paragraf 7 odsek 3 zákona ochrane osobných údajov určuje obsahové náležitosti zákonov určujúcich pravidlá spracúvania osobných údajov: Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak.
V súlade s vyššie uvedeným určuje zákon o sčítaní zoznam údajov, ktoré môžu subjekty na sčítaní zainteresované na sčítacie účely použiť. Nájdeme ich v prílohe tohto zákona a ide o:
A. Údaje o obyvateľoch
1. Miesto trvalého pobytu alebo obvyklého bydliska
2. Pohlavie
3. Dátum narodenia
4. Rodinný stav
5. Štát a miesto narodenia
6. Štátna príslušnosť
7. Predchádzajúce miesto pobytu, dátum a dôvod prisťahovania do súčasného miesta pobytu
8. Vzťahy medzi členmi domácnosti
9. Súčasná ekonomická aktivita
10. Zamestnanie
11. Postavenie v zamestnaní
12. Odvetvie ekonomickej činnosti
13. Miesto výkonu zamestnania
14. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie
15. Študijný odbor
16. Miesto školy, vysokej školy alebo univerzity
17. Spôsob dopravy do zamestnania, do školy
18. Počet živo narodených detí (iba ženy) 19. Rok uzavretia súčasného manželstva
20. Národnosť
21. Materinský jazyk
22. Najčastejšie používaný jazyk
23. Náboženské vyznanie
24. Počítačová znalosť
B. Údaje o bytoch
25. Forma vlastníctva bytu
26. Obývanosť bytu
27. Podlahová plocha bytu
28. Obytná plocha bytu
29. Počet obytných miestností v byte
30. Poloha bytu v dome
31. Zásobovanie vodou
32. Teplá voda
33. Záchod
34. Kúpeľňa
35. Typ kúrenia
36. Zdroje energie používané na vykurovanie
37. Klimatizácia
38. Kuchyňa
39. Pripojenie na telefón a internet
40. Vybavenosť domácnosti (mobilný telefón, osobný počítač, auto)
C. Údaje za domy
41. Typ domu
42. Obývanosť domu
43. Forma vlastníctva domu
44. Obdobie výstavby
45. Obdobie rekonštrukcie
46. Počet podlaží v dome
47. Počet bytov v dome
48. Materiál nosnej konštrukcie domu
49. Typ vodovodnej prípojky
50. Typ kanalizačného systému
Čo z toho vyplýva? Začiatok a koniec sčítacieho mechanizmu. Zoznam, ktorý je pre sčítačov finálnou destináciou, je nerozšíriteľným, do kameňa vytesaným a inak bez štandardného legislatívneho procesu nemenným dogmatickým pravidlom, ktoré sa musí dodržať, aby bol celý proces v súlade so zákonom o sčítaní a tiež so zákonom o ochrane osobných údajov. Keďže zákon o sčítaní neobsahuje žiadne ďalšie údaje, pri samotnom procese sčítania iné údaje ani použité byť nemôžu, lebo ich tento zákon pre informačný systém Štatistického úradu neuvádza. Ako sa však dočítame v survival guide pre sčítacieho komisára - Pokyny pre sčítacích komisárov, pracuje sa aj s identifikačnými údajmi a zisťuje sa aj meno a priezvisko vo vzťahu k ku konkrétnemu domu na konkrétnej adrese.
Bod 2.1 Pokynov pre sčítacích komisárov naviguje komisára: pri osobnom odovzdávaní sčítacích tlačív klásť otázky súvisiace so vzťahmi medzi členmi domácnosti, overiť a podľa potreby vyčiarknuť a doplniť chýbajúce údaje na tlačive D. Zoznam osôb v dome (podľa kapitoly 2.4,Príloha č. 2) a tam uvedená príloha č. 2 je jednoznačným dôkazom, že zákonný zoznam údajov bol prekročený.
Ministerstvo vnútra SR v súlade s § 8 odsek 2 písmeno c) zákona o sčítaní poskytlo obci údaje z registra obyvateľov v rozsahu potrebnom na určenie počtu obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt a o ich územnej identifikácii. Môžeme len predpokladať, že išlo iba o štatistiku, keďže toto ustanovenie neodôvodňuje poskytnutie osobných údajov a v zmysle už spomínaného § 7 odsek 3 zákona o ochrane osobných údajov by musel byť vymenovaný zoznam údajov a tiež účel ich použitia. Splniť toto ustanovenie je možné aj doručením počtu obyvateľov jednotlivých obcí, nakoľko sa ani v sčítacom hárku hlbšie do lokalizácie nejde.
Najväčšie obavy a polemiky však priniesli číselné identifikátory, ktorých vytvorenie bolo dané do právomoci vyššie uvedeného ministerstva. Z viacerých správ, ktoré sčitujúci štatistici postupne púšťajú na verejnosť v rámci obhajoby sčítacieho procesu jednoznačne vyplýva tvrdenie, že majú byť určené výlučne na zamedzenie duplicity, keďže máme prvýkrát v histórii šancu sčitovať sa aj online. Tento účel je však rovnako dosahovaný v rozpore so zákonom o sčítaní ako aj so zákonom o ochrane osobných údajov. Identifikátory sú totiž doručované na meno jednotlivým sčítavaným osobám. Bez ohľadu na to, či sú bezvýznamové, je evidentné, že ich sú priradené ku konkrétnej osobe, ktorá má byť sčítaná. Na dosiahnutie účelu – zamedzenie duplicity by však stačilo poslať na obec balík identifikátorov a náhodne ich rozdeliť medzi obyvateľov pri rozdávaní tlačív sčítacích formulárov tak, ako to predpokladala existujúca legislatíva.
Záver
V žiadnom zákone z vyššie uvedených sa nepíše, že by pri Sčítaní 2011 malo dochádzať k identifikácii osôb.
Iba zákon o štatistike pozná vďaka paragrafu 2 písmeno f) pojem dôverný štatistický údaj: dôverným štatistickým údajom je údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje jej priamu alebo nepriamu identifikáciu a bol získaný na štatistické účely podľa tohto zákona. Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla organizácie (ďalej len "identifikačné číslo") alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla. Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním.
Tento zákon je však pre sčítanie podstatný iba podporne, lebo pre sčítanie máme zákon o sčítaní a ani existencia pojmu dôverný štatistický údaj v našej legislatíve neodôvodňuje spájanie bezvýznamových číselných identifikátorov z dielne Ministerstva vnútra SR, ktorých jedinou deklarovanou úlohou má byť zamedzenie duplicity, s konkrétnymi sčítavanými osobami.
Rovnako neodôvodnené je aj spracúvanie údajov, ktoré presahujú zákonnú možnosť danú prílohou zákona o sčítaní. Zoznam údajov, ktoré môžu byť pri sčítaní použité má byť v zmysle Pokynov pre sčítacích komisárov prekročený spôsobom, ktorý spraví zlom v identifikovateľnosti jednotlivých obyvateľov.
V prípade, že by sa s týmto názorom Úrad na ochranu osobných údajov SR stotožnil, čo by vzhľadom na existujúcu legislatívu nemuselo byť až také nereálne, mohol by využiť svoje oprávnenie v zmysle § 46 odsek 1 písmeno a) zákona o ochrane osobných údajov:
Úrad pred začatím spracúvania osobných údajov alebo v priebehu spracúvania osobných údajov v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania môže dočasným opatrením uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel; pri podozrení z porušenia povinnosti uloženej týmto zákonom vyzve prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa na okamžité blokovanie osobných údajov alebo na dočasné skončenie tej činnosti, ktorá by mohla plnenie takejto povinnosti ohroziť.
V rámci dočasného opatrenia by bolo následne možné vygenerované identifikátory náhodne rozhádzať medzi obyvateľov, aby sa odstránil problém s ich prepojením na konkrétne osoby a upraviť Pokyny pre sčítacích komisárov tak, aby neprekračovali zoznam sčitovaných údajov zadefinovaný v zákone o sčítaní.
Bez ohľadu na to ako to dopadne, Slovensko zrejme znovu dostane pomyselného Oscara za komediálne prevedenie príbehu jedného veľkého sčítania.